Preskočiť na obsah
  |  

Prvý deň rokovaní Ukrajiny a Ruska sa skončil bez detailov

V Abú Zabí odštartovali v piatok nové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sprostredkúvajú Spojené štáty. Podľa vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí Spojených arabských emirátov ide o dvojdňové stretnutie, ktoré má prispieť k politickému riešeniu vojnového konfliktu.

Stretnutie prebieha v atmosfére diplomatického utajenia – priebeh ani konkrétne body agendy zatiaľ neboli zverejnené. Prvý deň rozhovorov sa už podľa zdroja agentúry Reuters skončil, rokovania budú pokračovať v sobotu. Detaily nezverejnili.

Vzhľadom na obmedzené informácie o ich obsahu zatiaľ nie je jasné, či ide o formálne rokovania alebo len prípravný formát na prípadné budúce dohody.

Fakty, že ich organizáciu zastrešuje Abú Zabí a že sa konajú mimo pozornosti verejnosti, naznačujú snahu vytvoriť neutrálny priestor na dialóg medzi znepriatelenými stranami.

(reuters)

  |  

Trump urazil veteránov NATO, Starmer a princ Harry reagujú

Britský premiér Keir Starmer ostro reagoval na vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že jednotky NATO sa v Afganistane nezapájali do bojov na frontovej línii.

Starmer označil tieto slová za urážlivé a poburujúce najmä voči pozostalým padlých vojakov. Pridal sa k nemu aj princ Harry, ktorý sám v Afganistane slúžil.

V stanovisku uviedol, že tam stratil priateľov a spomenul, že len Veľká Británia prišla v konflikte o 457 vojakov. Zdôraznil, že obete si zaslúžia, aby sa o ich nasadení hovorilo pravdivo a s rešpektom.

Výroky Donalda Trumpa vyvolali v Británii pobúrenie a boli vnímané ako znevažovanie príspevku spojencov v NATO.

(reuters, mja)

  |  

ZSSK vyplatila už 600-tisíc eur zraneným cestujúcim

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vyplatila už približne 600-tisíc eur ako jednorazové finančné príspevky takmer polovici cestujúcich zranených pri nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku. Ide o odškodné nad rámec zákonného nároku, ktoré schválila vláda.

Príspevky sa vyplácajú postupne po doručení kompletných podkladov zo zdravotníckych zariadení. Rozhodujúcim kritériom je triážna kategória určená ústavným zdravotníckym zariadením, nie predbežné posúdenie záchranárov.

ZSSK v procese pôsobí ako administratívny vykonávateľ. Spolu s ministerstvami dopravy a zdravotníctva sa pripravuje aktualizácia vládneho uznesenia, aby sa odškodné mohlo vzťahovať aj na prípady potvrdené do siedmich dní po nehode.

Žiadosti možno podať alebo aktualizovať online do 28. februára 2026. ZSSK rieši aj samostatné nároky na náhradu škody či poistné plnenia, pričom celkovo eviduje okolo 100 žiadostí.

(tasr, mja)

  |  

Ruské školy dostanú simulátory, drony a makety zbraní na výučbu

Rusko zavádza do školských osnov nový predmet „základy bezpečnosti a ochrany vlasti“, ktorý obsahuje výučbu zostavovania, programovania a ovládania dronov už od 13 rokov, informuje denník Bild.

V niektorých školách sa kurz začne v 5. ročníku, od 8. ročníka bude povinný. Deti sa majú učiť na tréningových dronoch a simulátoroch, pričom oficiálnym cieľom je rozvoj technických zručností.

V praxi sa však do výroby bojových dronov zapájajú aj študenti univerzít – napríklad v Alabuge v Tatarstane sa podieľajú na montáži modelu Šahíd.

Na niektorých vysokých školách údajne študentom hrozí vylúčenie, ak neabsolvujú službu v jednotkách bezpilotných lietadiel.

(mja)

  |  

Maďarsko obviňuje Kyjev z pokusu ovplyvniť výsledok volieb

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil Ukrajinu z priameho zasahovania do maďarskej predvolebnej kampane.

Reagoval tak na ostré slová ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu, ktorý na platforme X kritizoval Viktora Orbána za jeho odmietavý postoj k vstupu Ukrajiny do EÚ.

Szijjártó tvrdí, že Ukrajina sa snaží ovplyvniť voľby tak, aby v Maďarsku vznikla vláda naklonená vojne a ústretová voči Bruselu. Podľa neho ide o hrubý a osobný útok, ktorý pokračoval aj zo strany prezidenta Volodymyra Zelenského počas fóra v Davose.

Zdôraznil, že o zložení budúcej vlády rozhodnú výlučne maďarskí občania, nie Ukrajina. Odkázal Kyjevu, aby prestal ovplyvňovať domácu politiku a nechal Maďarov rozhodnúť sa podľa vlastnej vôle.

(tasr, mja)

  |  

Európania sa búria proti vojenskej pomoci, Brusel stráca podporu

Väčšina Európanov podľa nového prieskumu maďarského think tanku Századvég nesúhlasí s vojenským zapojením do vojny na Ukrajine. Až 69 percent opýtaných odmieta vyslanie vojakov a 51 percent je proti dodávkam zbraní.

Najsilnejší odpor sa prejavil v krajinách strednej a východnej Európy – napríklad v Maďarsku, Bulharsku a Slovinsku presahuje nesúhlas s vojenskou pomocou 80 percent. Jedinou krajinou, kde je podpora vyslaniu vojakov mierne vyššia, je Švédsko (47 percent).

Prieskum poukazuje na čoraz väčší rozdiel medzi postojmi európskej verejnosti a politickými rozhodnutiami v Bruseli. Zatiaľ čo viaceré vlády vrátane Nemecka, Francúzska a Británie zvažujú obnovenie povinnej vojenskej služby, verejná mienka v EÚ smeruje skôr k odmietaniu ďalšej eskalácie.

Analytici varujú, že tento nesúlad môže mať významné politické dôsledky v čase rastúcich cien a únavy voličov z dlhotrvajúceho konfliktu.

(mja)