Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Za vykoľajenie vlaku v Španielsku môže zrejme prasknutá koľajnica

Predbežná správa španielskeho vyšetrovacieho orgánu CIAF naznačuje, že tragickému vykoľajeniu vysokorýchlostného vlaku v Adamuze v provincii Córdoba predchádzalo prasknutie koľajnice. Nehoda, ktorá sa stala v nedeľu, si vyžiadala 45 obetí a patrí medzi najhoršie železničné nešťastia v Európe.

V správe uviedli, že zlomená časť koľajnice bola pravdepodobne poškodená ešte predtým, než ňou prešiel vlak súkromného operátora Iryo, ktorý sa následne vykoľajil a zrazil s protiidúcim vlakom štátnej spoločnosti Renfe.

Vyšetrovatelia objavili na kolesách vlaku Iryo jednotné zárezy zodpovedajúce nárazu do poškodeného úseku trate.

Vizuálne porovnania potvrdzujú súvislosť medzi poškodením kolies a zlomenou koľajnicou. Podobné poškodenia sa objavili aj na ďalších vlakoch, ktoré oblasťou prechádzali pred nehodou.

CIAF upozorňuje, že príčinu prasknutia ešte neurčili a vyšetrovanie pokračuje vrátane ďalších analýz. Ministerstvo dopravy a talianska spoločnosť Ferrovie dello Stato, ktorá vlastní väčšinu podielu v Iryo, sa k správe zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Učiteľ v Prahe nahlásil výstrely v škole, chcel vidieť reakciu zložiek

Polícia v utorok potvrdila zásah v škole na Roháčovej ulici v pražskej mestskej časti Žižkov. Dôvodom je preverovanie situácie v súvislosti so zvukmi, ktoré podľa oznámení pripomínali výstrely. Informoval o tom spravodajský portál TN.cz.

Na miesto vyrazilo veľké množstvo policajtov vrátane zásahovej jednotky. Prítomný bol aj inšpektor záchrannej služby. Podľa hovorkyne pražských záchranárov nepotvrdili streľbu ani zranenia osôb.

Keďže sa na spomínanej ulici nachádza aj Univerzita Jána Amosa Komenského, polícia spresnila, že zasahuje na strednej škole. Neskôr ozrejmila, že na mieste zadržali učiteľa - volajúceho.

Ten výstrely nahlásil len pre to, aby si preveril, ako sú pripravené na zásah bezpečnostné zložky. Hrozí mu obvinenie zo šírenia poplašnej správy.

V súvislosti s akciou pritom nastali aj dopravné obmedzenia. Pražský dopravný podnik v danej oblasti obmedzil premávku a viaceré linky mestskej hromadnej dopravy odklonil.

(max)

Minúta  |  

Kaliňák: Zadržanie čínskeho špióna v Česku nie je pre nás riziko

Situácia okolo zadržania čínskeho špióna českou políciou nie je pre Slovensko bezpečnostným rizikom. Slovenské spravodajské služby situáciu monitorujú. V reakcii na novinárske otázky to uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Špiónovi údajne poskytli rozhovory europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) či predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas).

„Každá spravodajská služba, aj civilná, aj vojenská, majú vlastný odbor, ktorý sa špecializuje na cudzie spravodajské služby, a sú v tom v zásade veľmi dobrí a robíme opatrenia priebežne,“ skonštatoval Kaliňák.

Tvrdí, že dôležité bude sledovať tento príbeh, aké závažné to bolo, či čínsky špión komunikoval s politikmi alebo od nich zbieral vojenské informácie či také, ktoré súviseli s NATO. „To by mohlo závažnosť tohto prípadu omnoho viacej pomenovať, ale ak niekto urobil iba rozhovor ako pán predseda parlamentu, tak to zatiaľ nepovažujem za žiadne bezpečnostné riziko,“ povedal minister.

Česká polícia a Bezpečnostná informačná služba vo štvrtok oznámili, že kriminalisti v sobotu v Česku zadržali osobu podozrivú zo špionáže pre Čínu a obvinili ju z neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Tomáš: Šetrenie nebude mať vplyv na dôchodky a sociálne dávky

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) potvrdil, že dôchodkový systém, dávky v hmotnej núdzi či prorodinné opatrenia zostanú zachované aj počas konsolidácie verejných financií. Štát podľa neho namiesto škrtov hľadá úspory v systéme – napríklad eliminovaním neoprávnených dávok.

