Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Danko: Zmenu rokovacieho poriadku musíme schváliť prvú

Vzhľadom na roztržky poslancov v závere decembrovej schôdze parlamentu, ktoré sa takmer skončili fyzickou konfrontáciou, považuje predseda SNS Andrej Danko za nevyhnutné, aby bola prvým schváleným zákonom na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu novela rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR.

V opačnom prípade podľa neho hrozí, že časť poslancov svojím správaním úplne znemožní zákonodarnú činnosť parlamentu. „Spoločnými krokmi musíme zastaviť takéto správanie. Igor Matovič ukázal, že je to ako snehová guľa. On sa síce tváril vážne, ale vo vnútri sa smial, na aké dno stiahol SaS a PS,“ vyhlásil Danko.

Tvrdí, že správanie sa poslancov na decembrovej schôdzi bolo neúnosné. „Zoberte si, že šéfka klubu PS rozdá píšťalky, podľa vzoru novinárov, a pískajú v sále. Pýtal som sa pána Dubéciho, či mu to pripadá normálne,“ povedal.

Okrem návrhu novely rokovacieho poriadku je podľa predsedu SNS pripravený aj nadväzujúci etický kódex poslancov NR SR.

Ten má podľa Danka upravovať vzťahy medzi poslancami, stretávanie sa s osobami, ktoré by mohli mať ekonomické záujmy, ale napríklad aj oblečenie poslancov.

Z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre TASR realizovala v novembri 2025 agentúra AKO, s jeho prijatím úplne alebo skôr súhlasí 90,1 percenta respondentov, úplne alebo skôr nesúhlasí 5,3 percenta.

Danko predpokladá, že koalícia by na nadchádzajúcej schôdzi mala mať schopnosť dosahovať v parlamente väčšinu, aj keď vzťahy v nej považuje za napäté.

Predseda SNS zdôraznil, že ťažisko koaličnej politiky by podľa neho malo ležať doma, pri riešení aktuálnych problémov. „Nie je to tu taká katastrofa, ako sa tu rozpráva, že všetko je zlé a všetko je na krach. Mnohým spoločnostiam sa tu darí. To, čo potrebujeme dosiahnuť, je vyšší sociálny štandard ľudí. Zdvihnúť čisté mzdy, pomôcť dôchodcom a mladým rodinám.“

Na otázku, či predsedníctvo vylúčilo nejaké strany z uzatvárania komunálnych koalícií, Danko odpovedal, že SNS to nepotrebuje a krajskí predsedovia sami vedia, že s PS, SaS alebo Hnutím Slovensko koalície uzatvárať nemajú. „V minulosti sme podporili nejakých nominantov KDH a na oplátku zase KDH nás,“ pripustil Danko.

(tasr)

Minúta  |  

Zosuv pôdy v Indonézii: sedem ľudí zahynulo, 82 je nezvestných

Sedem obetí a 82 nezvestných si vyžiadal zosuv pôdy v indonézskej provincii Západná Jáva. V sobotu o tom informoval indonézsky úrad pre zmierňovanie následkov katastrof. Išlo podľa neho o dôsledok silných dažďov.

Miestny úradník uviedol, že zosuv pôdy zasiahol dedinu v regióne Západný Bandung.

„Počet nezvestných osôb je vysoký, dnes sa pokúsime optimalizovať naše pátracie a záchranné práce,“ povedal hovorca úradu Abdul Muhari.

(reuters)

Minúta  |  

Ukrajina: Ruské útoky zranili desiatky ľudí v Kyjeve a Charkove

Ruské útoky v noci na sobotu zranili najmenej 15 ľudí v ukrajinskej metropole Kyjev a v severovýchodnom meste Charkov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na miestne úrady.

Na celom území krajiny platil letecký poplach. „Kyjev je pod masívnym útokom nepriateľa. Neopúšťajte kryty!“ napísal primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram s tým, že zasiahnutých bolo viacero nebytových budov. V neskoršom príspevku uviedol, že v hlavnom meste utrpeli zranenia štyria ľudia, z ktorých traja boli hospitalizovaní.

