Preskočiť na obsah
  |  

Rokovania o Arktíde budú najmä o udržaní Ruska a Číny mimo oblasti

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok uviedol, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose diskutovali o tom, ako má Severoatlantická aliancia najlepšie chrániť Arktídu pred rastúcim vplyvom Ruska a Číny.

Trump opakovane vyhlásil, že má záujem získať Grónsko z bezpečnostných dôvodov. V stredu však vylúčil použitie sily a naznačil, že po rozhovoroch s Ruttem je možné dosiahnuť dohodu s Dánskom, ktorému ostrov patrí. Jeho ambície však v posledných týždňoch vyvolali napätie v rámci NATO.

Rutte označil rokovanie s Trumpom za veľmi dobré a zdôraznil potrebu spoločného postupu všetkých siedmich členských krajín NATO, ktoré majú územie v Arktíde. Podľa neho je cieľom zabrániť tomu, aby Čína alebo Rusko získali ekonomický alebo vojenský vplyv v Grónsku.

Na diskusiách sa nadviaže aj na minulotýždňové rokovania USA s delegáciami Dánska a Grónska vo Washingtone. Čína obvinenia odmieta a tvrdí, že jej aktivity v Arktíde sú výlučne civilné a v súlade s medzinárodným právom. Napätie v regióne zvýšil aj spoločný čínsko-ruský letecký patrolovac let pri Aljaške v lete 2024, po ktorom USA a Kanada vyslali stíhačky.

(reuters, est)

  |  

Novotný sa chce po väzení vrátiť do ODS

Kontroverzný bývalý starosta pražských Řeporyjí Pavel Novotný sa po prepustení z väzenia pokúša o návrat do Občianskej demokratickej strany (ODS).

Na sociálnej sieti X zverejnil snímku svojej prihlášky a uviedol, že o vstupe do inej politickej strany nikdy neuvažoval. Členstvo v ODS si Novotný pozastavil v máji 2025 po tom, ako ho súd poslal na tri mesiace do väzenia za porušenie podmienky.

Novotný zdôraznil, že sa mu prieči „prezliekanie kabátov“ a radšej by politicky dožil ako nestraník, než aby menil stranu.

O jeho opätovnom prijatí rozhodne miestna stranícka rada.

(mja)

  |  

Putin začal s americkými vyslancami nočné rokovania o Ukrajine

Na stretnutí s Vladimirom Putinom sa zúčastnili Steve Witkoff a Jared Kushner spolu s Joshom Gruenbaumom, ktorého prezident Donald Trump nedávno vymenoval za poradcu Rady mieru zodpovednej za riešenie medzinárodných konfliktov.

Putin Američanov privítal krátko pred polnocou v Moskve, iba niekoľko hodín po tom, čo Trump vyhlásil, že dohoda o mieri na Ukrajine je „relatívne blízko“, a Witkoff uviedol, že rokovania sa zúžili na poslednú otvorenú otázku.

Na rokovaní sa zúčastnili aj Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov a osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev.

Hlavnými spornými bodmi zostávajú územné otázky a budúce postavenie Ukrajiny v NATO. Rusko požaduje, aby sa Ukrajina vzdala časti Doneckej oblasti a zanechala ambíciu vstupu do NATO, čo Kyjev odmieta. Prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s Trumpom uviedol, že bezpečnostné záruky sú už dohodnuté, no otázka územia zostáva nevyriešená.

Zelenskyj zároveň označil za pozitívny signál plánované trojstranné rokovania Ruska, Ukrajiny a USA v Abú Zabí a uviedol, že takmer hotová je aj dohoda o povojnovej hospodárskej obnove. Trump k rokovaniam odkázal, že „vojna sa musí skončiť“.

(reuters, est)

  |  

FT: Ukrajina rokuje o možnom energetickom prímerí s Ruskom

Ukrajina a Spojené štáty diskutovali o návrhu obmedzeného energetického prímeria s Ruskom, v rámci ktorého by sa zastavili útoky na ruské ropné sklady a tieňovú flotilu výmenou za ukončenie ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Informoval o tom denník Financial Times.

Podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa by sa trilaterálne rokovania mali uskutočniť v Abú Zabí v piatok a sobotu 23. a 24. januára. Kancelária ukrajinského prezidenta však uviedla, že stretnutie ešte nie je definitívne potvrdené a Kyjev spolu s Washingtonom čakajú na reakciu Moskvy.

Zdroj FT uviedol, že rokovania nie sú v pokročilom štádiu a ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne návrh odmietne, keďže útoky na ukrajinskú energetiku považuje za dôležitý nástroj tlaku.

Podľa ukrajinského predstaviteľa je zdržanlivý aj Kyjev, keďže jeho dronový program úspešne zasahuje ruské energetické ciele a tankery tieňovej flotily. Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina dosiahla v Davose dohodu o novom balíku protivzdušnej obrany.

Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ však povedal: „Štvrtok bol na Ukrajine pre energetickú sústavu najťažší deň od blackoutu v novembri 2022. Situácia je mimoriadne zložitá.“

(reuters, ft, est, ua pravda)

  |  

Nemecko vyhostilo ruského diplomata podozrivého zo špionáže

Nemecká vláda vo štvrtok oznámila vyhostenie ruského diplomata podozrivého zo špionáže. Berlín zároveň predvolal ruského veľvyslanca, aby ho o kroku informoval.

Podľa týždenníka Spiegel ide o zástupcu vojenského atašé ruskej ambasády, ktorý mal byť hlavným riadiacim dôstojníkom ženy zatknutej pre podozrenie zo špionáže.

Nemecko-ukrajinská občianka Ilona W. podľa prokuratúry zhromažďovala informácie o dronoch určených pre Ukrajinu, pričom sa vydávala za záujemkyňu o obranu a získavala kontakty na podujatiach aj cez bývalých zamestnancov ministerstva obrany.

S ruskou ambasádou bola v kontakte minimálne od novembra 2023.

(reuters, mja)

  |  

EÚ posiela milióny novému tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine

Európska únia poskytla prvých desať miliónov eur novovznikajúcemu Osobitnému tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine (STCAU).

Informovala o tom vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová, pričom zdôraznila potrebu vyvodenia zodpovednosti voči ruským lídrom za vojnu na Ukrajine.

Špeciálny tribunál vzniká pod záštitou Rady Európy a má doplniť Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý nemá právomoc stíhať zločin agresie voči štátom, ktoré nie sú zmluvnými stranami ICC, ako napríklad Rusko.

Tribunál bol schválený v máji 2025 a formálne zriadený v júni dohodou medzi Ukrajinou a Radou Európy. Jeho úlohou bude stíhať ruských a bieloruských predstaviteľov za samotný akt agresie, teda vojenský útok na Ukrajinu. Kallasová zdôraznila, že bez spravodlivosti nemôže byť mier.

(mja)