Preskočiť na obsah
  |  

Polícia zastavila trestné stíhanie v prípade manažovania pandémie

Polícia zastavila trestné stíhanie v prípade manažmentu pandémie COVID-19. Informáciu poskytla Krajská prokuratúra v Trenčíne, ktorá prípad dozoruje.

„Uznesením vyšetrovateľky Policajného zboru zo dňa 28. januára 2026 bolo zastavené trestné stíhanie vedené pre nadúmrtia v súvislosti s pandémiou COVID-19, marením úlohy verejným činiteľom a trestným činom všeobecného ohrozenia,“ potvrdil Vlastimil Krokvička z trenčianskej prokuratúry.

Portál aktuality.sk, ktorý v piatok o aktuálnom stave konania informoval, cituje aj vyjadrenie advokáta Petra Weisa, jedného z tých, ktorí v súvislosti s manažovaním pandémie podali trestné oznámenie.

Na stránke svojej advokátskej kancelárie Weis informuje o doručenom uznesení o zastavení trestného stíhania, ktoré je odôvodnené tým, že zodpovedné orgány vykonali všetky opatrenia s ohľadom na informácie, vedomosti a skúsenosti v reálnom čase s dôrazom na ochranu zdravia a života ľudí. „Voči uzneseniu podávam sťažnosť,“ informuje advokát na webe.

Trestné stíhanie pre marenie úlohy verejným činiteľom a všeobecné ohrozenie pri manažmente pandémie, ktorý mohol spôsobiť neodôvodnene zvýšenú úmrtnosť, inicioval generálny prokurátor Maroš Žilinka na začiatku roka 2023.

(tasr, mja)

  |  

Minister Susko: Nový zákon pomôže podnikateľom

Nový zákon o obchodnom registri má podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) výrazne zjednodušiť podnikanie na Slovensku a posunúť ho bližšie k digitálnym štandardom.

Kľúčovou zmenou je zavedenie právnej záväznosti údajov zverejnených online, čo znamená, že podnikatelia už nebudú musieť opakovane dokladovať výpisy z registra obchodným partnerom či štátnym orgánom.

Zákon zachováva duálny systém zápisov cez registrové súdy a notárov, pričom návrhy sa budú podávať výlučne elektronicky. Slobodný výber notára zostáva, no registráciu nemôže vykonať notár, ktorý pripravil zakladateľské dokumenty.

Novinkou je aj možnosť zapísať obchodnú spoločnosť bez predchádzajúceho získania živnostenského oprávnenia pri vybraných voľných živnostiach.

Administratívnu záťaž má znížiť aj prepojenie obchodného registra s inými verejnými databázami, vďaka čomu sa zmeny údajov budú prenášať automaticky.

Zákon zároveň sprísňuje pravidlá pre obchodné mená, právne zastupovanie a formu zakladateľských dokumentov. Existujúcim firmám však nepribúdajú nové povinnosti a doterajšie zápisy ostávajú v platnosti.

(tasr, mja)

  |  

Úrady odhalili dezinformačný útok na Macrona

Francúzske úrady odhalili dezinformačnú kampaň s proruským pozadím, ktorá sa snažila falošne prepojiť prezidenta Emmanuela Macrona so zosnulým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Podľa vládneho zdroja išlo o operáciu využívajúcu metódy známe zo skupiny Storm-1516, ktorú americké úrady spájajú so šírením dezinformácií počas prezidentských volieb v USA v roku 2024.

Kampaň pracovala s falošnými e-mailami, ktoré mali navodzovať dojem, že pochádzajú z údajného nového zverejnenia dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti.

Dezinformácie sa najprv objavili na webovej stránke vydávajúcej sa za francúzsky denník France-Soir, odkiaľ sa následne šírili prostredníctvom videa na sociálnej sieti X. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí označilo obsah za nepravdivý a zavádzajúci.

