Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fiškálna rada znížila odhad rastu, ekonomiku brzdia dane a škrty

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 0,9 percenta. V budúcom roku by mal rast zrýchliť na 1,6 percenta. Vyplýva to z aktualizovanej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá v októbri odhadovala rast na úrovni 1,3 percenta.

RRZ svoje očakávania znížila pre tvrdší vplyv minulých aj aktuálneho kola konsolidácie, schválenie schémy energodotácií, negatívne dosahy obchodnej politiky USA na Slovensko a slabiny automobilového priemyslu. Ekonomiku podľa rady brzdí aj aktuálny konsolidačný balíček v objeme 1,6 miliardy eur, postavený najmä na vyššom daňovo-odvodovom zaťažení práce.

Objem a forma energodotácií sa podľa RRZ prejavia najmä vyššou infláciou, ktorú v tomto roku odhaduje na 3,6 percenta. Ďalším faktorom útlmu je slabší výkon priemyslu ovplyvnený neistotou v súvislosti s clami a vývojom globálnej ekonomiky.

V roku 2027 by mal hospodárstvo podporiť nástup výroby v automobilke Volvo, no rast spomalí ukončenie plánu obnovy. RRZ zároveň očakáva, že ekonomika zostane pod svojím potenciálom a v prognóze prevažujú negatívne riziká.

(tasr, lud)

Minúta  |  

ÚDZS podal ústavnú sťažnosť pre záchrankový tender

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a jeho rady v súvislosti so záchrankovým tendrom z roku 2019.

Podľa ÚVO sa výberové konanie na povolenia pre záchrannú zdravotnú službu uskutočnilo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo ÚDZS odmieta. Tvrdí, že postupoval striktne podľa vtedy platného zákona o záchrannej zdravotnej službe, a preto nemohol porušiť iný právny predpis.

Úrad zároveň namieta, že ÚVO a jeho rada prekročili svoje zákonné kompetencie a dospeli k nesprávnym právnym záverom.

ÚDZS žiada Ústavný súd SR, aby obe rozhodnutia zrušil. Prípad považuje za významný aj z hľadiska vyjasnenia hraníc medzi vnútroštátnym právom a právom EÚ.

ÚVO sa počas konania obrátil aj na Súdny dvor EÚ, ktorý však spochybnil jeho oprávnenie klásť prejudiciálne otázky.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Kallasová pripraví zoznam ústupkov, ktoré má EÚ žiadať od Ruska

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová oznámila, že pripraví zoznam ústupkov, ktoré by mala Európa požadovať od Ruska v prípade mierovej dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Podľa nej musia všetky strany rokovaní – vrátane Moskvy a Washingtonu – akceptovať, že bez súhlasu Európanov nemožno dospieť k trvalému mieru. Zdôraznila, že podmienky by nemali klásť Ukrajine, ktorá je už pod silným tlakom, ale Rusku ako agresorovi.

Kallasová avizovala, že návrh predloží vládam členských štátov EÚ v najbližších dňoch. Ako príklady spomenula návrat unesených ukrajinských detí a obmedzenie ruských ozbrojených síl.

Európski predstavitelia zároveň pripomínajú, že EÚ má silnú vyjednávaciu páku v podobe približne 210 miliárd eur ruských aktív zmrazených v Európe. Časť členských krajín sa však obáva, že intenzívne rokovania medzi USA a Ruskom môžu Európu obísť.

Kallasová preto apeluje na jednotné stanovisko Únie ešte predtým, ako sa rozhodne o prípadnom vyslancovi EÚ pre rokovania s Moskvou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Česká polícia preveruje stovky implantácií defibrilátorov

Česká polícia preveruje stovky implantácií kardiodefibrilátorov, ktoré vykonali vo Fakultnej nemocnici Olomouc. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že lekári na kardiologickej klinike dlhodobo a systematicky implantovali tieto zariadenia aj pacientom, ktorí ich podľa dostupných údajov nepotrebovali.

Prípad súvisí s medzinárodnou klinickou štúdiou PROFID EHRA a týka sa obdobia od roku 2015 až do februára 2025.

Polícia začala úkony trestného stíhania pre podozrenie z ťažkého ublíženia na zdraví, podvodu a ublíženia na zdraví, pričom v krajnom prípade hrozí trest päť až 12 rokov väzenia. Zatiaľ však nikoho neobvinili.

Olomoucká nemocnica obvinenia odmieta a zdôrazňuje, že jej vlastné preverovanie neodhalilo poškodenie zdravia pacientov. Zároveň tvrdí, že polícia používa nepresné medicínske pojmy a vytvára dojem, že implantáty pacientov ohrozujú.

Podľa nemocnice sú defibrilátory preventívnym liečebným nástrojom, ktorý má chrániť pred náhlou srdcovou smrťou. Nemocnica prisľúbila vyšetrovateľom plnú súčinnosť.

(tasr, pir)

Minúta  |  

SaS: Vyššie dane a odvody sa už prejavili na výplatách Slovákov

Opozičná SaS tvrdí, že ľudia už na vlastných výplatách pocítili dôsledky krokov súčasnej vlády. Hoci pracujú rovnako a ich hrubé mzdy sa nezmenili, čistý príjem je podľa strany citeľne nižší.

Dôvodom majú byť vyššie dane a odvody, ktoré vláda zaviedla namiesto toho, aby šetrila na vlastných výdavkoch. Predstavitelia SaS to uviedli na tlačovej konferencii v Národnej rade SR.

Predseda strany Branislav Gröhling obvinil vládu, že ľudí oberá o peniaze, a následne ich míňa neefektívne a netransparentne. Podľa neho ide o systém, v ktorom štát vyberá viac, no verejné financie nespravuje zodpovednejšie.

Podpredseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič upozornil, že vyššie zaťaženie sa dotýka zamestnancov, živnostníkov aj podnikateľov.

SaS zároveň predstavila svoje riešenia – chce zrušiť opatrenia prijaté súčasnou vládou, obnoviť rovnú daň, zjednodušiť DPH a zrušiť transakčnú daň. Podľa strany Slovensko potrebuje prehľadný a stabilný daňový systém bez výnimiek a chaosu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rusko chce zmeniť mocenské pomery v Európe, varuje Estónsko

Estónska zahraničná spravodajská služba tvrdí, že Rusko síce v najbližších dvoch rokoch neplánuje priamy útok na krajiny NATO, no zároveň systematicky obnovuje a posilňuje svoje ozbrojené sily.

Podľa správy je hlavným cieľom Moskvy dobehnúť, a následne oslabiť rastúce zbrojenie Európy, ktorú Kremeľ vníma ako potenciálne schopnú viesť samostatné vojenské operácie proti Rusku v horizonte dvoch až troch rokov.

Rusko sa preto snaží tento proces „oddialiť a brzdiť“ – politicky aj strategicky.

Správa upozorňuje na rýchlo rastúcu výrobu munície, ktorá má umožniť pokračovanie vojny na Ukrajine a zároveň vytváranie zásob pre budúce konflikty. V prípade útoku na Estónsko by Moskva podľa spravodajcov nasadila drony súčasne na zemi, vo vzduchu aj na mori.

Dokument sa venuje aj vzťahom s USA, kde Kremeľ podľa Estónska predstiera ochotu spolupracovať s cieľom zmierniť sankcie a presadiť riešenie nevýhodné pre Ukrajinu. Významnú úlohu zohráva aj Čína, ktorá Rusko vníma ako strategického partnera proti Západu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.