Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát pri nájomnom bývaní pomohol najmä developerom, tvrdí PS

Vláda Roberta Fica (Smer) podľa Progresívneho Slovenska (PS) zlyháva v riešení krízy dostupného bývania. Napriek vyšším daniam, úsporám a zhoršenej životnej úrovni sa verejné financie dostali do ešte horšieho stavu.

Člen predsedníctva PS Štefan Kišš, ktorý kritizoval vládu aj za ignorovanie odborných riešení, však ocenil štúdiu Inštitútu Martina Filka, ktorá ponúkla konkrétne návrhy na riešenie bytovej krízy. Podľa neho mala takúto iniciatívu vyvinúť samotná vláda, najmä ak sa označuje za sociálnodemokratickú.

Dostupné bývanie je podľa poslanca PS Dávida Deja jedna z najväčších tém pre mladých ľudí. „Nie preto, že by chceli luxus, ale preto, že chcú normálne žiť, založiť si rodinu a zostať na Slovensku,“ podotkol.

Podľa PS štátom podporované nájomné bývanie v súčasnej podobe nefunguje. Nájomné je takmer rovnaké ako na komerčnom trhu, pričom systém v praxi pomáha najmä developerom. Ukážkovým príkladom sú podľa strany Ovocné sady v Bratislave, kde je obsadená len približne štvrtina bytov.

„Porazenými sú mladí ľudia, rodiny a pracujúci, pre ktorých mal byť tento systém určený,“ upozornil Dej. Ak podľa neho štát nezačne brať krízu bývania vážne, mladí ľudia budú odchádzať a Slovensko na to doplatí ako celok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Fico sa stretne s Macronom, záber tém má byť obrovský

Predseda vlády Robert Fico zhodnotil cestu do Bruselu a Paríža. Prostredníctvom svojho profilu na sociálnej sieti kritizoval neformálne zasadnutie Európskej rady, ktoré označil za zbytočné a bez výsledkov.

Poukázal na neefektívnosť EÚ pri riešení konkurencieschopnosti a vysokých cien energií. Zároveň však ocenil pomoc Ukrajine v oblasti dodávok elektriny a humanitárnej podpory.

Významnejšiu váhu pripisuje návšteve sídla OECD v Paríži, kde spolu s ministrom financií predstavil plán na podporu rastu slovenskej ekonomiky, založený na domácich zdrojoch a suverénnej zahraničnej politike.

Do budúcnosti plánujú konkrétne kroky zapracovať do rozvojovej stratégie Slovenska do roku 2040. Na záver ohlásil blížiace sa pracovné stretnutie s Emmanuelom Macronom na budúci štvrtok v Paríži.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko chce presunúť 1,2 miliardy z eurofondov

Richard Maraček, štátny tajomník rezortu informatizácie, rokoval v Bruseli s predstaviteľmi Európskej komisie o revízii Programu Slovensko.

Tá umožní presun 1,2 miliardy eur do piatich nových priorít a predĺži termín čerpania eurofondov o jeden rok, čím sa zníži riziko ich nevyužitia.

Podľa Maračeka je cieľom získať súhlas Únie, preto rezort aktívne komunikuje s jednotlivými direktoriátmi. Dôležitou témou bola aj ochrana životného prostredia – Brusel ocenil, že Slovensko zachovalo financovanie pre ekologické ciele vrátane prístupu k pitnej vode a odstraňovania nelegálnych skládok.

Okrem toho sa diskutovalo aj o kultúre, športe a kreatívnom priemysle. Komisia pozitívne vníma snahy SR o zapojenie súkromného sektora do financovania kultúrneho dedičstva a kreatívnych projektov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhne odložiť odvetné clá voči USA

Európska komisia navrhne predĺžiť o ďalších šesť mesiacov pozastavenie balíka odvetných obchodných opatrení EÚ voči Spojeným štátom v hodnote 93 miliárd eur. Opatrenia by inak začali platiť 7. februára.

Balík pripravila Únia v prvej polovici minulého roka počas rokovaní o obchodnej dohode s USA. Brusel ho následne pozastavil na šesť mesiacov po tom, ako sa EÚ a USA v auguste 2025 dohodli na spoločnom vyhlásení o obchode.

Minulý týždeň sa balík opäť dostal do pozornosti, keď americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením nových ciel voči ôsmim európskym krajinám v súvislosti s tlakom Washingtonu na získanie Grónska. EÚ by ho mohla použiť, ak by USA hrozbu naplnili.

„Po stiahnutí colnej hrozby zo strany USA sa môžeme vrátiť k realizácii spoločného vyhlásenia EÚ – USA,“ uviedol hovorca Komisie Olof Gill. Zdôraznil, že opatrenia zostanú pozastavené, no v prípade potreby ich EÚ vie opäť aktivovať.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Rokovanie Ukrajiny, Ruska a USA v Abú Zabí sa začalo

V Abú Zabí sa začali rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA, oznámilo v piatok popoludní ministerstvo zahraničných vecí Spojených arabských emirátov. „Majú pokračovať dva dni ako súčasť prebiehajúceho úsilia o podporu dialógu a hľadanie politických riešení krízy,“ spresnili.

Ide o prvé spoločné rokovanie týchto troch krajín od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok dopoludnia potvrdil, že otázka území bude hlavnou témou trojstranných rozhovorov.

Zelenskyj zároveň dodal, že čaká na finálnu dohodu o bezpečnostných zárukách s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Dátum a miesto podpisu zatiaľ nie sú známe. Potvrdil, že tlačiť budú aj na použitie všetkých zmrazených ruských aktív.

Oznámenie rozhovorov prišlo po rokovaniach medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, americkým vyslancom Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom v Kremli.

Putinov poradca Jurij Ušakov označil rokovania za „užitočné v každom ohľade“ a potvrdil dohodu o zriadení trojstrannej pracovnej skupiny pre bezpečnostné otázky, ktorá sa má zísť v Abú Zabí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Karanténu pre zlaté žltnutie viniča rozšírili na ďalšie okresy

Karanténu pre zlaté žltnutie viniča rozšírili už na dvanásť okresov Slovenska. Najnovšie pribudli Košice-okolie, Šaľa a Hlohovec, kde potvrdili nové prípady v rôznych vinohradoch a odrodách vrátane Rizlingu vlašského, Veltlínskeho zeleného a Chardonnay.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky zároveň sprísnil opatrenia. Po novom musia vinohradníci zlikvidovať celý vinohrad, ak príznakové kry presiahnu 20 percent z celkového počtu živých krov. Likvidáciu je možné uskutočniť len po kontrole a rozhodnutí rastlinolekárskeho inšpektora.

V zamorenej zóne je zakázané zakladať nové množiteľské porasty a premiestňovať hostiteľské rastliny. V nárazníkových zónach platia povinné testy na diagnostiku ochorenia.

Nové prípady zaznamenali aj v ďalších obciach, napríklad Farná, Vinodol či Dvory nad Žitavou.

Zlaté žltnutie viniča považujú za najvážnejšiu chorobu viniča v Európe, prejavuje sa sfarbením listov, deformáciami strapcov a zhoršenou kvalitou bobúľ. Choroba má výrazné ekonomické následky, keďže napadnuté hrozno má nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.