Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzska vláda ustála dve hlasovania o nedôvere

Francúzska vláda premiéra Sébastiena Lecornua v piatok prežila dve hlasovania o nedôvere, ktoré súviseli s rozhodnutím presadiť príjmovú časť rozpočtu na rok 2026 bez súhlasu parlamentu.

Za návrh ľavicových strán hlasovalo 269 poslancov, čo bolo o 19 hlasov menej ako potrebné minimum na zvrhnutie vlády. Druhý návrh, predložený krajnou pravicou, získal ešte menej hlasov.

Lecornu plánuje opätovne použiť článok francúzskej ústavy, ktorý umožňuje obísť parlament, aj pri schvaľovaní výdavkovej časti rozpočtu. Tento krok pravdepodobne spustí ďalšie hlasovania o nedôvere.

Francúzsko sa momentálne spolieha na núdzový rozpočet z predchádzajúceho roka, keďže v dolnej snemovni neexistuje funkčná väčšina, ktorá by schválila návrh na zníženie deficitu.

Líderka pravice Marine Le Penová varovala, že voliči potrestajú tých, ktorí vládu podržali, už v blížiacich sa miestnych voľbách a v prezidentských voľbách v roku 2027.

Lecornu podotkol, že rozpočtový deficit klesne na päť percent HDP, no stále ostáva nad trojpercentným limitom stanoveným EÚ. Vláda dúfa v prijatie rozpočtu do polovice februára.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európske štáty rozšíria veternú energiu napriek kritike Trumpa

Deväť európskych krajín vrátane Nemecka, Dánska, Veľkej Británie a Holandska sa na pondelkovom samite v Hamburgu zaviaže výrazne rozšíriť využívanie veternej energie na mori. Vyplýva to z návrhu dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Cieľom je dosiahnuť kapacitu 300 GW do roku 2050, pričom až 100 GW má pochádzať zo spoločných cezhraničných projektov.

Tento krok prichádza napriek ostrej kritike amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Svetovom ekonomickom fóre označil veterné turbíny za neefektívne a ekonomicky nevýhodné. Dlhodobo pritom spochybňuje zelené energetické politiky európskych štátov.

Návrh spoločného vyhlásenia zdôrazňuje, že veterná energia na mori posilní energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a prispeje k cenovo dostupnejším dodávkam energie. Zúčastnené vlády plánujú zintenzívniť aj podporu financovania – vrátane dotácií či záruk z rozpočtu EÚ.

Aj napriek viacerým neúspešným aukciám v dôsledku vysokých nákladov sa obnoviteľné zdroje energie v Európe naďalej rozvíjajú. Vlani prvý raz veterná a solárna energia v EÚ vyprodukovala viac elektriny ako fosílne palivá, čo signalizuje pretrvávajúci posun k nízkouhlíkovej ekonomike.

(reuters, max)

Minúta  |  

Czechoslovak Group získala z predaja akcií 3,8 miliardy eur

Spoločnosť Czechoslovak Group (CSG) českého podnikateľa Michala Strnada získala v piatok z predaja akcií na amsterdamskej burze 3,8 miliardy eur. Jej trhová kapitalizácia sa vďaka tomu zvýšila na viac ako 30 miliárd eur.

CSG v rámci vstupu na burzu predala 30 miliónov nových akcií a 122 miliónov existujúcich akcií pri cene 25 eur za kus. Michal Strnad, 33-ročný majiteľ spoločnosti, získa v rámci tejto transakcie takmer tri miliardy eur, zatiaľ čo zvyšok výnosov pôjde na rozvoj spoločnosti, uviedla CSG.

O 10.43 h. SEČ trhová hodnota CSG vzrástla na 31,6 miliardy eur, pričom akcie sa obchodovali na úrovni 31,60 eura za kus, čo predstavovalo nárast o 26,4 percenta v porovnaní s uvádzacou cenou. Na začiatku obchodovania kurz akcií stúpol až na 33 eur za kus.

