Preskočiť na obsah
  |  

Bučanie aj protesty: otvárací ceremoniál ZOH poznačila politika

Otvárací ceremoniál zimných olympijských hier Miláno–Cortina priniesol pompéznu oslavu Talianska, no zároveň odkryl politické napätie, ktoré presahuje šport.

Na štadióne San Siro sa miešali ovácie s bučaním – americký viceprezident J. D. Vance bol terčom posmeškov a izraelský tím vyvolal rozdielne reakcie v oboch dejiskách hier.

Ukrajinskí športovci však zožali výraznú podporu publika. Prezidentka Medzinárodného olympijského výboru Kirsty Coventryová apelovala na jednotu a pripomenula, že olympijské hry majú spájať, nie rozdeľovať.

Silným symbolom ceremoniálu bolo historicky prvé súčasné zapálenie dvoch olympijských kotlov v Miláne a Cortine. Program obohatilo vystúpenie Mariah Carey aj pocta talianskej móde a kultúre.

Hoci ceremoniál pôsobil vizuálne pôsobivo, sprevádzali ho protesty v Miláne a chaos okolo prístupov v Cortine. Už úvod hier tak naznačil, že šport bude tentoraz prebiehať v tieni širších geopolitických a spoločenských sporov.

(reuters)

  |  

Legenda Arabely a Noci na Karlštejne: svet opustila Jana Brejchová

Filmový svet zažíva stratu. Známa herečka Jana Brejchová zomrela v piatok vo veku 86 rokov, informáciu potvrdila jej dcéra Tereza Brodská. Herečka, ktorá bola v 60. rokoch považovaná za sexsymbol a získala prezývku „česká Bardotka“, zanechala za sebou mimoriadne bohatú kariéru.

Už ako tínedžerka sa dostala pred kameru a rýchlo si získala pozornosť režisérov aj divákov. Výrazný úspech jej priniesli filmy Vlčí jáma, Vyšší princip či neskôr obľúbený muzikál Noc na Karlštejne.

Zároveň však dokázala osloviť aj zahraničné publikum, keď za svoju rolu v snímke Dům v Kaprové ulici získala prestížne nemecké ocenenie. Objavila sa aj v legendárnych seriáloch vrátane Arabely.

Jej poslednou filmovou úlohou bola postava matky v snímke Kráska v nesnázích, za ktorú získala Českého leva. Jana Brejchová zostáva symbolom hereckej elegancie a silných ženských postáv.

(tasr)

  |  

Kanadská agentúra vidí Slovensko ako stabilnú ekonomiku

Slovensko si udržalo rating A (nízky) so stabilným výhľadom aj podľa kanadskej agentúry Morningstar DBRS, ktorá tak potvrdila svoje predchádzajúce hodnotenie. Informovalo o tom prostredníctvom tlačovej správy ministerstvo financií.

Agentúra zdôrazňuje, že stabilný rating odráža kombináciu relatívne silných makroekonomických parametrov a snahy vlády o ozdravenie verejných financií. Tieto faktory podľa nej zmierňujú riziká spojené so slabším krátkodobým vývojom ekonomiky a dlhodobými fiškálnymi tlakmi.

Morningstar DBRS pripomína, že kľúčovou výhodou Slovenska je jeho pevné zakotvenie v Európskej únii, eurozóne a NATO, čo posilňuje dôveru investorov. Pozitívnym impulzom majú byť aj vyššie prílevy financií z fondov EÚ, ktoré by mali v najbližšom období podporiť investície v ekonomike.

Zároveň však agentúra upozorňuje na neisté globálne prostredie a prísnejší kurz hospodárskej politiky USA. Napriek tomu hodnotí zahraničný dlh Slovenska ako mierny a zvládnuteľný. Rating je v súlade s hodnoteniami ostatných veľkých agentúr.

