Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia navrhne odložiť odvetné clá voči USA

Európska komisia navrhne predĺžiť o ďalších šesť mesiacov pozastavenie balíka odvetných obchodných opatrení EÚ voči Spojeným štátom v hodnote 93 miliárd eur. Opatrenia by inak začali platiť 7. februára.

Balík pripravila Únia v prvej polovici minulého roka počas rokovaní o obchodnej dohode s USA. Brusel ho následne pozastavil na šesť mesiacov po tom, ako sa EÚ a USA v auguste 2025 dohodli na spoločnom vyhlásení o obchode.

Minulý týždeň sa balík opäť dostal do pozornosti, keď americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením nových ciel voči ôsmim európskym krajinám v súvislosti s tlakom Washingtonu na získanie Grónska. EÚ by ho mohla použiť, ak by USA hrozbu naplnili.

„Po stiahnutí colnej hrozby zo strany USA sa môžeme vrátiť k realizácii spoločného vyhlásenia EÚ – USA,“ uviedol hovorca Komisie Olof Gill. Zdôraznil, že opatrenia zostanú pozastavené, no v prípade potreby ich EÚ vie opäť aktivovať.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rokovanie Ukrajiny, Ruska a USA v Abú Zabí sa začalo

V Abú Zabí sa začali rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA, oznámilo v piatok popoludní ministerstvo zahraničných vecí Spojených arabských emirátov. „Majú pokračovať dva dni ako súčasť prebiehajúceho úsilia o podporu dialógu a hľadanie politických riešení krízy,“ spresnili.

Ide o prvé spoločné rokovanie týchto troch krajín od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok dopoludnia potvrdil, že otázka území bude hlavnou témou trojstranných rozhovorov.

Zelenskyj zároveň dodal, že čaká na finálnu dohodu o bezpečnostných zárukách s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Dátum a miesto podpisu zatiaľ nie sú známe. Potvrdil, že tlačiť budú aj na použitie všetkých zmrazených ruských aktív.

Oznámenie rozhovorov prišlo po rokovaniach medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, americkým vyslancom Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom v Kremli.

Putinov poradca Jurij Ušakov označil rokovania za „užitočné v každom ohľade“ a potvrdil dohodu o zriadení trojstrannej pracovnej skupiny pre bezpečnostné otázky, ktorá sa má zísť v Abú Zabí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Karanténu pre zlaté žltnutie viniča rozšírili na ďalšie okresy

Karanténu pre zlaté žltnutie viniča rozšírili už na dvanásť okresov Slovenska. Najnovšie pribudli Košice-okolie, Šaľa a Hlohovec, kde potvrdili nové prípady v rôznych vinohradoch a odrodách vrátane Rizlingu vlašského, Veltlínskeho zeleného a Chardonnay.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky zároveň sprísnil opatrenia. Po novom musia vinohradníci zlikvidovať celý vinohrad, ak príznakové kry presiahnu 20 percent z celkového počtu živých krov. Likvidáciu je možné uskutočniť len po kontrole a rozhodnutí rastlinolekárskeho inšpektora.

V zamorenej zóne je zakázané zakladať nové množiteľské porasty a premiestňovať hostiteľské rastliny. V nárazníkových zónach platia povinné testy na diagnostiku ochorenia.

Nové prípady zaznamenali aj v ďalších obciach, napríklad Farná, Vinodol či Dvory nad Žitavou.

Zlaté žltnutie viniča považujú za najvážnejšiu chorobu viniča v Európe, prejavuje sa sfarbením listov, deformáciami strapcov a zhoršenou kvalitou bobúľ. Choroba má výrazné ekonomické následky, keďže napadnuté hrozno má nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európski veteráni kritizujú Trumpa za výroky o Afganistane

Veteráni a politici z viacerých krajín NATO skritizovali prezidenta USA Donalda Trumpa za jeho vyjadrenia, že spojenci v Afganistane „nestáli na prvej línii“. Označili ich za nepravdivé a urážlivé voči padlým vojakom.

