Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Násilný záver protestu v Miláne: polícia použila vodné delá

Záver sobotňajšej demonštrácie v Miláne poznačili násilné strety medzi políciou a skupinou maskovaných protestujúcich. Približne stovka ľudí s kapucňami sa oddelila od hlavného zhromaždenia a začala na policajtov hádzať svetlice a pyrotechniku, uviedla agentúra Reuters.

Bezpečnostné zložky zasiahli vodnými delami v snahe dav rozptýliť a zabrániť ďalšej eskalácii. K incidentu došlo v meste, ktoré bude v roku 2026 jedným z hlavných dejísk zimných olympijských hier, čo dodáva udalosti citlivejší rozmer.

Milánske úrady dlhodobo zdôrazňujú potrebu udržať verejný poriadok počas protestov, najmä v kontexte veľkých medzinárodných podujatí. Hoci väčšina účastníkov demonštrácie protestovala pokojne, záverečné výtržnosti opäť otvorili diskusiu o bezpečnostných opatreniach a hranici medzi legitímnym protestom a násilím.

(reuters)

Minúta  |  

Petra Vlhová mieri na olympiádu, štartuje v dvoch disciplínach

Slovenská lyžiarka Petra Vlhová potvrdila svoju účasť na zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo. Ako uviedla, súťažiť bude v slalome, kde bude obhajovať zlatú medailu z Pekingu 2022, a zároveň aj v tímovej kombinácii.

Pre Vlhovú ide o dôležité potvrdenie plánov smerom k olympijskej sezóne, keďže jej program v posledných mesiacoch sprevádzali zdravotné otázniky a opatrný návrat do plnej záťaže. Slalom zostáva jej hlavnou disciplínou, v ktorej dlhodobo patrí k svetovej špičke, no štart v tímovej kombinácii naznačuje aj ambície Slovenska v novšom formáte olympijskej súťaže.

ZOH 2026 budú pre Vlhovú jednou z kľúčových mét kariéry, keďže v Taliansku bude obhajovať pozíciu olympijskej víťazky a zároveň čeliť silnej konkurencii nastupujúcej generácie. Jej rozhodnutie štartovať v dvoch disciplínach potvrdzuje, že s olympiádou počíta ako s vrcholom sezóny.

(tasr)

Minúta  |  

Masové zhromaždenie v Berlíne volá po zmene režimu v Iráne

Tisíce ľudí sa v sobotu zišli v Berlíne, aby vyjadrili solidaritu s prebiehajúcimi povstaniami v Iráne. Protest sa konal pri príležitosti výročia iránskej revolúcie z roku 1979 a nadviazal na nedávne celoštátne nepokoje v krajine, ktoré sa začali v decembri pre ekonomické problémy, no rýchlo nadobudli politický charakter.

Podľa berlínskej polície sa pri Brandenburskej bráne zhromaždilo približne 8-tisíc ľudí, hoci organizátori tvrdia, že ich počet bol výrazne vyšší a ďalšie tisíce sa nemohli zúčastniť pre zrušené lety. Podujatie podporili stovky organizácií, odborov a politických iniciatív z viacerých európskych krajín, ako aj desiatky iránskych združení pôsobiacich v Európe.

Online sa k zhromaždeniu pripojil aj bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Podľa vystúpení rečníkov bol cieľom protestu jasný odkaz: odmietnutie násilia, zahraničnej intervencie a zároveň výzva na zmenu režimu prostredníctvom samotných Iráncov.

(reuters)

Minúta  |  

Rokovania USA s Grónskom sú pozitívne, výsledok je však neistý

Rokovania medzi Grónskom a Spojenými štátmi pokračujú, no podľa grónskej ministerky zahraničných vecí Vivian Motzfeldtovej je ešte priskoro hovoriť o konkrétnych výsledkoch.

Hoci skutočnosť, že vedú dialóg, označila za pozitívny signál, priznala, že aktuálny stav rokovaní zatiaľ nenapĺňa očakávania grónskej strany. „Čaká nás dlhá cesta,“ uviedla Motzfeldtová, čím naznačila, že konečné dohody sú stále vzdialené.

Vyhlásenie zaznelo počas spoločnej tlačovej konferencie v Nuuku za účasti predstaviteľov Dánska a Kanady, čo podčiarkuje širší regionálny rozmer diskusií.

V kontexte rastúceho záujmu USA o Arktídu a jej strategické zdroje Grónsko postupuje opatrne a snaží sa vyjednávať z pozície, ktorá by zohľadňovala jeho dlhodobé záujmy.

(reuters)

Minúta  |  

Pohl: Epstein údajne cez Lajčáka pomáhal študentke s kariérou

Meno Miroslava Lajčáka sa podľa aktivistu Jakuba Pohla znovu objavuje v súvislosti s takzvanými Epstein files. Upozornil na to portál Noviny.sk.

Pohl na sociálnych sieťach tvrdí, že z emailovej komunikácie osôb blízkych Jeffreyovi Epsteinovi vyplývajú kontakty medzi Lajčákom a študentkou Renatou Bolotovovou, ktorú Epstein finančne podporoval a pomáhal jej s budovaním kariéry.

Dokumenty majú naznačovať, že Epstein v roku 2018 loboval u Lajčáka za jej pôsobenie v projektoch OSN, konkrétne v iniciatívach súvisiacich s vodou a udržateľným rozvojom. Súčasťou komunikácie mali byť aj osobné stretnutia, výmena darčekov či odporúčania do životopisu.

Podľa Pohla Lajčák nefiguroval len ako pasívny príjemca správ, ale mal aktívne reagovať a vyjsť týmto snahám v ústrety. Aktivista zároveň poukazuje na to, že ide o obdobie po Epsteinovom odsúdení, čo vrhá tieň na etickú rovinu celej veci. Oficiálne stanovisko Miroslava Lajčáka zatiaľ chýba.

(pmi)

Minúta  |  

Program maďarskej Tiszy počíta s eurom i daňou pre majetných

Maďarská opozičná strana Tisza plánuje zaviesť daň z majetku pre bohatých, prijať euro a pevne ukotviť Maďarsko v Európskej únii a NATO. Vyplýva to z jej 240-stranového volebného programu zverejneného v sobotu.

Lídrom strany Tisza je bývalý vládny zástanca Péter Magyar, ktorý deklaruje zámer obmedziť korupciu a uvoľniť zmrazené fondy Únie na podporu hospodárstva.

Program zároveň počíta so znížením dane z príjmu pre ľudí zarábajúcich menej než mediánovú mzdu a so zavedením ročnej dane z majetku pre najbohatších. Pre osoby s majetkom presahujúcim 2,7 miliardy eur má platiť jednopercentná daň z hodnoty nad touto hranicou.

Strana sa tiež zaviazala ukončiť závislosť krajiny od ruskej energie do roku 2035 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov. Počíta aj s výstavbou jadrovej elektrárne a preskúmaním projektu Paks 2. Program sľubuje reformy zdravotníctva, školstva, sociálneho systému a verejnej dopravy.

Stredopravicová strana predstavuje podľa dostupných prieskumov najvážnejšiu výzvu pre vládu premiéra Viktora Orbána od víťazstva jeho strany Fidesz v roku 2010, aj keď výsledok parlamentných volieb naplánovaných na 12. apríla zostáva neistý.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.