(mf sr, pmi)

  |  

Ukrajina chce od menového fondu menšie dane

Ukrajina sa snaží dosiahnuť zmiernenie daňových podmienok, ktoré od nej požaduje Medzinárodný menový fond výmenou za pokračovanie úverového programu v hodnote viac než osem miliárd dolárov. Podľa agentúry Bloomberg Kyjev rokuje s fondom o ústupkoch najmä v oblasti zvyšovania firemných daní, ktoré sú súčasťou podmienok na uvoľnenie ďalších tranží pomoci.

Ministerstvo financií síce pripravuje návrh zákona o vyšších daniach pre firmy, no narazilo na odpor najvyšších politických predstaviteľov vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského, premiérky Julije Svyrydenkovej aj časti poslancov.

Úverový program Medzinárodného menového fondu v objeme 8,1 miliardy dolárov je pre Ukrajinu kľúčový, keďže od neho závisí aj podpora ďalších medzinárodných partnerov. Rokovania o dohode boli podľa poslancov mimoriadne náročné, najmä pre nedávny korupčný škandál v energetike.

Hoci sa strany dohodli už vlani v novembri, dohoda je zatiaľ predbežná a čaká na schválenie výkonnou radou fondu. Kyjev sa teraz snaží získať viac manévrovacieho priestoru v citlivej daňovej otázke.

(tasr, mja)

  |  

Pravoslávne ikony na lavici obžalovaných, ESĽP zvažuje zmenu

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa opäť zaoberá otázkou prítomnosti kresťanských symbolov vo verejnom priestore. Po spore s Talianskom o kríže v školách, ktorý sa v roku 2011 skončil víťazstvom Ríma, je teraz terčom Grécko, informuje European Conservative.

Tentoraz ide o pravoslávne ikony v súdnych sieňach. Podnet podala Únia gréckych ateistov, ktorá tvrdí, že ikony narúšajú nestrannosť súdov a porušujú právo na spravodlivý proces.

Grécke súdy tieto námietky odmietli, no prípad sa dostal až na ESĽP, ktorý naznačuje možnú revíziu judikatúry. Kritici to vnímajú ako snahu oslabiť princíp „voľnej úvahy štátov“, ktorý doteraz umožňoval krajinám zohľadňovať vlastnú historickú a kultúrnu identitu.

Podľa právnikov podporujúcich Grécko sú ikony súčasťou kultúrneho dedičstva a nepredstavujú nátlak ani prozelytizmus. Grécko je navyše ústavne definované ako pravoslávny štát. Zásah súdu by podľa nich neprispel k ochrane práv jednotlivcov, ale znamenal by civilizačnú stratu.

(mja)

  |  

Opozícia pri zákone o katastri zavádza, úrad obhajuje nové pravidlá

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR odmieta kritiku opozície k novele zákona o katastri a tvrdí, že vyjadrenia Hnutia Slovensko a strany Za ľudí sú zavádzajúce a manipulatívne. Podľa úradu novela nijako neparalyzuje verejnú kontrolu ani nezakrýva majetky politikov, naopak, má zvýšiť ochranu vlastníckych práv občanov a obmedziť zneužívanie citlivých údajov.

Úrad zdôrazňuje, že štátne orgány, samosprávy aj kontrolné inštitúcie budú mať naďalej plný prístup k potrebným dátam v zákonnom rozsahu.

Úrad argumentuje, že zavedenie registrácie a jasných pravidiel prístupu je bežným bezpečnostným štandardom v krajinách EÚ, zatiaľ čo Slovensko bolo doteraz výnimkou s anonymným prístupom ku katastrálnym údajom.

Tvrdenia o zákaze kontroly, profilovaní či likvidačných pokutách považuje úrad za právne neudržateľné.
Opozícia naopak tvrdí, že novela obmedzí verejnú kontrolu majetkov politikov a je v rozpore s ústavou, preto avizuje podanie na Ústavný súd.

(tasr, mja)