(tasr, reuters, lud)

Minúta  |  

Drucker a Plaga sa zhodli na užšej spolupráci v školstve

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) rokoval s novým ministrom školstva Českej republiky Robertom Plagom. Riešili témy ako umelá inteligencia (AI), duševné zdravie, bezpečnosť, inklúzia, segregácia alebo vysoké školstvo.

Zhodli sa na prehĺbení vzájomnej spolupráce. Školské systémy oboch krajín sú totiž veľmi podobné. Informovali o tom na piatkovej tlačovej konferencii.

„Myslím si, že obe krajiny čelíme aj v rámci vzdelávania veľmi podobným výzvam. Tie vzdelávacie systémy sú stále veľmi podobné. Máme sa o čom rozprávať, aj sme si v zásade dokázali nazdieľať strašne veľa zaujímavých konkrétnych pohľadov, ktoré sa v mnohých veciach zbližujú a približujú,“ uviedol Drucker. Teší ho, že Plaga navštívil Bratislavu v krátkom čase.

Plaga, ktorý funkciu ministra školstva zastával aj v rokoch 2017 až 2021, vníma, že Slovensko urobilo v školstve veľký skok vpred. „Mám pocit, že mladší brat dohnal vekovo v mnohých oblastiach toho brata staršieho,“ podotkol.

Vyzdvihol najmä kroky Slovenska v oblasti AI vo vzdelávaní. Obe krajiny sa však podľa neho môžu inšpirovať a spolupracovať v rôznych oblastiach školstva. V tejto súvislosti deklaroval, že ČR a SR chcú viac prepojiť tímy odborníkov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Frederiksenová a Rutte chcú posilniť NATO v Arktíde

Dánska premiérka Mette Frederiksenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte sa v piatok zhodli, že Aliancia musí posilniť svoju angažovanosť v Arktíde. Reagujú tým na napätie po tom, čo americký prezident Donald Trump opakovane hrozil anexiou Grónska, autonómneho územia Dánska.

Frederiksenová na sociálnych sieťach uviedla, že obrana Arktídy je spoločnou zodpovednosťou NATO. Rutte dodal, že spolupracuje s dánskou vládou na posilnení odstrašovania voči hrozbám zo strany Ruska a Číny.

Trump medzičasom oznámil, že po rozhovoroch s Ruttem zabezpečil „trvalý prístup“ USA do Grónska, aj keď dánska vláda trvá na tom, že suverenita ostrova nie je predmetom diskusie. Frederiksenová v piatok odcestovala do grónskeho hlavného mesta Nuuk na rokovania s tamojším premiérom.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen uviedol, že diplomati Dánska a USA sa stretli vo Washingtone a dohodli sa na ďalšom postupe. Potvrdil, že cieľom je „pokojný proces“ bez zbytočnej drámy.

Zdroj z prostredia rokovaní potvrdil, že USA, Dánsko a Grónsko zvažujú aktualizáciu dohody z roka 1951 o americkej vojenskej prítomnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Francúzsko zvoláva pre ukrajinskú energetiku G7 a severské štáty

Francúzsko v piatok uskutoční telefonický hovor s krajinami G7, ako aj so severskými a pobaltskými štátmi, aby koordinovalo podporu ukrajinskej energetickej siete. Potrebu odôvodňujú ruským bombardovaním, v dôsledku ktorého sú státisíce ľudí bez elektriny a kúrenia.

Elektrotechnici pracujú podľa Paríža nepretržite v nebezpečných podmienkach už týždne po tom, čo Rusko počas extrémne chladného obdobia eskalovalo útoky na ukrajinskú rozvodnú sieť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil stav energetickej núdze po tom, čo dlhotrvajúce ruské útoky počas zimy vyradili z prevádzky zariadenia na výrobu a distribúciu energie.

„Rusko pokračuje v ostreľovaní ukrajinských miest a energetickej infraštruktúry. Budeme naďalej podporovať Ukrajinu,“ povedal pre televíziu BFM francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

Dodal, že Francúzsko dodá Ukrajine ekvivalent 13 megawattov elektriny navyše a približne 100 generátorov na nahradenie zničenej infraštruktúry. Pomoc by podľa neho mali prisľúbiť aj ďalšie krajiny počas stretnutia neskôr v piatok.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.