Preskočiť na obsah
  |  

Bombic sa považuje za nevinného vo všetkých bodoch obžaloby

Daniel Bombic, obžalovaný z viacerých extrémistických trestných činov, v pondelok vypovedal pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku. Vyhlásil, že je nevinný vo všetkých bodoch obžaloby, a tvrdí, že skutky, ktoré mu kladie za vinu prokurátor, nie sú trestnými činmi.

Odmietol odpovedať na otázky prokurátora. O publikácii Protokoly sionských mudrcov dodal, že k nej nemá čo povedať, keďže je verejne dostupná. Proces bude pokračovať vo štvrtok.

Pred jeho výpoveďou vystúpil obhajca David Lindtner, ktorý označil proces za politicky motivovaný a žiadal vylúčenie niektorých médií, ako aj prerušenie konania pre údajnú protiústavnosť definície extrémistického materiálu. Súd oba návrhy zamietol, rovnako ako žiadosť o prepustenie obžalovaného z väzby.

Vypovedal aj poškodený Martin Štromajer, podľa ktorého sa konflikt začal na sociálnej sieti a vyústil do dlhodobého verejného ponižovania, vyhrážok a zverejnenia jeho adresy. Tvrdí, že príspevky Daniela Bombica mu zásadne zasiahli do života, spôsobili stres jeho rodine a viedli k strate zamestnania. Náhradu škody nežiadal, požaduje morálne zadosťučinenie.

Prokuratúra Daniela Bombica obžalovala z 26 skutkov v 12 bodoch, prevažne za extrémistickú trestnú činnosť páchanú prostredníctvom internetu.

(tasr, est)

  |  

Biely dom: Trump nechce, aby ľudia umierali na uliciach USA

Biely dom reaguje na pobúrenie po smrti zdravotníka Alexa Prettiho, ktorého počas zásahu zastrelili federálni imigrační agenti. Prezident USA Donald Trump podľa hovorkyne nechce, aby ľudia umierali na uliciach, no zároveň neustúpi z politiky deportácií „násilných nelegálnych cudzincov“.

Video z incidentu však spochybňuje verziu vlády – Pretti podľa záberov držal telefón, nie zbraň, a po zneškodnení ho úradníci smrteľne postrelili.

Demokratickí lídri obviňujú administratívu z bezzákonného postupu a masové protesty v Minnesote naberajú na intenzite.

Trump žiada Kongres o zákon zakazujúci mestám poskytovať útočisko nelegálnym prisťahovalcom a kritizuje miestne úrady za neochotu spolupracovať pri deportáciách.

(reuters)

  |  

Americká lietadlová loď dorazila na Blízky východ

Americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln vstúpila do oblasti Blízkeho východu spolu s niekoľkými torpédoborcami. Krok prichádza v čase zvýšeného napätia medzi USA a Iránom, pričom prezident Donald Trump vyhlásil, že dúfa, že vojenská sila nebude potrebná.

Pentagón zároveň do regiónu nasadzuje aj stíhačky a systémy protivzdušnej obrany. Spojené arabské emiráty odmietli, aby ich územie bolo využité na útoky proti Iránu.

Cieľom americkej prítomnosti je zrejme obranná pripravenosť, ale aj posilnenie pozície USA po nedávnych protestoch v Iráne a v kontexte napätých vzťahov medzi obomi krajinami.

Irán varoval, že akýkoľvek útok bude považovať za totálnu vojnu.

(reuters, pir)

  |  

Babiš: Česko zatiaľ nedostalo Trumpovo pozvanie do Rady mieru

Česko zatiaľ nedostalo oficiálne pozvanie do Rady mieru, ktorú nedávno predstavil americký prezident Donald Trump vo švajčiarskom Davose. Ako uviedol premiér Andrej Babiš, list od amerického prezidenta neobdržali, hoci niektoré krajiny, ako napríklad Chorvátsko, ho už majú.

ČR podľa neho dostala len informáciu z amerického veľvyslanectva v Prahe. Vzniknutý zmätok pripísal nejednoznačnej komunikácii zo strany USA.

Babiš zdôraznil, že prípadné členstvo Česka bude závisieť od spoločného postoja EÚ. Najviac bude sledovať reakciu Talianska, od ktorej chce odvodiť ďalší postup. S prezidentom Petrom Pavlom sa mal o tejto téme porozprávať, ale na plánované stretnutie nakoniec nedorazil.

Nová Rada mieru má podľa Trumpa spojiť približne 60 krajín. Kritici však varujú, že môže ísť o pokus vytvoriť alternatívu k OSN pod kontrolou USA.

(tasr, pir)

  |  

Slovensko zvažuje účasť v Rade mieru, experti preverujú riziká aj výhody

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí momentálne analyzuje pozvanie do novovznikajúcej Rady mieru, ktorú na Svetovom ekonomickom fóre predstavil americký prezident Donald Trump.

Minister Juraj Blanár uviedol, že odborníci posudzujú nielen prínosy, ale aj potenciálne riziká členstva. O výsledkoch bude informovaná vláda, prezident aj parlament.

Prezident Peter Pellegrini si už vyžiadal dôkladnú analýzu dokumentov, kým sa Slovensko rozhodne. Vláda Roberta Fica deklaruje podporu mierovým snahám, zároveň však trvá na rešpektovaní medzinárodného práva a preveruje ústavný rozmer iniciatívy.

Radu mieru má tvoriť asi 60 krajín vrátane Ruska, Číny alebo Poľska, pričom viaceré západné štáty ako Francúzsko či Spojené kráľovstvo účasť odmietli. Detaily o konkrétnom zložení zatiaľ nie sú známe.

Slovenskí lídri zdôrazňujú potrebu úplných informácií pred akýmkoľvek rozhodnutím.

(tasr, pir)

  |  

Fidesz vraj chystá plán B: Orbán by sa mohol stať prezidentom

Péter Magyar, predseda mimoparlamentnej strany TISZA, tvrdí, že Fidesz a Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk) majú tajný plán, ako si súčasný premiér Viktor Orbán môže udržať moc aj v prípade volebnej prehry.

Scenár počíta s tým, že post premiéra prevezme János Lázár, súčasný minister výstavby a dopravy, ktorý by niesol zodpovednosť za prehru. Orbán by sa následne nechal parlamentom zvoliť za prezidenta, kde má Fidesz stále väčšinu.

Magyar tento plán zverejnil na Facebooku, pričom kritizoval doterajšiu neschopnosť vlády.

Hoci Hnutie Naša vlasť ešte na jeseň odmietalo spoluprácu s Fideszom, politickí analytici upozorňujú na taktické zblíženie týchto strán.

Správy agentúry Bloomberg navyše naznačujú, že scenár so zvolením Orbána za prezidenta skutočne existuje a počíta s využitím parlamentnej väčšiny pred voľbami.

(tasr, pir)