Preskočiť na obsah
  |  

Návšteva izraelského prezidenta v Austrálii vyvolala protesty

Tisíce ľudí vyšli v pondelok do ulíc viacerých austrálskych miest, aby protestovali proti návšteve izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga.

Jeho cesta do Austrálie nasleduje po decembrovej masovej streľbe počas osláv Chanuky na pláži Bondi Beach v Sydney, pri ktorej zahynulo 15 ľudí.

Herzog prišiel na pozvanie premiéra Anthonyho Albaneseho s cieľom vyjadriť solidaritu s austrálskou židovskou komunitou, no jeho prítomnosť zároveň vyvolala kritiku propalestínskych skupín. Tie ho obviňujú zo spoluzodpovednosti za civilné obete v Gaze.

V Sydney sa zhromaždili tisíce demonštrantov, ktorí skandovali palestínske heslá. Polícia proti nim nasadila približne tritisíc príslušníkov a využila mimoriadne bezpečnostné právomoci.

Herzog medzičasom položil veniec obetiam útoku na Bondi Beach a stretol sa s pozostalými.

(reuters, pir)

  |  

Rusko tvrdí, že pokus o atentát na vysokého generála riadila Ukrajina

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že muži podozriví zo streľby na vysokého dôstojníka ruskej vojenskej rozviedky priznali, že konali na príkaz Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Terčom piatkového útoku bol generálporučík Vladimir Alexejev, zástupca šéfa GRU, ktorý po operácii nadobudol vedomie.

Ukrajina účasť na atentáte poprela. Podľa FSB bol hlavný podozrivý, ukrajinský občan s ruským pasom Ljubomir Korba, vypočutý po vydaní z Dubaja. Spolu s údajným komplicom Viktorom Vasinom sa vraj priznali a uviedli, že útok vykonali v mene SBU.

FSB tvrdí, že Korba bol najatý v auguste 2025 v Ternopili, absolvoval výcvik v Kyjeve a dostával mesačné platby v kryptomene. Za zabitie Alexejeva mu bola údajne sľúbená odmena 30-tisíc dolárov.

Moskva zároveň naznačila zapojenie poľskej spravodajskej služby. Dôkazy však nezverejnila a tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

(reuters, pir)

  |  

Slabší dolár tlačí zlato a striebro nahor, investori sledujú dáta z USA

Zlato a striebro v pondelok nadviazali na prudký rast z konca minulého týždňa, keď ich ceny podporili oslabenie amerického dolára a rastúce očakávania znižovania úrokových sadzieb v USA.

Spotové zlato sa po zhruba jednopercentnom raste obchodovalo tesne nad hranicou päťtisíc dolárov za uncu. Ešte v piatok posilnilo o približne štyri percentá. Striebro zaznamenalo ešte výraznejší pohyb a po takmer desaťpercentnom piatkovom skoku pridalo ďalšie viac než štyri percentá.

Podľa analytikov zohráva úlohu aj takzvaný lov na výhodné nákupy, keď investori využívajú krátkodobé výkyvy na trhu.

Dolár oslabil na najnižšiu úroveň za posledné dni, čo zlato a striebro zlacnilo pre zahraničných kupcov.

Pozornosť investorov sa teraz sústreďuje na oneskorené údaje o zamestnanosti a inflácii v USA, ktoré by mohli naznačiť ďalší postup Federálneho rezervného systému. Trhy momentálne počítajú s tým, že Fed v roku 2026 zníži sadzby minimálne dvakrát, čo tradične hrá v prospech neúročených aktív, ako je zlato.

(reuters, pir)

  |  

Musk: SpaceX dáva prednosť mestu na Mesiaci pred Marsom

SpaceX podľa Elona Muska presúva svoje krátkodobé priority z Marsu na Mesiac. Firma chce vybudovať takzvané „samorastúce mesto“, ktoré by mohlo vzniknúť v horizonte menej než desiatich rokov.

Musk tvrdí, že ide o pragmatickejší krok – Mesiac je bližšie, logisticky zvládnuteľnejší a umožňuje rýchlejšie testovanie technológií potrebných na dlhodobé prežitie civilizácie. Projekt marťanského mesta sa tým síce neodkladá natrvalo, no ustupuje na druhú koľaj.

Spoločnosť SpaceX už podľa denníka Wall Street Journal investorom oznámila plán bezpilotného pristátia na Mesiaci v marci 2027. Musk rozširuje jej technologické zázemie akvizíciou firmy xAI a naznačuje ambície v oblasti vesmírnych dátových centier.

Spojené štáty medzitým čelia rastúcej konkurencii Číny v snahe dostať ľudí späť na lunárny povrch, kam človek nevkročil od roku 1972.

(reuters, pir)

  |  

Čína zrušila trest smrti pre Kanaďana

Najvyšší ľudový súd Číny zrušil trest smrti pre kanadského občana Roberta Schellenberga, odsúdeného za pašovanie drog, čím sa po rokoch otvoril citlivý diplomatický prípad medzi Pekingom a Ottawou.

Schellenberg bol zadržaný v roku 2014 a pôvodne odsúdený na 15 rokov väzenia, no po opakovanom procese v roku 2019 dostal trest smrti.

K sprísneniu rozsudku došlo krátko po tom, ako Kanada na žiadosť Spojených štátov zadržala finančnú riaditeľku Huawei Wan-čou, čo výrazne zhoršilo vzťahy medzi obomi krajinami.

Právnik odsúdeného tvrdí, že zmena rozhodnutia súdu pravdepodobne súvisí s nedávnou návštevou kanadského premiéra Marka Carneyho v Číne a so zlepšujúcou sa politickou atmosférou. Po rokoch napätia vrátane vzájomných ciel a zadržiavania občanov sa Peking a Ottawa dohodli na znížení ciel na elektrické vozidlá a repkové produkty.

Analytici však upozorňujú, že napriek tomuto signálu uvoľnenia napätia je úplné oslobodenie Schellenberga nepravdepodobné.

(reuters, pir)

  |  

Líder venezuelskej opozície Guanipa je v domácom väzení

Venezuelská generálna prokuratúra potvrdila, že opozičný politik Juan Pablo Guanipa bol krátko po prepustení z väzenia opäť zadržaný a umiestnený do domáceho väzenia. Podľa úradov nedodržal podmienky svojho prepustenia, ktoré však bližšie nešpecifikovali.

Incident potvrdil aj Guanipov syn Ramón, ktorý zásah opísal ako prepadnutie a únos zo strany neznámych ozbrojencov v civile. Opozičná líderka a laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová v tejto súvislosti žiadala jeho okamžité prepustenie.

Guanipa bol vo väzbe od augusta minulého roka pre obvinenia zo sprisahania a terorizmu, ktoré on sám aj opozičné organizácie označovali za politicky motivované. Krátko po prepustení zverejnil na sociálnych sieťach videá, v ktorých vyzýval na prepustenie ďalších politických väzňov a súčasnú administratívu označil za nelegitímnu.

Prípad prichádza v čase pretrvávajúcej politickej krízy a neistého prechodu moci po tom, ako bol v januári zadržaný prezident Nicolás Maduro elitnými jednotkami USA. Hoci úrady následne začali prepúšťať časť politických väzňov, napätie okolo dodržiavania práv opozície pretrváva.

Opozícia aj ľudskoprávne organizácie dlhodobo tvrdia, že venezuelská vláda využíva zatýkanie ako nástroj na potláčanie politického nesúhlasu.

Úrady sa však k údajnému únosu Guanipu bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, pir)