Preskočiť na obsah
  |  

ÚDZS podal ústavnú sťažnosť pre záchrankový tender

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a jeho rady v súvislosti so záchrankovým tendrom z roku 2019.

Podľa ÚVO sa výberové konanie na povolenia pre záchrannú zdravotnú službu uskutočnilo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo ÚDZS odmieta. Tvrdí, že postupoval striktne podľa vtedy platného zákona o záchrannej zdravotnej službe, a preto nemohol porušiť iný právny predpis.

Úrad zároveň namieta, že ÚVO a jeho rada prekročili svoje zákonné kompetencie a dospeli k nesprávnym právnym záverom.

ÚDZS žiada Ústavný súd SR, aby obe rozhodnutia zrušil. Prípad považuje za významný aj z hľadiska vyjasnenia hraníc medzi vnútroštátnym právom a právom EÚ.

ÚVO sa počas konania obrátil aj na Súdny dvor EÚ, ktorý však spochybnil jeho oprávnenie klásť prejudiciálne otázky.

(tasr, pir)

  |  

Kallasová pripraví zoznam ústupkov, ktoré má EÚ žiadať od Ruska

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová oznámila, že pripraví zoznam ústupkov, ktoré by mala Európa požadovať od Ruska v prípade mierovej dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Podľa nej musia všetky strany rokovaní – vrátane Moskvy a Washingtonu – akceptovať, že bez súhlasu Európanov nemožno dospieť k trvalému mieru. Zdôraznila, že podmienky by nemali klásť Ukrajine, ktorá je už pod silným tlakom, ale Rusku ako agresorovi.

Kallasová avizovala, že návrh predloží vládam členských štátov EÚ v najbližších dňoch. Ako príklady spomenula návrat unesených ukrajinských detí a obmedzenie ruských ozbrojených síl.

Európski predstavitelia zároveň pripomínajú, že EÚ má silnú vyjednávaciu páku v podobe približne 210 miliárd eur ruských aktív zmrazených v Európe. Časť členských krajín sa však obáva, že intenzívne rokovania medzi USA a Ruskom môžu Európu obísť.

Kallasová preto apeluje na jednotné stanovisko Únie ešte predtým, ako sa rozhodne o prípadnom vyslancovi EÚ pre rokovania s Moskvou.

(reuters, pir)

  |  

Česká polícia preveruje stovky implantácií defibrilátorov

Česká polícia preveruje stovky implantácií kardiodefibrilátorov, ktoré vykonali vo Fakultnej nemocnici Olomouc. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že lekári na kardiologickej klinike dlhodobo a systematicky implantovali tieto zariadenia aj pacientom, ktorí ich podľa dostupných údajov nepotrebovali.

Prípad súvisí s medzinárodnou klinickou štúdiou PROFID EHRA a týka sa obdobia od roku 2015 až do februára 2025.

Polícia začala úkony trestného stíhania pre podozrenie z ťažkého ublíženia na zdraví, podvodu a ublíženia na zdraví, pričom v krajnom prípade hrozí trest päť až 12 rokov väzenia. Zatiaľ však nikoho neobvinili.

Olomoucká nemocnica obvinenia odmieta a zdôrazňuje, že jej vlastné preverovanie neodhalilo poškodenie zdravia pacientov. Zároveň tvrdí, že polícia používa nepresné medicínske pojmy a vytvára dojem, že implantáty pacientov ohrozujú.

Podľa nemocnice sú defibrilátory preventívnym liečebným nástrojom, ktorý má chrániť pred náhlou srdcovou smrťou. Nemocnica prisľúbila vyšetrovateľom plnú súčinnosť.

(tasr, pir)

  |  

SaS: Vyššie dane a odvody sa už prejavili na výplatách Slovákov

Opozičná SaS tvrdí, že ľudia už na vlastných výplatách pocítili dôsledky krokov súčasnej vlády. Hoci pracujú rovnako a ich hrubé mzdy sa nezmenili, čistý príjem je podľa strany citeľne nižší.

Dôvodom majú byť vyššie dane a odvody, ktoré vláda zaviedla namiesto toho, aby šetrila na vlastných výdavkoch. Predstavitelia SaS to uviedli na tlačovej konferencii v Národnej rade SR.

Predseda strany Branislav Gröhling obvinil vládu, že ľudí oberá o peniaze, a následne ich míňa neefektívne a netransparentne. Podľa neho ide o systém, v ktorom štát vyberá viac, no verejné financie nespravuje zodpovednejšie.

Podpredseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič upozornil, že vyššie zaťaženie sa dotýka zamestnancov, živnostníkov aj podnikateľov.

SaS zároveň predstavila svoje riešenia – chce zrušiť opatrenia prijaté súčasnou vládou, obnoviť rovnú daň, zjednodušiť DPH a zrušiť transakčnú daň. Podľa strany Slovensko potrebuje prehľadný a stabilný daňový systém bez výnimiek a chaosu.

(tasr, pir)

  |  

Rusko chce zmeniť mocenské pomery v Európe, varuje Estónsko

Estónska zahraničná spravodajská služba tvrdí, že Rusko síce v najbližších dvoch rokoch neplánuje priamy útok na krajiny NATO, no zároveň systematicky obnovuje a posilňuje svoje ozbrojené sily.

Podľa správy je hlavným cieľom Moskvy dobehnúť, a následne oslabiť rastúce zbrojenie Európy, ktorú Kremeľ vníma ako potenciálne schopnú viesť samostatné vojenské operácie proti Rusku v horizonte dvoch až troch rokov.

Rusko sa preto snaží tento proces „oddialiť a brzdiť“ – politicky aj strategicky.

Správa upozorňuje na rýchlo rastúcu výrobu munície, ktorá má umožniť pokračovanie vojny na Ukrajine a zároveň vytváranie zásob pre budúce konflikty. V prípade útoku na Estónsko by Moskva podľa spravodajcov nasadila drony súčasne na zemi, vo vzduchu aj na mori.

Dokument sa venuje aj vzťahom s USA, kde Kremeľ podľa Estónska predstiera ochotu spolupracovať s cieľom zmierniť sankcie a presadiť riešenie nevýhodné pre Ukrajinu. Významnú úlohu zohráva aj Čína, ktorá Rusko vníma ako strategického partnera proti Západu.

(reuters, pir)

  |  

Volvo pri Košiciach rastie, už má viac ako 400 zamestnancov

Automobilka Volvo Car Košice má už viac ako 400 zamestnancov a ich počet sa každý mesiac zvyšuje. Výstavba závodu v priemyselnom parku Valaliky pri Košiciach podľa spoločnosti napreduje vysokým tempom a na stavenisku je už zreteľná silueta budúcich výrobných hál.

V počiatočnej fáze sa nábor sústredil najmä na manažérske a odborné pozície v oblastiach ako logistika, IT či kvalita, no od septembra minulého roka prijímajú pracovníkov priamo do výroby. Tí sa už teraz podieľajú na nastavovaní interných procesov a príprave technológií.

Hlavná vlna náboru výrobných zamestnancov je naplánovaná na tento rok, aby mali noví pracovníci dostatok času na zaškolenie.

Testovaciu a predsériovú výrobu by mali rozbehnúť v druhej polovici roka, pričom cieľom zostáva spustenie sériovej výroby elektromobilov novej generácie v roku 2027.

Pri plnej kapacite má závod vytvoriť tisíce pracovných miest.

(tasr, pir)