Hoci falošnú stránku po sťažnosti stiahli, video zostávalo dostupné. Francúzsko dlhodobo upozorňuje na snahy Ruska diskreditovať Macrona a destabilizovať európske krajiny, čo Moskva odmieta.

(reuters, mja)

  |  

KDH kritizuje zmluvy z plánu obnovy, žiada vysvetlenie od Takáča

KDH vyzýva ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer), aby verejne vysvetlil zmluvy na lesnícke služby financované z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa hnutia existuje riziko neúčelného využívania verejných peňazí, keďže štát si na viaceré činnosti najíma externých dodávateľov, hoci ich podľa KDH dokážu zabezpečiť aj Lesy SR vlastnými kapacitami.

Podpredseda KDH Marián Čaučík poukázal na zbytočného sprostredkovateľa a spochybnil, prečo má štát platiť za služby, ktoré vie vykonať sám. Hnutie zároveň kritizuje samotné znenie zmlúv.

Podľa právnika Jozefa Humenského v nich chýbajú jasné parametre na kontrolu fakturácie, keďže pri cenách jednotlivých úkonov nie sú uvedené merné jednotky. To má sťažovať posúdenie primeranosti nákladov.

KDH upozorňuje aj na to, že systém čerpania podpory zvýhodňuje štátne subjekty a vylučuje súkromných vlastníkov lesov. Otázky vyvoláva aj časový nesúlad, keďže čerpanie peňazí má pokračovať aj po oficiálnom ukončení plánu obnovy v júni 2026. Hnutie preto žiada ministra aj Lesy SR o jasné vysvetlenie.

(tasr, mja)

  |  

USA oznámili nové sankcie voči Iránu

Rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi o jadrovom programe, ktoré sa uskutočnili v Ománe, označil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí za dobrý začiatok. Podľa neho existuje zhoda na pokračovaní dialógu, pričom ďalší postup si majú obe strany dohodnúť po konzultáciách vo svojich hlavných mestách.

Rozhovory prebiehali nepriamo za sprostredkovania Ománu v čase rastúcich obáv, že ich zlyhanie by mohlo viesť k ďalšiemu konfliktu na Blízkom východe. Irán trvá na tom, že bude diskutovať výlučne o jadrovej otázke, a odmieta rokovania o balistických raketách či regionálnom vplyve, ktoré chce do procesu zahrnúť Washington.

Teherán zároveň požaduje uznanie práva na obohacovanie uránu a zrušenie sankcií. USA považujú obohacovanie na iránskom území za červenú čiaru.

Následne prišlo zo strany USA oznámenie nových sankcií zameraných na vývoz iránskej ropy vrátane postihu tankerov. Svetové mocnosti varujú, že kolaps rokovaní by mohol viesť k ďalšej vojne v strategicky citlivom regióne.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, povedal Gašpar

Slovensko podľa podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara neplánuje meniť svoj postoj k vojenskej pomoci Ukrajine. V rozhovore pre ruskú agentúru TASS povedal, že vláda Roberta Fica dlhodobo deklaruje, že nebude poskytovať Ukrajine zbrane ani muníciu zo štátnych rezerv a tento kurz chce zachovať aj v budúcnosti. Zároveň zdôraznil, že Slovensko podporuje humanitárnu pomoc a diplomatické riešenia konfliktu.

Gašpar opakovane poukázal na to, že ide o jasnú a konzistentnú líniu vlády, ktorá uprednostňuje mierové rokovania pred vojenskými dodávkami.

Vyjadril sa aj k medializovaným informáciám o možnom vzniku aliancie medzi Slovenskom, Maďarskom a Českou republikou, ktorá by mala vystupovať proti finančnej pomoci Európskej únie Ukrajine.

Takéto úvahy odmietol s tým, že hoci prebiehajú pravidelné konzultácie s regionálnymi partnermi, žiadna formálna aliancia zameraná na blokovanie finančnej pomoci Kyjevu nevznikla. Slovenská vláda tak podľa neho zostáva pri spolupráci v rámci EÚ, no bez vojenského angažovania sa.

(tasr, mja)