Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Ukrajina rokuje o možnom energetickom prímerí s Ruskom

Ukrajina a Spojené štáty diskutovali o návrhu obmedzeného energetického prímeria s Ruskom, v rámci ktorého by sa zastavili útoky na ruské ropné sklady a tieňovú flotilu výmenou za ukončenie ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Informoval o tom denník Financial Times.

Podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa by sa trilaterálne rokovania mali uskutočniť v Abú Zabí v piatok a sobotu 23. a 24. januára. Kancelária ukrajinského prezidenta však uviedla, že stretnutie ešte nie je definitívne potvrdené a Kyjev spolu s Washingtonom čakajú na reakciu Moskvy.

Zdroj FT uviedol, že rokovania nie sú v pokročilom štádiu a ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne návrh odmietne, keďže útoky na ukrajinskú energetiku považuje za dôležitý nástroj tlaku.

Podľa ukrajinského predstaviteľa je zdržanlivý aj Kyjev, keďže jeho dronový program úspešne zasahuje ruské energetické ciele a tankery tieňovej flotily. Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina dosiahla v Davose dohodu o novom balíku protivzdušnej obrany.

Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ však povedal: „Štvrtok bol na Ukrajine pre energetickú sústavu najťažší deň od blackoutu v novembri 2022. Situácia je mimoriadne zložitá.“

(reuters, ft, est, ua pravda)

Minúta  |  

Nemecko vyhostilo ruského diplomata podozrivého zo špionáže

Nemecká vláda vo štvrtok oznámila vyhostenie ruského diplomata podozrivého zo špionáže. Berlín zároveň predvolal ruského veľvyslanca, aby ho o kroku informoval.

Podľa týždenníka Spiegel ide o zástupcu vojenského atašé ruskej ambasády, ktorý mal byť hlavným riadiacim dôstojníkom ženy zatknutej pre podozrenie zo špionáže.

Nemecko-ukrajinská občianka Ilona W. podľa prokuratúry zhromažďovala informácie o dronoch určených pre Ukrajinu, pričom sa vydávala za záujemkyňu o obranu a získavala kontakty na podujatiach aj cez bývalých zamestnancov ministerstva obrany.

S ruskou ambasádou bola v kontakte minimálne od novembra 2023.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ posiela milióny novému tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine

Európska únia poskytla prvých desať miliónov eur novovznikajúcemu Osobitnému tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine (STCAU).

Informovala o tom vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová, pričom zdôraznila potrebu vyvodenia zodpovednosti voči ruským lídrom za vojnu na Ukrajine.

Špeciálny tribunál vzniká pod záštitou Rady Európy a má doplniť Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý nemá právomoc stíhať zločin agresie voči štátom, ktoré nie sú zmluvnými stranami ICC, ako napríklad Rusko.

Tribunál bol schválený v máji 2025 a formálne zriadený v júni dohodou medzi Ukrajinou a Radou Európy. Jeho úlohou bude stíhať ruských a bieloruských predstaviteľov za samotný akt agresie, teda vojenský útok na Ukrajinu. Kallasová zdôraznila, že bez spravodlivosti nemôže byť mier.

(mja)

Minúta  |  

EÚ víta ústup Trumpa, no dôvera je otrasená

Európski lídri vyjadrili úľavu nad tým, že americký prezident Donald Trump ustúpil od hrozieb zaviesť clá alebo vojensky zasiahnuť s cieľom získať Grónsko.

Napriek tomu zaznelo, že transatlantické vzťahy boli narušené. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označila situáciu za „vážny zásah do dôvery“.

Lídri ako Emmanuel Macron či Mette Frederiksenová upozornili, že hoci je spolupráca s USA nevyhnutná, EÚ musí byť pripravená reagovať aj na budúce hrozby.

Európsky parlament zatiaľ pozastavil ratifikáciu obchodnej dohody s USA, kým nebudú známe podrobnosti dohody o Grónsku. Viacerí predstavitelia volajú po väčšej samostatnosti Únie v obrane a obchode.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rutte ako „Trumpov šepkár“ vyrokoval dohodu o Arktíde

Napätie medzi USA a Európou ohľadom Grónska sa podarilo zmierniť vďaka diplomatickému úsiliu generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorého európske médiá označujú za „Trumpovho šepkára“.

Po stretnutí s Ruttem v Davose prezident Trump upustil od hrozieb ciel a oznámil rámec dohody o bezpečnosti v Arktíde. Hoci podrobnosti chýbajú, diplomati považujú tento výsledok za úspech Rutteho, ktorý je známy svojou schopnosťou budovať konsenzus.

Ako dlhoročný holandský premiér si získal povesť vyjednávača ochotného stavať kompromisy nad ideológiu. Rutteho prístup – postavený na pochvale Trumpa aj pri nepopulárnych témach – kontrastuje s postojmi iných európskych lídrov.

Aj preto dokázal presadiť zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP aj rámcové dohody o Arktíde. Hoci ho niektorí kritizujú za pragmatizmus bez vízie, iní ho považujú za kľúčového stabilizátora Aliancie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico: samit o Grónsku je iba „super drahá večera“

Premiér Robert Fico sa pred mimoriadnym samitom Európskej rady v Bruseli opäť ostro vyjadril k súčasnému vedeniu EÚ, ktoré podľa neho nezvláda zásadné výzvy, ako sú nelegálna migrácia, klimatická politika alebo zahraničnopolitická samostatnosť.

Napriek tomu, že EÚ považuje za dôležitú pre rozvoj Slovenska, odmieta byť „probruselsky pribrzdený“. Stretnutie lídrov v Bruseli označil za „super drahú večeru“, ktorú zvolal šéf Európskej rady António Costa v reakcii na napätie medzi USA a Európou ohľadom Grónska.

Fico si rypol aj do eurokomisárky Ursuly von der Leyenovej a šéfky diplomacie Kaje Kallasovej, pričom vyzdvihol „nekompromisný postoj“ Donalda Trumpa k migrácii ako možný vzor.

Po samite plánuje Fico cestu do Paríža, kde chce s OECD diskutovať o prorastových riešeniach pre Slovensko.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.