Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koalícia chce v pondelok predstaviť zmeny rokovacieho poriadku

Koaliční lídri sa na piatkovej koaličnej rade dohodli na priebehu schôdze Národnej rady, ktorá sa začne 27. januára. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) nepovažuje za tému opozičné návrhy na odvolanie ministrov, ktoré podľa neho odsúvajú už mesiace. Tvrdí, že prioritou je posunúť krajinu vpred v čase bezpečnostnej a ekonomickej krízy.

Koalícia sa zhodla na základných pravidlách novely rokovacieho poriadku parlamentu. Konkrétnejšiu podobu chcú predstaviť už o deň skôr - v pondelok.

Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že dolaďujú pozmeňujúci návrh, ktorý má riešiť správanie poslancov v sále, disciplinárne konanie aj vyjadrovanie. Zámerom je aj zabrániť zneužívaniu rokovacieho poriadku na obštrukcie, ako sa to stalo na decembrovej schôdzi.

Kaliňák chce na najbližšej schôdzi presadiť aj zmenu pri Národných obranných silách, aby sa rozšíril priestor pre záujemcov o výcvik inštruktorov z radov bývalých vojakov.

SNS avizuje rokovanie s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) k novele Trestného zákona.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA uvalia na Irak sankcie, ak do vlády vstúpia proiránske sily

Spojené štáty pohrozili Iraku sankciami, ak sa do novej vlády dostanú ozbrojené skupiny podporované Iránom.

Varovanie, ktoré podľa štyroch zdrojov odznelo v rozhovoroch amerického chargé d'affaires Joshuu Harrisa s irackými a šiitskými lídrami, by mohlo zahŕňať aj obmedzenie irackých príjmov z ropy spravovaných cez Federálnu rezervnú banku v New Yorku.

Tento krok podľa Reuters predstavuje doteraz najtvrdší signál prezidenta Donalda Trumpa v kampani proti vplyvu Iránu v Iraku. Washington sa usiluje zastaviť tok dolárov, ktoré Teherán podľa USA využíva na obchádzanie sankcií prostredníctvom irackého bankového systému.

Zatiaľ čo USA v minulosti sankcionovali niekoľko irackých bánk, doteraz neobmedzili dolárové transfery cez newyorský Fed. Takýto krok by však mohol vážne zasiahnuť irackú ekonomiku, ktorá je od vývozu ropy existenčne závislá.

Americké ministerstvo zahraničných vecí odmietlo komentovať hrozbu sankcií, ale zdôraznilo, že v regióne nie je miesto pre milície podporované Iránom, ktoré šíria terorizmus a sektárske napätie.

Iracká a iránska strana sa k hrozbám zatiaľ nevyjadrili. Washington už minulý týždeň varoval, že ďalšia vojenská intervencia nie je vylúčená.

(reuters, max)

Minúta  |  

Štát pri nájomnom bývaní pomohol najmä developerom, tvrdí PS

Vláda Roberta Fica (Smer) podľa Progresívneho Slovenska (PS) zlyháva v riešení krízy dostupného bývania. Napriek vyšším daniam, úsporám a zhoršenej životnej úrovni sa verejné financie dostali do ešte horšieho stavu.

Člen predsedníctva PS Štefan Kišš, ktorý kritizoval vládu aj za ignorovanie odborných riešení, však ocenil štúdiu Inštitútu Martina Filka, ktorá ponúkla konkrétne návrhy na riešenie bytovej krízy. Podľa neho mala takúto iniciatívu vyvinúť samotná vláda, najmä ak sa označuje za sociálnodemokratickú.

Dostupné bývanie je podľa poslanca PS Dávida Deja jedna z najväčších tém pre mladých ľudí. „Nie preto, že by chceli luxus, ale preto, že chcú normálne žiť, založiť si rodinu a zostať na Slovensku,“ podotkol.

Podľa PS štátom podporované nájomné bývanie v súčasnej podobe nefunguje. Nájomné je takmer rovnaké ako na komerčnom trhu, pričom systém v praxi pomáha najmä developerom. Ukážkovým príkladom sú podľa strany Ovocné sady v Bratislave, kde je obsadená len približne štvrtina bytov.

„Porazenými sú mladí ľudia, rodiny a pracujúci, pre ktorých mal byť tento systém určený,“ upozornil Dej. Ak podľa neho štát nezačne brať krízu bývania vážne, mladí ľudia budú odchádzať a Slovensko na to doplatí ako celok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Fico sa stretne s Macronom, záber tém má byť obrovský

Predseda vlády Robert Fico zhodnotil cestu do Bruselu a Paríža. Prostredníctvom svojho profilu na sociálnej sieti kritizoval neformálne zasadnutie Európskej rady, ktoré označil za zbytočné a bez výsledkov.

Poukázal na neefektívnosť EÚ pri riešení konkurencieschopnosti a vysokých cien energií. Zároveň však ocenil pomoc Ukrajine v oblasti dodávok elektriny a humanitárnej podpory.

Významnejšiu váhu pripisuje návšteve sídla OECD v Paríži, kde spolu s ministrom financií predstavil plán na podporu rastu slovenskej ekonomiky, založený na domácich zdrojoch a suverénnej zahraničnej politike.

Do budúcnosti plánujú konkrétne kroky zapracovať do rozvojovej stratégie Slovenska do roku 2040. Na záver ohlásil blížiace sa pracovné stretnutie s Emmanuelom Macronom na budúci štvrtok v Paríži.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko chce presunúť 1,2 miliardy z eurofondov

Richard Maraček, štátny tajomník rezortu informatizácie, rokoval v Bruseli s predstaviteľmi Európskej komisie o revízii Programu Slovensko.

Tá umožní presun 1,2 miliardy eur do piatich nových priorít a predĺži termín čerpania eurofondov o jeden rok, čím sa zníži riziko ich nevyužitia.

Podľa Maračeka je cieľom získať súhlas Únie, preto rezort aktívne komunikuje s jednotlivými direktoriátmi. Dôležitou témou bola aj ochrana životného prostredia – Brusel ocenil, že Slovensko zachovalo financovanie pre ekologické ciele vrátane prístupu k pitnej vode a odstraňovania nelegálnych skládok.

Okrem toho sa diskutovalo aj o kultúre, športe a kreatívnom priemysle. Komisia pozitívne vníma snahy SR o zapojenie súkromného sektora do financovania kultúrneho dedičstva a kreatívnych projektov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhne odložiť odvetné clá voči USA

Európska komisia navrhne predĺžiť o ďalších šesť mesiacov pozastavenie balíka odvetných obchodných opatrení EÚ voči Spojeným štátom v hodnote 93 miliárd eur. Opatrenia by inak začali platiť 7. februára.

Balík pripravila Únia v prvej polovici minulého roka počas rokovaní o obchodnej dohode s USA. Brusel ho následne pozastavil na šesť mesiacov po tom, ako sa EÚ a USA v auguste 2025 dohodli na spoločnom vyhlásení o obchode.

Minulý týždeň sa balík opäť dostal do pozornosti, keď americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením nových ciel voči ôsmim európskym krajinám v súvislosti s tlakom Washingtonu na získanie Grónska. EÚ by ho mohla použiť, ak by USA hrozbu naplnili.

„Po stiahnutí colnej hrozby zo strany USA sa môžeme vrátiť k realizácii spoločného vyhlásenia EÚ – USA,“ uviedol hovorca Komisie Olof Gill. Zdôraznil, že opatrenia zostanú pozastavené, no v prípade potreby ich EÚ vie opäť aktivovať.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.