Preskočiť na obsah
  |  

Samosprávy stoja za záchranármi

Záchranári nesúhlasia so zámerom ministerstva zdravotníctva zmeniť systém poskytovania záchrannej zdravotnej služby (ZZS) a upozorňujú, že ak návrh vstúpi do platnosti, sú pripravení podať výpovede.

Ich postoj podporuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho predseda Jozef Božik zhodnotil, že záchranárske organizácie by mali mať pri tvorbe reformy kľúčové slovo.

„Obávame sa, že ak by došlo k tomu, že tieto jednotlivé body by boli spravované nemocnicami, tak by sa mohlo stať, že vlastne cez ekonomiku zdravotnej služby by si nemocnice riešili nedostatok peňazí alebo zlú ekonomiku nemocnice,“ skonštatoval.

ZMOS spolu so Slovenskou spoločnosťou urgentnej medicíny a medicíny katastrof (SSUMaMK) a zástupcami záchranárov chce, aby prípadný nový model viedol k zlepšeniu fungovania systému.

Zástupkyňa odborovej organizácie pri ZZS Zuzana Pukancová upozornila, že záchranná služba už dnes funguje na hranici možností a stojí na nadčasoch. Podľa nej by ďalší zásah do systému mohol viesť ku kolapsu. Viceprezident SSUMaMK Ivan Majling dodal, že v záchranárskej komunite panuje v tejto otázke jednoznačná zhoda a žiada návrat na začiatok diskusie.

Podľa predstaveného zámeru by mohli záchranky po novom spadať pod nemocnice s urgentnými príjmami, ktoré by si vybrali spôsob ich prevádzkovania.

(tasr, max)

  |  

Veľvyslanci štátov EÚ dohodli detaily pôžičky pre Ukrajinu

Veľvyslanci členských štátov EÚ sa v Bruseli dohodli na detailoch rozsiahlej pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorá má Kyjevu pomôcť preklenúť finančné potreby v rokoch 2026 a 2027. Podľa dostupných informácií má ísť o kľúčový pilier európskej podpory v čase pokračujúcej vojny s Ruskom.

Dve tretiny balíka budú smerovať na vojenskú pomoc, zvyšná časť na krytie bežných rozpočtových výdavkov štátu.

Zaujímavým prvkom dohody je dôraz na to, aby Ukrajina nakupovala zbrane prednostne od výrobcov z EÚ, Ukrajiny alebo krajín EHP-EFTA. Brusel však zároveň pripúšťa cielené výnimky, ak by si situácia vyžadovala rýchle dodávky z iných zdrojov.

Dohodu ešte musí potvrdiť Európsky parlament, čo by podľa diplomatov nemalo byť problematické.

Európska komisia by tak mohla začať s požičiavaním na trhoch a prvé peniaze by mohli doraziť do Kyjeva už začiatkom apríla.

(reuters, pir)

  |  

Fico: Vyjadrenia Žilinku sú jednoliaty útok na vládu aj premiéra

Premiér Robert Fico (Smer) reagoval na generálneho prokurátora Maroša Žilinku s tým, že ho prekvapilo, keď namiesto vecného odborného dialógu vstúpil do politickej súťaže. Žilinkove vyjadrenia považuje za nekorektné politické tvrdenia, na ktoré má vláda dostatok odborných argumentov.

Predseda vlády sa pýta, komu mala podľa neho slúžiť tlačová konferencia, ktorú označil za „jednoliaty útok na vládu a premiéra“. Spomenul, že sa konala v deň, keď ministerstvu obrany doručili rozhodnutie prokurátora, ktorým opätovne zastavili trestné stíhanie exministra obrany Jaroslava Naďa v súvislosti s darovaním lietadiel MiG-29 Ukrajine.

Fico zdôraznil, že má záujem o štandardné vzťahy s generálnym prokurátorom a v tomto funkčnom období sa s ním opakovane stretol. Pripomenul aj pondelkové pracovné stretnutie s vedením Generálnej prokuratúry SR, ktorého cieľom bola výmena názorov na viaceré témy. „Nebola ani požiadavka, ani dohoda na medializovaní tohto stretnutia,“ prízvukoval.

Na stretnutí Fico vyjadril nesúhlas najmä s tvrdeniami o vplyve noviel trestných kódexov z roku 2024 na stíhanie ekonomickej kriminality. Odmietol aj stanoviská generálnej prokuratúry navrhované do správy o právnom štáte pre Európsku komisiu, ktoré označil za politické a poškodzujúce Slovensko.

