Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiéri Slavkovského formátu chcú na samite EÚ riešiť ceny elektriny

Premiéri Rakúska, Slovenska a Česka sa v rámci Slavkovského formátu dohodli na deklarácii, ktorá pomenúva postoje týchto krajín k štvrtkovému (12. február) európskemu samitu. Naznačuje priority, ktorým by sa Európska únia (EÚ) mala venovať. Jednou z nich sú ceny elektrickej energie. Na tlačovej konferencii o tom po stretnutí Slavkovského formátu informoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer).

„Naliehal som na svojich kolegov, aby sme spustili delostreleckú paľbu smerom k Európskej komisii, to v otázke cien elektrickej energie,“ povedal Fico. Tvrdí, že EÚ nemôže konkurovať svetu, ak má niekoľkonásobne vyššie ceny elektriny, ako sú v Číne či Indii, a má „nezmyselne ambiciózne klimatické ciele“.

„Ak nič iné a len jeden jediný neformálny záver by bol dosiahnuteľný vo štvrtok, a to, že pristúpime k zníženiu cien elektrickej energie, tak budem považovať tento neformálny samit za obrovský úspech s tým, že potom by sa formálne závery prijali na štandardnom samite v marci v Bruseli,“ povedal slovenský premiér.

Fico označil deklaráciu za prvý krok, aby sa EÚ dostala z krízy. Predpokladá, že kríza by v prípade nečinnosti mohla celú Úniu doviesť do nešťastia. „Doručujeme dnes predsedníčke Európskej komisie a všetkým ostatným spoločné stanovisko, ktoré sme prijali. Sú tam aj ďalšie veci týkajúce sa automobilového priemyslu či spoločného európskeho trhu,“ povedal Fico.

Poukázal na to, že ide o ucelený, komplexný pohľad troch krajín na to, čo by sa malo v najbližšom čase urobiť na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Maškarová trvá na tom, že polícia korupciu vyšetruje, odmieta aj neskúsenosť

Šéfka polície Jana Maškarová tvrdí, že boj proti korupcii na Slovensku neutícha ani po rozsiahlej reorganizácii Policajného zboru.

Na tlačovej konferencii predstavila štatistiky, ktoré podľa nej dokazujú, že polícia korupčné a ekonomické trestné činy naďalej aktívne odhaľuje a vyšetrovanie je efektívnejšie ako v minulosti. Zároveň zdôraznila, že polícia postupuje bez ohľadu na postavenie podozrivých a sústreďuje sa najmä na ochranu verejných financií vrátane tých z Európskej únie.

Maškarová priznala, že v roku 2025 zaznamenali mierny pokles objasnených prípadov v porovnaní s obdobím pred reorganizáciou v roku 2023. Podľa nej ide o dôsledok zrušenia Národnej kriminálnej agentúry a vzniku Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Zdôraznila však, že takmer všetky minuloročné realizácie nového úradu vychádzali z vlastnej operatívnej práce polície. Odmietla tiež tvrdenia o neskúsenosti vyšetrovateľov a poukázala na ich dlhoročnú prax.

Jej vyjadrenia reagujú na kritiku generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý nedávno upozornil na výrazný pokles miery stíhania korupcie po zmenách v polícii a trestnom práve.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Fiškálna rada znížila odhad rastu, ekonomiku brzdia dane a škrty

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 0,9 percenta. V budúcom roku by mal rast zrýchliť na 1,6 percenta. Vyplýva to z aktualizovanej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá v októbri odhadovala rast na úrovni 1,3 percenta.

RRZ svoje očakávania znížila pre tvrdší vplyv minulých aj aktuálneho kola konsolidácie, schválenie schémy energodotácií, negatívne dosahy obchodnej politiky USA na Slovensko a slabiny automobilového priemyslu. Ekonomiku podľa rady brzdí aj aktuálny konsolidačný balíček v objeme 1,6 miliardy eur, postavený najmä na vyššom daňovo-odvodovom zaťažení práce.

Objem a forma energodotácií sa podľa RRZ prejavia najmä vyššou infláciou, ktorú v tomto roku odhaduje na 3,6 percenta. Ďalším faktorom útlmu je slabší výkon priemyslu ovplyvnený neistotou v súvislosti s clami a vývojom globálnej ekonomiky.

V roku 2027 by mal hospodárstvo podporiť nástup výroby v automobilke Volvo, no rast spomalí ukončenie plánu obnovy. RRZ zároveň očakáva, že ekonomika zostane pod svojím potenciálom a v prognóze prevažujú negatívne riziká.

(tasr, lud)

Minúta  |  

ÚDZS podal ústavnú sťažnosť pre záchrankový tender

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a jeho rady v súvislosti so záchrankovým tendrom z roku 2019.

Podľa ÚVO sa výberové konanie na povolenia pre záchrannú zdravotnú službu uskutočnilo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo ÚDZS odmieta. Tvrdí, že postupoval striktne podľa vtedy platného zákona o záchrannej zdravotnej službe, a preto nemohol porušiť iný právny predpis.

Úrad zároveň namieta, že ÚVO a jeho rada prekročili svoje zákonné kompetencie a dospeli k nesprávnym právnym záverom.

ÚDZS žiada Ústavný súd SR, aby obe rozhodnutia zrušil. Prípad považuje za významný aj z hľadiska vyjasnenia hraníc medzi vnútroštátnym právom a právom EÚ.

ÚVO sa počas konania obrátil aj na Súdny dvor EÚ, ktorý však spochybnil jeho oprávnenie klásť prejudiciálne otázky.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Kallasová pripraví zoznam ústupkov, ktoré má EÚ žiadať od Ruska

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová oznámila, že pripraví zoznam ústupkov, ktoré by mala Európa požadovať od Ruska v prípade mierovej dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Podľa nej musia všetky strany rokovaní – vrátane Moskvy a Washingtonu – akceptovať, že bez súhlasu Európanov nemožno dospieť k trvalému mieru. Zdôraznila, že podmienky by nemali klásť Ukrajine, ktorá je už pod silným tlakom, ale Rusku ako agresorovi.

Kallasová avizovala, že návrh predloží vládam členských štátov EÚ v najbližších dňoch. