Preskočiť na obsah
  |  

Slabší dolár tlačí zlato a striebro nahor, investori sledujú dáta z USA

Zlato a striebro v pondelok nadviazali na prudký rast z konca minulého týždňa, keď ich ceny podporili oslabenie amerického dolára a rastúce očakávania znižovania úrokových sadzieb v USA.

Spotové zlato sa po zhruba jednopercentnom raste obchodovalo tesne nad hranicou päťtisíc dolárov za uncu. Ešte v piatok posilnilo o približne štyri percentá. Striebro zaznamenalo ešte výraznejší pohyb a po takmer desaťpercentnom piatkovom skoku pridalo ďalšie viac než štyri percentá.

Podľa analytikov zohráva úlohu aj takzvaný lov na výhodné nákupy, keď investori využívajú krátkodobé výkyvy na trhu.

Dolár oslabil na najnižšiu úroveň za posledné dni, čo zlato a striebro zlacnilo pre zahraničných kupcov.

Pozornosť investorov sa teraz sústreďuje na oneskorené údaje o zamestnanosti a inflácii v USA, ktoré by mohli naznačiť ďalší postup Federálneho rezervného systému. Trhy momentálne počítajú s tým, že Fed v roku 2026 zníži sadzby minimálne dvakrát, čo tradične hrá v prospech neúročených aktív, ako je zlato.

(reuters, pir)

  |  

Musk: SpaceX dáva prednosť mestu na Mesiaci pred Marsom

SpaceX podľa Elona Muska presúva svoje krátkodobé priority z Marsu na Mesiac. Firma chce vybudovať takzvané „samorastúce mesto“, ktoré by mohlo vzniknúť v horizonte menej než desiatich rokov.

Musk tvrdí, že ide o pragmatickejší krok – Mesiac je bližšie, logisticky zvládnuteľnejší a umožňuje rýchlejšie testovanie technológií potrebných na dlhodobé prežitie civilizácie. Projekt marťanského mesta sa tým síce neodkladá natrvalo, no ustupuje na druhú koľaj.

Spoločnosť SpaceX už podľa denníka Wall Street Journal investorom oznámila plán bezpilotného pristátia na Mesiaci v marci 2027. Musk rozširuje jej technologické zázemie akvizíciou firmy xAI a naznačuje ambície v oblasti vesmírnych dátových centier.

Spojené štáty medzitým čelia rastúcej konkurencii Číny v snahe dostať ľudí späť na lunárny povrch, kam človek nevkročil od roku 1972.

(reuters, pir)

  |  

Čína zrušila trest smrti pre Kanaďana

Najvyšší ľudový súd Číny zrušil trest smrti pre kanadského občana Roberta Schellenberga, odsúdeného za pašovanie drog, čím sa po rokoch otvoril citlivý diplomatický prípad medzi Pekingom a Ottawou.

Schellenberg bol zadržaný v roku 2014 a pôvodne odsúdený na 15 rokov väzenia, no po opakovanom procese v roku 2019 dostal trest smrti.

K sprísneniu rozsudku došlo krátko po tom, ako Kanada na žiadosť Spojených štátov zadržala finančnú riaditeľku Huawei Wan-čou, čo výrazne zhoršilo vzťahy medzi obomi krajinami.

Právnik odsúdeného tvrdí, že zmena rozhodnutia súdu pravdepodobne súvisí s nedávnou návštevou kanadského premiéra Marka Carneyho v Číne a so zlepšujúcou sa politickou atmosférou. Po rokoch napätia vrátane vzájomných ciel a zadržiavania občanov sa Peking a Ottawa dohodli na znížení ciel na elektrické vozidlá a repkové produkty.

Analytici však upozorňujú, že napriek tomuto signálu uvoľnenia napätia je úplné oslobodenie Schellenberga nepravdepodobné.

(reuters, pir)

  |  

Líder venezuelskej opozície Guanipa je v domácom väzení

Venezuelská generálna prokuratúra potvrdila, že opozičný politik Juan Pablo Guanipa bol krátko po prepustení z väzenia opäť zadržaný a umiestnený do domáceho väzenia. Podľa úradov nedodržal podmienky svojho prepustenia, ktoré však bližšie nešpecifikovali.

