Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší súd zamietol sťažnosť obhajoby v kauze Očistec

Najvyšší súd (NS) SR zamietol sťažnosť obhajoby proti vlaňajšiemu prijatiu obžaloby Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) v kauze Očistec. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol advokát Marek Para.

„Dnes bolo uznesenie NS SR o zamietnutí sťažnosti obhajoby proti uzneseniu ŠTS zaradené do elektronického spisu a v najbližších dňoch bude doručované stranám,“ priblížil Para. Najvyšší súd o tom rozhodol ešte v decembri 2025.

Niekdajšia Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Očistec zadržala v roku 2020 viacerých bývalých policajných funkcionárov, vrátane policajného exprezidenta Tibora Gašpara.

Skupina mala podľa obžaloby pôsobiť okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. Prokurátor podal v závere roka 2021 obžalobu na 11 obvinených osôb za celkovo 20 skutkov. Trestné veci viacerých osôb boli vylúčené na samostatné konanie.

(tasr, mja)

  |  

Blamáž na olympiáde, športovci hlásia rozpadnuté medaily

Zimné olympijské hry v Miláne a Cortine d'Ampezzo sa ešte ani poriadne nerozbehli a organizátori už riešia nepríjemný škandál. Viacerí medailisti upozornili, že cenné kovy sa rozpadajú, niektoré dokonca nevydržali ani samotný slávnostný ceremoniál.

Americká zjazdárka Breezy Johnsonová priznala, že jej zlatá medaila sa rozlomila, keď od radosti vyskočila na pódiu. Podobné skúsenosti opísali aj ďalší športovci, vrátane Švédky Ebby Anderssonovej či nemeckého biatlonistu Justusa Strelowa.

Organizačný výbor hier potvrdil, že situáciu preveruje a chce zistiť presnú príčinu problému. Podľa jeho zástupcov je odovzdanie medaily jedným z najdôležitejších momentov pre športovcov a cieľom je dosiahnuť v tomto smere dokonalosť.

Americká televízia NBC informovala, že Johnsonovej už bola odovzdaná nová zlatá medaila. Prípad oživil spomienky na Paríž 2024, kde organizátori museli riešiť korodujúce a poškodené medaily.

(tasr, mja)

  |  

NATO chystá misiu na Arktídu, má odštartovať už tento týždeň

NATO sa v najbližších dňoch zrejme chystá spustiť novú misiu s názvom Arctic Sentry, ktorá má posilniť dohľad a vojenské kapacity Aliancie v Arktíde. Podľa viacerých zdrojov Reuters by ju oficiálne mohli oznámiť už tento týždeň počas stretnutia ministrov obrany v Bruseli.

Misia má zahŕňať vojenské cvičenia, intenzívnejší prieskum, nasadenie dronov, lodí a leteckých prostriedkov, no bez výrazného zvyšovania počtu vojakov. NATO zdôrazňuje, že cieľom je efektívnejšie využitie existujúcich zdrojov v regióne.

Spustenie Arctic Sentry prichádza v čase zvýšeného napätia po sporoch medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a európskymi spojencami v súvislosti s Grónskom.

Aliancia zároveň poukazuje na rastúcu vojenskú aktivitu Ruska a narastajúci záujem Číny o takzvaný vysoký sever. Podľa vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe je plánovanie v záverečnej fáze.

(reuters, mja)

  |  

Macinka chce viesť dva rezorty až do konca mandátu prezidenta

Predseda českej strany Motoristi a minister zahraničných vecí Petr Macinka, ktorý dočasne vedie aj rezort životného prostredia, tvrdí, že riadenie dvoch ministerstiev naraz sa na kvalite vedenia nepodpíše. Po pondelkovom rokovaní vlády uviedol, že envirorezort bude fungovať plnohodnotne, hoci podľa neho situáciu komplikuje prezident Petr Pavel.