Projekt Práca namiesto dávok už zamestnal viac ako dvetisíc osôb. Ak poberateľ dávky odmietne primeranú prácu, príspevok mu môžu skrátiť či odobrať. Výnimky platia len v prípade objektívnych dôvodov.

Tomáš odmietol znižovanie 13. dôchodkov, pričom sa oprel o prieskum, podľa ktorého s takýmto krokom nesúhlasí väčšina obyvateľov. Upozornil, že prípadná zmena vlády môže ohroziť súčasný systém.

Rezort sa chce venovať aj rovnakému odmeňovaniu mužov a žien – legislatívna úprava má prísť už v januári. Ďalšou prioritou je aktualizácia životného minima, ktoré podľa Tomáša nezodpovedá reálnym nákladom. Inštitút pre výskum práce pripravil novú metodiku, ktorú ministerstvo plánuje implementovať.

Rezort zároveň pripravuje projekt rodinnej karty a uvažuje o dôchodkových stropoch pre náročné profesie, aby sa ich netýkalo automatické zvyšovanie dôchodkového veku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzska vláda ustála dve hlasovania o nedôvere

Francúzska vláda premiéra Sébastiena Lecornua v piatok prežila dve hlasovania o nedôvere, ktoré súviseli s rozhodnutím presadiť príjmovú časť rozpočtu na rok 2026 bez súhlasu parlamentu.

Za návrh ľavicových strán hlasovalo 269 poslancov, čo bolo o 19 hlasov menej ako potrebné minimum na zvrhnutie vlády. Druhý návrh, predložený krajnou pravicou, získal ešte menej hlasov.

Lecornu plánuje opätovne použiť článok francúzskej ústavy, ktorý umožňuje obísť parlament, aj pri schvaľovaní výdavkovej časti rozpočtu. Tento krok pravdepodobne spustí ďalšie hlasovania o nedôvere.

Francúzsko sa momentálne spolieha na núdzový rozpočet z predchádzajúceho roka, keďže v dolnej snemovni neexistuje funkčná väčšina, ktorá by schválila návrh na zníženie deficitu.

Líderka pravice Marine Le Penová varovala, že voliči potrestajú tých, ktorí vládu podržali, už v blížiacich sa miestnych voľbách a v prezidentských voľbách v roku 2027.

Lecornu podotkol, že rozpočtový deficit klesne na päť percent HDP, no stále ostáva nad trojpercentným limitom stanoveným EÚ. Vláda dúfa v prijatie rozpočtu do polovice februára.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európske štáty rozšíria veternú energiu napriek kritike Trumpa

Deväť európskych krajín vrátane Nemecka, Dánska, Veľkej Británie a Holandska sa na pondelkovom samite v Hamburgu zaviaže výrazne rozšíriť využívanie veternej energie na mori. Vyplýva to z návrhu dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Cieľom je dosiahnuť kapacitu 300 GW do roku 2050, pričom až 100 GW má pochádzať zo spoločných cezhraničných projektov.

Tento krok prichádza napriek ostrej kritike amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Svetovom ekonomickom fóre označil veterné turbíny za neefektívne a ekonomicky nevýhodné. Dlhodobo pritom spochybňuje zelené energetické politiky európskych štátov.

Návrh spoločného vyhlásenia zdôrazňuje, že veterná energia na mori posilní energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a prispeje k cenovo dostupnejším dodávkam energie. Zúčastnené vlády plánujú zintenzívniť aj podporu financovania – vrátane dotácií či záruk z rozpočtu EÚ.

Aj napriek viacerým neúspešným aukciám v dôsledku vysokých nákladov sa obnoviteľné zdroje energie v Európe naďalej rozvíjajú. Vlani prvý raz veterná a solárna energia v EÚ vyprodukovala viac elektriny ako fosílne palivá, čo signalizuje pretrvávajúci posun k nízkouhlíkovej ekonomike.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.