Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump zrušil pozvanie Kanady do Rady mieru po Carneyho kritike

Americký prezident Donald Trump stiahol pozvanie pre kanadského premiéra Marka Carneyho do svojej Rady mieru po tom, čo Carney kritizoval úlohu USA v globálnom poriadku.

Premiér počas prejavu v Davose hovoril o „rozpade“ amerického vedenia a naznačil, že stredne veľké krajiny ako Kanada musia prehodnotiť svoje miesto vo svete, kde poslušnosť voči veľmociam už nestačí na ochranu.

Ottawa zároveň odmietla Trumpovu víziu mierového orgánu a ohradila sa voči možným clám spojeným s Trumpovým záujmom o Grónsko.

Trump reagoval zverejnením rozhodnutia o stiahnutí pozvánky prostredníctvom platformy Truth Social.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kremeľ aj po rokovaniach trvá na získaní Donbasu

V Kremli sa v noci na piatok konali významné rozhovory medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkou delegáciou blízkou prezidentovi Donaldovi Trumpovi, píše Interfax.

Diskutovalo sa najmä o situácii na Ukrajine. Rusi opäť zdôraznili, že trvajú na uznaní Krymu a väčšiny Donbasu a požadujú neutralitu Ukrajiny. V opačnom prípade budú pokračovať v bojových operáciách.

Otvorili aj tému Rady mieru, ktorú vo štvrtok založil Donald Trump. Rusko deklarovalo ochotu prispieť do jej rozpočtu jednou miliardou dolárov zo zmrazených aktív.

Americká strana zároveň informovala Putina o kontaktoch s ukrajinskou stranou vrátane stretnutia Trumpa so Zelenským v Davose. USA podľa Kremľa už zvažujú povojnovú spoluprácu s Ruskom.

V Abú Zabí sa v piatok 23. januára uskutoční prvé trojstranné rokovanie Ruska, USA a Ukrajiny o bezpečnosti. Ruskú delegáciu povedie šéf vojenského spravodajstva Igor Kosťukov.

(pir)

Minúta  |  

Babiš: O pozvánke do Rady mieru rozhodne vláda

Česká republika dostala pozvanie do Rady mieru, ktorú zriadil americký prezident Donald Trump. Premiér Andrej Babiš potvrdil, že o účasti bude rokovať s ministrom zahraničných vecí Petrom Macinkom.

Pozvánku podľa hovorkyne vlády doručili už v stredu a oficiálne stanovisko pripravuje ministerstvo.

Rada mieru má podľa Trumpovho plánu dozerať na prechodnú palestínsku správu Gazy po vojne, no objavujú sa indície, že by mohla získať širší medzinárodný mandát. Trump oslovil približne 60 krajín vrátane Ruska, Číny a Poľska, no viaceré štáty ako Francúzsko, Británia či Švédsko účasť odmietli.

Babiš sa zároveň vyjadril k otázke Grónska, ktoré označil za neoddeliteľnú súčasť Dánska, čím reagoval na diskusie počas samitu EÚ v Bruseli.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rekordné záveje lámu Kamčatku. Ľudia uviazli a technika nestačí

Kamčatku zasiahli extrémne snehové búrky, ktoré spôsobili úplnú paralýzu dopravy a infraštruktúry v mnohých oblastiach. Miestni obyvatelia hlásia neprejazdné cesty, zasypané vchody do bytoviek, výpadky elektriny aj vody a prerušené dodávky potravín.

Ako píše Moscow Times, v Petropavlovsku-Kamčatskom sú niektoré štvrte úplne odrezané od sveta. Niektorí ľudia museli z bytov doslova vyliezať cez okná.

Záchranné služby sa často nevedia dostať na miesto zásahu – jeden z požiarov si vyžiadal štyri obete práve pre neprejazdné ulice. V obchodoch chýba základný tovar a seniori ostávajú uväznení vo svojich bytoch.

Miestne autority priznali kritický nedostatok techniky a požiadali Moskvu o pomoc. Armáda posiela na pomoc lietadlo An-124 s ťažkou technikou.

Hoci guvernér tvrdí, že sa situácia zlepšuje, viacerí obyvatelia upozorňujú na rozdiel medzi realitou a oficiálnou rétorikou. Tvrdia, že úradníci zanedbali prevenciu a sneh len odsúvajú na veľké kopy namiesto toho, aby ho odstraňovali

(pir)

Minúta  |  

USA vyslali k Iránu „armádu“ vojenských lodí

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že dúfa, že ju nebude musieť použiť. Opätovne varoval Teherán pred zabíjaním demonštrantov a obnovením jadrového programu.

Podľa amerických predstaviteľov sa do regiónu presúva lietadlová loď USS Abraham Lincoln spolu s niekoľkými torpédoborcami s riadenými strelami. USA zároveň zvažujú posilnenie protivzdušnej obrany na Blízkom východe pre prípad iránskeho útoku na americké základne.

Nasadenie rozširuje Trumpove vojenské možnosti v čase zvýšeného napätia po júnových úderoch USA na iránske jadrové zariadenia. Trump tvrdí, že jeho hrozby viedli k zrušeniu takmer 840 plánovaných popráv v Iráne, čo označil za „dobré znamenie“.

Protesty v Iráne vypukli koncom decembra pre ekonomické problémy a prerástli do masových demonštrácií proti režimu. Ľudskoprávna skupina HRANA eviduje viac ako 4 500 obetí, iránske zdroje hovoria o viac ako 5-tisíc mŕtvych vrátane príslušníkov bezpečnostných síl. Trump vyhlásil, že USA zasiahnu, ak Irán obnoví jadrový program.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA premiestnia tisíce ISIS väzňov zo Sýrie do Iraku

Pre agentúru Reuters to uviedol americký predstaviteľ s tým, že denne by sa cez hranicu mali presúvať stovky väzňov.

Dôvodom sú obavy z možných útekov po rýchlom kolapse Kurdmi vedených síl na severovýchode Sýrie. Tie sa zvýšili po tom, ako z väznice v meste Šaddádí utieklo približne 200 nižších členov ISIS, z ktorých časť sýrske vládne sily opätovne zadržali.

Podľa USA sa presun prioritne týka „najnebezpečnejších“ bojovníkov rôznych národností vrátane občanov európskych krajín. Irak už potvrdil, že medzi zadržanými sú Iračania, Arabi z iných štátov aj občania Británie, Francúzska, Nemecka a Švédska.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio presun privítal a vyzval krajiny, aby si prevzali zodpovednosť za vlastných občanov. USA majú v Sýrii približne tisíc vojakov, no dlhodobo zvažujú ich odchod po tom, ako nová vláda v Damasku prevzala kontrolu nad väčšinou územia krajiny.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.