Incident potvrdil aj Guanipov syn Ramón, ktorý zásah opísal ako prepadnutie a únos zo strany neznámych ozbrojencov v civile. Opozičná líderka a laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová v tejto súvislosti žiadala jeho okamžité prepustenie.

Guanipa bol vo väzbe od augusta minulého roka pre obvinenia zo sprisahania a terorizmu, ktoré on sám aj opozičné organizácie označovali za politicky motivované. Krátko po prepustení zverejnil na sociálnych sieťach videá, v ktorých vyzýval na prepustenie ďalších politických väzňov a súčasnú administratívu označil za nelegitímnu.

Prípad prichádza v čase pretrvávajúcej politickej krízy a neistého prechodu moci po tom, ako bol v januári zadržaný prezident Nicolás Maduro elitnými jednotkami USA. Hoci úrady následne začali prepúšťať časť politických väzňov, napätie okolo dodržiavania práv opozície pretrváva.

Opozícia aj ľudskoprávne organizácie dlhodobo tvrdia, že venezuelská vláda využíva zatýkanie ako nástroj na potláčanie politického nesúhlasu.

Úrady sa však k údajnému únosu Guanipu bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, pir)

  |  

Japonská „železná lady“ dosiahla historické víťazstvo vo voľbách

Japonská premiérka Sanae Takaičiová dosiahla v mimoriadnych zimných voľbách historické víťazstvo, keď jej Liberálno-demokratická strana získala 316 kresiel v dolnej komore parlamentu.

Spolu s koaličnou Japonskou inovačnou stranou ovláda ústavnú dvojtretinovú väčšinu, čo jej výrazne uľahčí presadzovanie reforiem.

Takaičiová, prvá žena na čele Japonska, si vybudovala popularitu priamočiarosťou, dôrazom na bezpečnosť a sľubmi o znížení daní, najmä na potraviny. Práve tieto ekonomické plány však znepokojili finančné trhy, ktoré sa obávajú dosahu na už aj tak vysoký verejný dlh.

Voľby sa konali za extrémnych poveternostných podmienok, no vysoká účasť naznačila silnú podporu premiérky.

Jej víťazstvo privítali USA aj Taiwan, zatiaľ čo Čína reagovala chladne, a to najmä pre Takačiovej tvrdý postoj k otázke Taiwanu a posilňovaniu obrany.

(reuters, pir)

  |  

Súd v Hongkongu odsúdil mediálneho magnáta na 20 rokov väzenia

Hongkonský mediálny magnát a zakladateľ denníka Apple Daily Jimmy Lai bol odsúdený na 20 rokov väzenia v najviac sledovanom procese podľa zákona o národnej bezpečnosti. Súd ho uznal vinným zo sprisahania s cudzími silami a z publikovania poburujúcich materiálov. Prokuratúra počas procesu citovala 161 článkov publikovaných v Apple Daily, ktoré podľa nej „vyvolávali nespokojnosť“ s vládou.

Sudcovia zdôraznili, že Lai bol „mozgom“ a hlavnou hybnou silou dlhodobých snáh o uvalenie zahraničných sankcií proti Číne a Hongkongu zo strany USA či iných štátov, čo viedlo k mimoriadne prísnemu trestu.

Rozsudok vyvolal kritiku zo zahraničia. USA aj Veľká Británia opakovane žiadajú jeho prepustenie a ľudskoprávne organizácie hovoria o politickom prenasledovaní a ďalšom údere na slobodu tlače.

Lai, ktorý má 78 rokov a zhoršený zdravotný stav, tvrdí, že je politickým väzňom. Podľa jeho rodiny môže dlhoročný trest znamenať faktický doživotný pobyt vo väzení.

Peking však trvá na tom, že proces bol spravodlivý a nevyhnutný na obnovenie poriadku po protestoch z roku 2019.

(reuters, pir)