Poľský generál Roman Polko, ktorý bojoval v Afganistane a Iraku, požaduje ospravedlnenie. „Za túto Alianciu sme zaplatili krvou,“ odkázal americkému prezidentovi. Podobne zareagoval aj britský minister pre veteránov Alistair Carns: „Spoločne sme prelievali krv, pot a slzy. Nie všetci sa vrátili.“

Trumpove slová odmietli aj bývalý šéf MI6 Richard Moore a dánski politici. Ozvali sa aj britskí liberálni demokrati, ktorí poukázali na Trumpovo vyhýbanie sa vojenskej službe počas vojny vo Vietname.

Kritici pripomínajú, že článok 5 zmluvy NATO aktivovali po útokoch z 11. septembra 2001, čo viedlo k nasadeniu síl NATO v Afganistane. Vystriedalo sa tam viac ako 150-tisíc britských vojakov, pričom 457 zahynulo. Padli aj desiatky Kanaďanov, Francúzov a Dánov.

Podľa nich je Trumpovo zľahčovanie ich obetí ignorantské a historicky nepresné.

(reuters, max)

Minúta  |  

Radačovský zrejme na Cyprus nepôjde, zmenu údajne stopol prezident

Pripravenú výmenu slovenského veľvyslanca na Cypre na poslednú chvíľu podľa Denníka N zablokoval prezident Peter Pellegrini. Predtým ju sám odobril a prešla všetkými schvaľovacími krokmi vrátane vlády, Národného bezpečnostného úradu aj cyperskej strany.

Pellegrini vraj ustúpil s argumentom, že nie je vhodné meniť diplomata počas cyperského predsedníctva v Rade EÚ.

Pôvodne mal kariérneho diplomata Martina Bezáka nahradiť nezaradený poslanec Miroslav Radačovský. Prípravy na výmenu vykonávali od jesene.

Bezák však mal podľa zvyklostí pôsobiť na Cypre najmenej do apríla 2026, čím by dovŕšil štandardné štyri roky na poste. Prezidentovo rozhodnutie zaskočilo aj samotného Radačovského. Na otázku o dôvodoch zablokovania výmeny reagoval pre citovaný denník slovami: „To je pre mňa nová správa.“

Hlava štátu podľa zdrojov z ministerstva zahraničných vecí a koalície tvrdí, že počas predsedníctva je dôležitá kontinuita a skúsenosť aktuálneho veľvyslanca.

(max)

Minúta  |  

Veľvyslanectvo Ukrajiny zbiera peniaze na teplo obyvateľom

Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku spolu s partnermi z občianskeho sektora spustilo humanitárnu zbierku Teplo pre Ukrajinu. Cieľom je vyzbierať 500-tisíc eur na nákup generátorov, záložných zdrojov energie a technického vybavenia pre najviac zasiahnuté oblasti.

Iniciatívu oznámil veľvyslanec Myroslav Kastran s dôrazom na to, že pomoc môže Ukrajincom zabezpečiť prežitie počas najťažšej zimy od začiatku ruskej vojny.

Rusko podľa Kastrana cielene útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny – v roku 2025 vypálilo okolo dvetisíc rakiet a vyslalo viac než 54-tisíc dronov. Od októbra stratila krajina takmer polovicu energetickej kapacity. Výsledkom sú rozsiahle výpadky tepla, elektriny a vody pri teplotách klesajúcich pod mínus 20 stupňov Celzia.

Zbierka má za cieľ dodať generátory a nabíjacie stanice najmä do oblastí Kyjeva, Záporožia, Dnipra, Černihiva a Sumskej oblasti. Zariadenia distribuujú v spolupráci s miestnymi samosprávami. Ak sa podarí vyzbierať viac prostriedkov, pomoc rozšíria na ďalšie regióny.

Podobné iniciatívy už realizujú v Poľsku a Česku. Kastran ocenil aj podporu slovenskej vlády, ktorá koncom roka financovala prvú dodávku generátorov, ďalšia bude smerovať na Ukrajinu koncom januára.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.