Primátor Charkova Ihor Terechov informoval o útoku iránskymi dronmi typu Šáhid, ktoré poškodili viaceré obytné budovy v dvoch mestských častiach neďaleko hraníc s Ruskom. „Počet zranených už presiahol 11 osôb,“ uviedol na Telegrame.

Útoky prišli krátko po tom, ako sa v piatok v Abú Zabí uskutočnili prvé priame rokovania medzi zástupcami Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov o pláne, ktorý presadzuje americký prezident Donald Trump s cieľom ukončiť takmer štyri roky trvajúcu vojnu.

Rozhovory by mali pokračovať aj v sobotu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že kľúčovou otázkou naďalej zostáva územie. Moskva totiž trvá na tom, aby sa Kyjev stiahol z východného regiónu Donbas.

(tasr)

Minúta  |  

USA riešia zmenu režimu na Kube. Zvažujú námornú blokádu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje zavedenie úplnej blokády na dovoz ropy na Kubu. Šlo by o súčasť potenciálnej novej taktiky na dosiahnutie zmeny režimu v tejto karibskej krajine. Informoval o tom v piatok portál Politico s odvolaním sa na tri anonymné osoby oboznámené s týmto plánom.

Hoci zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o schválení tohto kroku, o takúto eskaláciu sa údajne usilujú niektorí kritici kubánskej vlády v Trumpovej administratíve a podporuje ju aj sám minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Mexická vláda v súvislosti s tým zvažuje, či bude naďalej dodávať ropu na Kubu, keďže sa obáva, že krajina by mohla čeliť americkým odvetným opatreniam.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Rusko trvá na odovzdaní Donbasu, Zelenskyj hovorí o nezmysle

V Abú Zabí sa v piatok konali trilaterálne rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA zamerané na územný spor, pričom kompromis zostáva v nedohľadne. Moskva trvá na tom, aby Kyjev odovzdal celý región Donbasu vrátane častí, ktoré Ukrajina stále kontroluje.

Prezident Volodymyr Zelenskyj túto požiadavku odmieta a zdôrazňuje, že ústupky nie sú akceptovateľné ani pre ukrajinskú verejnosť. Situáciu zhoršujú intenzívne ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré vedú k výpadkom elektriny v hlavných mestách.

Zelenskyj v Davose potvrdil dohodu o amerických bezpečnostných zárukách, čaká sa len na podpis s Donaldom Trumpom. Rusko zároveň navrhuje použiť zmrazené aktíva na obnovu okupovaných území, čo Kyjev označil za nezmysel.

Napriek prebiehajúcim rokovaniam Moskva tvrdí, že bude pokračovať vo vojenských operáciách, kým nedosiahne svoje ciele. Rokovania budú pokračovať v sobotu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Napätie v agentúre AFP: zamestnanci hrozia štrajkom

Odbory v agentúre AFP ostro odmietli reformný plán, ktorý má podľa vedenia zabezpečiť finančnú stabilitu mediálneho gigantu.

Navrhované úsporné opatrenia zahŕňajú zmeny na viac než 140 zahraničných pracoviskách a ďalšie rušenie pracovných miest – navyše po nedávnej ponuke odchodného pre desiatky zamestnancov.

Zamestnanci však tvrdia, že vedenie s nimi nekomunikuje, a požadujú začatie „skutočných rokovaní“. Ak sa situácia nezmení, avizujú štrajk.

AFP čelí zníženým tržbám – medzi príčiny patrí útlm mediálneho trhu, ale aj koniec spolupráce s Metou v USA či škrtanie zo strany Trumpovej administratívy.

Hoci agentúra vlani dosiahla symbolický zisk 200-tisíc eur, kľúčový cieľ do roku 2026 je dosiahnuť ročné úspory až 12 miliónov eur. Zamestnanci však varujú, že reformy nesmú prebiehať bez ich hlasu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.