Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rekordné záveje lámu Kamčatku. Ľudia uviazli a technika nestačí

Kamčatku zasiahli extrémne snehové búrky, ktoré spôsobili úplnú paralýzu dopravy a infraštruktúry v mnohých oblastiach. Miestni obyvatelia hlásia neprejazdné cesty, zasypané vchody do bytoviek, výpadky elektriny aj vody a prerušené dodávky potravín.

Ako píše Moscow Times, v Petropavlovsku-Kamčatskom sú niektoré štvrte úplne odrezané od sveta. Niektorí ľudia museli z bytov doslova vyliezať cez okná.

Záchranné služby sa často nevedia dostať na miesto zásahu – jeden z požiarov si vyžiadal štyri obete práve pre neprejazdné ulice. V obchodoch chýba základný tovar a seniori ostávajú uväznení vo svojich bytoch.

Miestne autority priznali kritický nedostatok techniky a požiadali Moskvu o pomoc. Armáda posiela na pomoc lietadlo An-124 s ťažkou technikou.

Hoci guvernér tvrdí, že sa situácia zlepšuje, viacerí obyvatelia upozorňujú na rozdiel medzi realitou a oficiálnou rétorikou. Tvrdia, že úradníci zanedbali prevenciu a sneh len odsúvajú na veľké kopy namiesto toho, aby ho odstraňovali

(pir)

Minúta  |  

USA vyslali k Iránu „armádu“ vojenských lodí

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že dúfa, že ju nebude musieť použiť. Opätovne varoval Teherán pred zabíjaním demonštrantov a obnovením jadrového programu.

Podľa amerických predstaviteľov sa do regiónu presúva lietadlová loď USS Abraham Lincoln spolu s niekoľkými torpédoborcami s riadenými strelami. USA zároveň zvažujú posilnenie protivzdušnej obrany na Blízkom východe pre prípad iránskeho útoku na americké základne.

Nasadenie rozširuje Trumpove vojenské možnosti v čase zvýšeného napätia po júnových úderoch USA na iránske jadrové zariadenia. Trump tvrdí, že jeho hrozby viedli k zrušeniu takmer 840 plánovaných popráv v Iráne, čo označil za „dobré znamenie“.

Protesty v Iráne vypukli koncom decembra pre ekonomické problémy a prerástli do masových demonštrácií proti režimu. Ľudskoprávna skupina HRANA eviduje viac ako 4 500 obetí, iránske zdroje hovoria o viac ako 5-tisíc mŕtvych vrátane príslušníkov bezpečnostných síl. Trump vyhlásil, že USA zasiahnu, ak Irán obnoví jadrový program.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA premiestnia tisíce ISIS väzňov zo Sýrie do Iraku

Pre agentúru Reuters to uviedol americký predstaviteľ s tým, že denne by sa cez hranicu mali presúvať stovky väzňov.

Dôvodom sú obavy z možných útekov po rýchlom kolapse Kurdmi vedených síl na severovýchode Sýrie. Tie sa zvýšili po tom, ako z väznice v meste Šaddádí utieklo približne 200 nižších členov ISIS, z ktorých časť sýrske vládne sily opätovne zadržali.

Podľa USA sa presun prioritne týka „najnebezpečnejších“ bojovníkov rôznych národností vrátane občanov európskych krajín. Irak už potvrdil, že medzi zadržanými sú Iračania, Arabi z iných štátov aj občania Británie, Francúzska, Nemecka a Švédska.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio presun privítal a vyzval krajiny, aby si prevzali zodpovednosť za vlastných občanov. USA majú v Sýrii približne tisíc vojakov, no dlhodobo zvažujú ich odchod po tom, ako nová vláda v Damasku prevzala kontrolu nad väčšinou územia krajiny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rokovania o Arktíde budú najmä o udržaní Ruska a Číny mimo oblasti

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok uviedol, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose diskutovali o tom, ako má Severoatlantická aliancia najlepšie chrániť Arktídu pred rastúcim vplyvom Ruska a Číny.

Trump opakovane vyhlásil, že má záujem získať Grónsko z bezpečnostných dôvodov. V stredu však vylúčil použitie sily a naznačil, že po rozhovoroch s Ruttem je možné dosiahnuť dohodu s Dánskom, ktorému ostrov patrí. Jeho ambície však v posledných týždňoch vyvolali napätie v rámci NATO.

Rutte označil rokovanie s Trumpom za veľmi dobré a zdôraznil potrebu spoločného postupu všetkých siedmich členských krajín NATO, ktoré majú územie v Arktíde. Podľa neho je cieľom zabrániť tomu, aby Čína alebo Rusko získali ekonomický alebo vojenský vplyv v Grónsku.

Na diskusiách sa nadviaže aj na minulotýždňové rokovania USA s delegáciami Dánska a Grónska vo Washingtone. Čína obvinenia odmieta a tvrdí, že jej aktivity v Arktíde sú výlučne civilné a v súlade s medzinárodným právom. Napätie v regióne zvýšil aj spoločný čínsko-ruský letecký patrolovac let pri Aljaške v lete 2024, po ktorom USA a Kanada vyslali stíhačky.

(reuters, est)

Minúta  |  

Novotný sa chce po väzení vrátiť do ODS

Kontroverzný bývalý starosta pražských Řeporyjí Pavel Novotný sa po prepustení z väzenia pokúša o návrat do Občianskej demokratickej strany (ODS).

Na sociálnej sieti X zverejnil snímku svojej prihlášky a uviedol, že o vstupe do inej politickej strany nikdy neuvažoval. Členstvo v ODS si Novotný pozastavil v máji 2025 po tom, ako ho súd poslal na tri mesiace do väzenia za porušenie podmienky.

Novotný zdôraznil, že sa mu prieči „prezliekanie kabátov“ a radšej by politicky dožil ako nestraník, než aby menil stranu.

O jeho opätovnom prijatí rozhodne miestna stranícka rada.

(mja)

Minúta  |  

Putin začal s americkými vyslancami nočné rokovania o Ukrajine

Na stretnutí s Vladimirom Putinom sa zúčastnili Steve Witkoff a Jared Kushner spolu s Joshom Gruenbaumom, ktorého prezident Donald Trump nedávno vymenoval za poradcu Rady mieru zodpovednej za riešenie medzinárodných konfliktov.

Putin Američanov privítal krátko pred polnocou v Moskve, iba niekoľko hodín po tom, čo Trump vyhlásil, že dohoda o mieri na Ukrajine je „relatívne blízko“, a Witkoff uviedol, že rokovania sa zúžili na poslednú otvorenú otázku.

Na rokovaní sa zúčastnili aj Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov a osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev.

Hlavnými spornými bodmi zostávajú územné otázky a budúce postavenie Ukrajiny v NATO. Rusko požaduje, aby sa Ukrajina vzdala časti Doneckej oblasti a zanechala ambíciu vstupu do NATO, čo Kyjev odmieta. Prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s Trumpom uviedol, že bezpečnostné záruky sú už dohodnuté, no otázka územia zostáva nevyriešená.

Zelenskyj zároveň označil za pozitívny signál plánované trojstranné rokovania Ruska, Ukrajiny a USA v Abú Zabí a uviedol, že takmer hotová je aj dohoda o povojnovej hospodárskej obnove. Trump k rokovaniam odkázal, že „vojna sa musí skončiť“.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.