(tasr, max)

  |  

Trump sťahuje časť imigračných agentov z Minnesoty

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje znížiť počet federálnych imigračných agentov v Minnesote o 700, pričom v štáte má naďalej pôsobiť približne dvetisíc príslušníkov.

Podľa šéfa pohraničnej stráže Bieleho domu Toma Homana ide o reakciu na rastúcu spoluprácu miestnych šerifov, ktorí spravujú okresné väznice. Trumpova vláda však zároveň opakuje, že cieľ masových deportácií zostáva nezmenený a imigračné zásahy budú pokračovať po celej krajine.

Nasadenie tisícov ozbrojených agentov v oblasti Minneapolisu v uplynulých mesiacoch vyvolalo rozsiahle protesty a ostrú kritiku zo strany demokratmi riadenej Minnesoty, ktorá podala žalobu proti federálnej vláde.

Miestne samosprávy, najmä Minneapolis, odmietajú spolupracovať s imigračnými úradmi a tvrdia, že takéto opatrenia môžu oslabiť dôveru migrantov v políciu a ohroziť verejnú bezpečnosť.

Napätie medzi federálnou vládou a štátom tak zatiaľ nepoľavuje.

(reuters, pir)

  |  

Nestabilný svah pri Strečne má spevniť projekt za milióny eur

Slovenská správa ciest (SSC) vyhlásila verejnú súťaž na sanáciu nestabilného svahu pri ceste I/18 v úseku pri Strečne. Ako potvrdila hovorkyňa Jana Lukáčová, práce sa budú týkať približne 250 metrov dlhého úseku cesty, ktorý vedie popri päte strmého skalného svahu a hradného brala Strečno.

Predpokladaná hodnota zákazky je viac než 14 miliónov eur bez DPH, jej predmetom sú stavebné práce zamerané na stabilizáciu skalného svahu a brala nad cestou v úseku od kilometra 9,350 po 9,600.

Súčasťou riešenia budú dočasné aj trvalé stabilizačné a ochranné opatrenia, ktorých cieľom je znížiť riziko ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na frekventovanej komunikácii I. triedy.

SSC upozornila, že práce budú realizovať v geotechnicky náročnom prostredí a počas realizácie musí byť zachovaná prevádzka na ceste. Zhotoviteľ bude povinný zabezpečiť nepretržitú ochranu cestnej premávky a minimalizovať dopravné obmedzenia. Väčšinu sanačných zásahov majú vykonávať bez úplnej uzávery úseku.

Lehota výstavby je stanovená na maximálne 180 dní od odovzdania staveniska. Práce majú vykonávať sedem dní v týždni vrátane víkendov a sviatkov. Pri hodnotení ponúk bude mať rozhodujúcu váhu cena, pričom zohľadňovať budú aj dĺžku realizácie a počet plánovaných uzáver.

Lehota na predkladanie ponúk je do 10. marca 2026.

(tasr, max)

  |  

Portál Slovensko.sk čaká audit, vláda škrtla požadované financie

Vláda schválila na projekty súvisiace s Ústredným portálom verejnej správy Slovensko.sk približne 80 miliónov eur, čo je menej než pôvodne požadovaných viac ako 100 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní kabinetu to potvrdil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Zároveň zdôraznil, že stav portálu bude musieť ešte preveriť audit Národného bezpečnostného úradu. Financovanie projektov by podľa jeho slov mali realizovať z prostriedkov plánu obnovy.

Kabinet schválil materiál ministerstva investícií o kritickom stave portálu s pripomienkami. Dokument verejne nesprístupnili z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Minister informatizácie Samuel Migaľ (nom. Smeru) sa na tlačovej konferencii nezúčastnil, keďže bol podľa Druckera na zahraničnej ceste.

Podľa informácií z rezortu investícií hrozí, že ak by bez rozsiahlej modernizácie spustili projekt 16 životných situácií financovaný z plánu obnovy, portál Slovensko.sk by nemusel zvládnuť záťaž. V takom prípade by mohlo dôjsť nielen k jeho kolapsu, ale aj k ohrozeniu čerpania financií.

Drucker pripomenul, že Migaľovo ministerstvo pôvodne uvažovalo o nákladoch presahujúcich 130 miliónov eur. Ďalší postup bude závisieť aj od výsledkov bezpečnostného auditu.

(tasr, max)