Preskočiť na obsah
  |  

Slováci prehrali v Davisovom pohári s Francúzmi 1:3. Čaká ich súboj o udržanie

Slovenskí tenisti neuspeli v zápase prvého kola kvalifikácie Davisovho pohára. Vo francúzskom Le Porteli prehrali s domácom tímom 1:3 a v septembri ich tak čaká súboj o udržanie sa vo svetovej skupine.

Možnosť poslať duel do rozhodujúcej dvojhry mal Alex Molčan. Ten však neuspel v súboji tímových jednotiek, keď vo vyrovnanom zápase prehral s Arthurom Rinderknechom 5:7, 6:7 (6).

Nedeľňajší program v Le Porteli otvorila štvorhra, v ktorej dvojica Miloš Karol a Lukáš Klein prehrala s domácim duom Pierre-Hugues Herbert a Benjamin Bonzi 2:6 a 3:6. Po sobotňajších zápasoch bo stav duelu vyrovnaný 1:1.

1. kolo kvalifikácie Davisovho pohára
Francúzsko - SLOVENSKO 3:1 po nedeľnej 1. dvojhre
sobota
Alexandre Müller - Alex Molčan 4:6, 4:6
Arthur Rinderknech - Norbert Gombos 7:6 (1), 7:6 (6)

nedeľa
Benjamin Bonzi, Pierre-Hugues Herbert - Lukáš Klein, Miloš Karol 6:2, 6:3
Arthur Rinderknech - Alex Molčan 7:5, 7:6 (6)

(tasr)

  |  

USA podľa Ruska neuhradili všetky záväzky voči WHO

Svetová zdravotnícka organizácia podľa Ruska nemá dôvod považovať vystúpenie Spojených štátov za ukončené, kým Washington neuhradí všetky svoje dlhy. Stály zástupca Ruska pri OSN v Ženeve Gennadij Gatilov uviedol, že hoci USA tvrdia, že ich členstvo v WHO sa skončilo 22. januára 2026, nesplnili základnú podmienku – zaplatenie povinných príspevkov.

Ide o sumu viac než 260 miliónov dolárov za roky 2024 a 2025. Podľa Gatilova tento záväzok uložilo Svetové zdravotnícke zhromaždenie na základe rezolúcie, ktorú schválil aj americký Kongres.

WHO má preto podľa Ruska právo neuznať vystúpenie USA ako platné, kým nebudú finančné povinnosti splnené. Otázkou sa má organizácia zaoberať na májovom zasadnutí.

Moskva zároveň zdôraznila, že zostáva oddaná multilaterálnej spolupráci a bude WHO naďalej využívať ako platformu pre medzinárodný dialóg.

(tasr, mja)

  |  

Orbán na predvolebnom podujatí nazval Ukrajinu nepriateľom Maďarska

Maďarský premiér Viktor Orbán na predvolebnom mítingu v Szombathely ostro vystúpil proti Ukrajine, ktorú označil za nepriateľa Maďarska. Dôvodom majú byť podľa neho opakované požiadavky Kyjeva v Bruseli smerujúce k obmedzeniu dodávok lacnej ruskej energie do Maďarska.

Orbán vyhlásil, že pokiaľ bude Ukrajina pokračovať v tomto tlaku, Budapešť ju bude vnímať ako hrozbu pre svoje národné záujmy. Vyjadrenia zazneli v citlivom období pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 12. apríla.

Orbánov Fidesz, vládnuci nepretržite od roku 2010, čelí po prvý raz vážnemu vyzývateľovi so šancou na úspech – strane TISZA vedenou Péterom Magyarom.

Maďarsko si aj naďalej udržiava úzke energetické väzby s Ruskom, čo ho odlišuje od väčšiny krajín Európskej únie, ktoré sa snažia svoju závislosť od ruských surovín obmedziť.

(tasr, mja)

  |  

Šéf kancelárie Starmera rezignoval po afére s vymenovaním Mandelsona

Šéf kancelárie britského premiéra Keira Starmera Morgan McSweeney oznámil svoju rezignáciu v súvislosti s rastúcou krízou okolo vymenovania Petera Mandelsona za veľvyslanca v Spojených štátoch.

McSweeney priznal, že Mandelsonovu nomináciu Starmerovi odporučil a prevzal za ňu plnú zodpovednosť.

Rozhodnutie prišlo po zverejnení nových dokumentov, ktoré poukazujú na Mandelsonove vzťahy s Jeffreyom Epsteinom a na možné zneužitie verejnej funkcie. Aféra znovu otvorila staré rany v Labouristickej strane a vyvolala policajné vyšetrovanie.

McSweeney, ktorý patril medzi kľúčových stratégov Starmerovho nástupu k moci, bol pod silným tlakom vlastných spolustraníkov.

(reuters, mja)

  |  

Lecornu po schválení rozpočtu stavil na jadro, obranu a reformu štátu

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu po zvládnutí dlhých sporov o rozpočet na rok 2026 predstavil hlavné priority svojej vlády.

Medzi kľúčové oblasti zaradil energetiku, obranu a reformu fungovania štátu. V oblasti energetiky potvrdil, že štátna spoločnosť EDF postaví šesť nových jadrových reaktorov, s možnosťou rozšírenia o ďalšie, pričom vláda chce zároveň zachovať ambiciózne investície do obnoviteľných zdrojov.

Cieľom je, aby do roku 2030 tvorila elektrina 60 percent spotreby energie. V oblasti obrany Lecornu zdôraznil pokračujúce zvyšovanie vojenského rozpočtu, ktorý sa má do roku 2027 zdvojnásobiť oproti roku 2017. Avizoval aj aktualizáciu vojenského programového zákona do 14. júla.

Lecornu chce zároveň posilniť decentralizáciu a zachovať štátnu zdravotnú pomoc pre migrantov, hoci s opatreniami proti zneužívaniu systému.

(reuters, mja)

  |  

Nemecká ministerka žiada skoršie zníženie daní pre firmy aj zamestnancov

Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová chce urýchliť zavedenie daňových úľav pre podniky aj zamestnancov, aby sa ich účinky prejavili ešte pred rokom 2028. V rozhovore pre Bild am Sonntag zdôraznila, že vláda musí čo najskôr uľaviť pracujúcim a podporiť hospodársky rast.

Koaličná dohoda CDU/CSU a SPD pritom počíta so znižovaním dane z príjmov právnických osôb až od roku 2028 a s daňovými úľavami pre nízke a stredné príjmy v roku 2027. Konzervatívci však tlačia na skoršie zavedenie týchto opatrení, pokiaľ to umožní rozpočtová situácia.

Podľa Reicheovej by rýchlejšie daňové úľavy zvýšili motiváciu pracovať, podporili produktivitu nemeckej ekonomiky a zároveň znížili tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. O možnosti urýchlenia reforiem momentálne rokuje rezort hospodárstva so sociálnymi demokratmi.

(tasr, mja)