Preskočiť na obsah
  |  

Americká lietadlová loď dorazila na Blízky východ

Americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln vstúpila do oblasti Blízkeho východu spolu s niekoľkými torpédoborcami. Krok prichádza v čase zvýšeného napätia medzi USA a Iránom, pričom prezident Donald Trump vyhlásil, že dúfa, že vojenská sila nebude potrebná.

Pentagón zároveň do regiónu nasadzuje aj stíhačky a systémy protivzdušnej obrany. Spojené arabské emiráty odmietli, aby ich územie bolo využité na útoky proti Iránu.

Cieľom americkej prítomnosti je zrejme obranná pripravenosť, ale aj posilnenie pozície USA po nedávnych protestoch v Iráne a v kontexte napätých vzťahov medzi obomi krajinami.

Irán varoval, že akýkoľvek útok bude považovať za totálnu vojnu.

(reuters, pir)

  |  

Babiš: Česko zatiaľ nedostalo Trumpovo pozvanie do Rady mieru

Česko zatiaľ nedostalo oficiálne pozvanie do Rady mieru, ktorú nedávno predstavil americký prezident Donald Trump vo švajčiarskom Davose. Ako uviedol premiér Andrej Babiš, list od amerického prezidenta neobdržali, hoci niektoré krajiny, ako napríklad Chorvátsko, ho už majú.

ČR podľa neho dostala len informáciu z amerického veľvyslanectva v Prahe. Vzniknutý zmätok pripísal nejednoznačnej komunikácii zo strany USA.

Babiš zdôraznil, že prípadné členstvo Česka bude závisieť od spoločného postoja EÚ. Najviac bude sledovať reakciu Talianska, od ktorej chce odvodiť ďalší postup. S prezidentom Petrom Pavlom sa mal o tejto téme porozprávať, ale na plánované stretnutie nakoniec nedorazil.

Nová Rada mieru má podľa Trumpa spojiť približne 60 krajín. Kritici však varujú, že môže ísť o pokus vytvoriť alternatívu k OSN pod kontrolou USA.

(tasr, pir)

  |  

Slovensko zvažuje účasť v Rade mieru, experti preverujú riziká aj výhody

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí momentálne analyzuje pozvanie do novovznikajúcej Rady mieru, ktorú na Svetovom ekonomickom fóre predstavil americký prezident Donald Trump.

Minister Juraj Blanár uviedol, že odborníci posudzujú nielen prínosy, ale aj potenciálne riziká členstva. O výsledkoch bude informovaná vláda, prezident aj parlament.

Prezident Peter Pellegrini si už vyžiadal dôkladnú analýzu dokumentov, kým sa Slovensko rozhodne. Vláda Roberta Fica deklaruje podporu mierovým snahám, zároveň však trvá na rešpektovaní medzinárodného práva a preveruje ústavný rozmer iniciatívy.

Radu mieru má tvoriť asi 60 krajín vrátane Ruska, Číny alebo Poľska, pričom viaceré západné štáty ako Francúzsko či Spojené kráľovstvo účasť odmietli. Detaily o konkrétnom zložení zatiaľ nie sú známe.

Slovenskí lídri zdôrazňujú potrebu úplných informácií pred akýmkoľvek rozhodnutím.

(tasr, pir)

  |  

Fidesz vraj chystá plán B: Orbán by sa mohol stať prezidentom

Péter Magyar, predseda mimoparlamentnej strany TISZA, tvrdí, že Fidesz a Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk) majú tajný plán, ako si súčasný premiér Viktor Orbán môže udržať moc aj v prípade volebnej prehry.

Scenár počíta s tým, že post premiéra prevezme János Lázár, súčasný minister výstavby a dopravy, ktorý by niesol zodpovednosť za prehru. Orbán by sa následne nechal parlamentom zvoliť za prezidenta, kde má Fidesz stále väčšinu.

Magyar tento plán zverejnil na Facebooku, pričom kritizoval doterajšiu neschopnosť vlády.

Hoci Hnutie Naša vlasť ešte na jeseň odmietalo spoluprácu s Fideszom, politickí analytici upozorňujú na taktické zblíženie týchto strán.

Správy agentúry Bloomberg navyše naznačujú, že scenár so zvolením Orbána za prezidenta skutočne existuje a počíta s využitím parlamentnej väčšiny pred voľbami.

(tasr, pir)

  |  

Tisíce veriacich pomôžu Kyjevu. Krakov pripravuje zbierku

Krakovská arcidiecéza pod vedením kardinála Grzegorza Ryśa venuje celú zbierku z omší 4. februára na pomoc obyvateľom Kyjeva, ktorých trápia ruské útoky a silné mrazy.

Podnetom bol list od veľkarchijského arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka, v ktorom opísal: „Prežili sme ďalšiu pekelnú noc. V Kyjeve je mínus desať. Najviac utrpel náš ľavý breh. Boj o život, teplo a svetlo trvá.“

Ukrajinská strana žiada o konkrétnu pomoc – výkonné generátory a mobilné tepelné stanice, ktoré umožnia prežiť v najohrozenejším oblastiam. Kardinál Ryś sľúbil zakúpiť jeden generátor z vlastných zdrojov a veriacich vyzval na štedrosť a rýchlu reakciu.

Finančné príspevky možno posielať aj priamo na účet Caritas. Výsledky zbierky budú zverejnené 8. februára.

(tasr, pir)

  |  

NATO posilní obranu Arktídy, Rutte sa dohodol s Trumpom

Generálny tajomník NATO Mark Rutte potvrdil, že sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dohodol na dvoch nových pracovných postupoch v súvislosti s rastúcim napätím okolo Grónska.

Jeden z nich spadá priamo do kompetencie NATO a má posilniť obranu Arktídy, v ktorej Aliancia preberie väčšiu zodpovednosť. Cieľom je zamedziť Rusku a Číne v získavaní väčšieho vplyvu v tomto strategickom regióne.

Druhý pracovný postup je mimo pôsobnosti NATO a sústredí sa na priame rokovania medzi USA, Dánskom a grónskymi predstaviteľmi.

Zároveň pred poslancami Európskeho parlamentu odmietol vyjadrenia niektorých politikov o vytvorení samostatnej európskej armády. Zástancom tejto myšlienky odkázal, aby „ďalej snívali“. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin by túto myšlienku „miloval“, pretože by to oslabilo európske armády.

V konečnom dôsledku by sme podľa Rutteho prišli o jadrový dáždnik USA. To by členské štáty vyšlo na viac ako päť percent HDP, ktoré sľúbili v rámci NATO vynaložiť na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou.

(reuters, pir)