Macinka minulý týždeň vyhlásil, že Motoristi nenavrhnú na post ministra životného prostredia nikoho iného ako Filipa Turka a je pripravený viesť oba rezorty až do konca Pavlovho mandátu, teda ešte dva roky. Naznačil, že budúci prezident by mohol ich nomináciu schváliť.

„Pán prezident sa rozhodol komplikovať činnosť ministerstva životného prostredia. My sa tomu budeme musieť prispôsobiť, ale myslím si, že to zvládneme,“ vyhlásil Macinka. Dodal, že tím na ministerstve je podľa neho kvalitný a jeho súčasťou je aj splnomocnenec pre klimatickú politiku a Green Deal Filip Turek.

Novinári sa ho pýtali aj na kauzu SMS, pre ktorú ho Pavel obvinil z pokusu o vydieranie. Macinka neuviedol, či ho už kontaktovala polícia.

(tasr, lud)

  |  

Prezident sa tento rok zameria na EÚ, obranu a technológie

Zahraničná agenda prezidenta Petra Pellegriniho v roku 2026 sa bude opierať o tri hlavné línie – Európu a región, bezpečnosť a obranu a modernú technologickú diplomaciu. Priblížila to Kancelária prezidenta SR s tým, že plánované pracovné cesty nadviažu na priority minuloročných zahraničných aktivít hlavy štátu.

Prezident sa tento rok zúčastní na viacerých významných medzinárodných podujatiach. Súčasťou programu je aktuálne aj podpora slovenských športovcov na Zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine d’Ampezzo, ako aj marcová účasť na Zimných paralympijských hrách.

Pellegrini absolvuje pracovnú cestu do indického Naí Dillí, kde vystúpi na globálnom samite o umelej inteligencii. Zapojí sa tiež do rokovaní samitu Iniciatívy troch morí v Chorvátsku, samitu Bukureštskej deviatky v Rumunsku, samitu NATO v Ankare, Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a stretnutia skupiny Arraiolos v Slovinsku.

Program hlavy štátu bude zahŕňať aj stretnutia so Slovákmi žijúcimi v zahraničí a návštevy slovenských vojakov pôsobiacich v medzinárodných misiách.

Prezidentská kancelária pripomenula, že minulý rok absolvoval Pellegrini 29 zahraničných pracovných ciest, zameraných najmä na posilňovanie bezpečnosti, európsku integráciu, regionálnu spoluprácu a rozvoj strategických partnerstiev.

(tasr, max)

  |  

Únia stanovila hranicu príjmu CBD, je nižšia ako v Británii

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v pondelok po prvý raz stanovil bezpečnú úroveň denného príjmu kanabidiolu (CBD), nepsychoaktívnej látky nachádzajúcej sa v konope. Ide o prvé oficiálne odporúčanie tohto druhu na úrovni Únie. Nastavený limit je nižší ako v niektorých krajinách.

CBD sa dnes nachádza v širokej škále potravín a nápojov, ako sú sladkosti, sušienky, koláče, med, čaj či káva. Na rozdiel od marihuany nemá omamné účinky a často sa spája s potenciálnymi účinkami na zmiernenie úzkosti, bolesti alebo zápalu.

EFSA určil predbežnú bezpečnú hranicu príjmu na úrovni 0,0275 miligramu na kilogram telesnej hmotnosti denne. V praxi to predstavuje približne dva miligramy CBD denne pre dospelého človeka s hmotnosťou 70 kilogramov.

Pre porovnanie, v Spojenom kráľovstve je odporúčaný limit desať miligramov denne a vo Švajčiarsku dvanásť.

Úrad pri hodnotení uplatnil dodatočnú bezpečnostnú rezervu vzhľadom na neúplné vedecké poznatky. Z posudzovania vylúčili osoby mladšie ako 25 rokov, tehotné a dojčiace ženy a ľudí užívajúcich lieky. Podľa agentúry pretrvávajú nejasnosti najmä pri dlhodobej konzumácii CBD a jej vplyve na pečeň, nervový, reprodukčný a imunitný systém.

Bezpečné úrovne môžu v budúcnosti prehodnotiť na základe nových údajov.

(reuters, max)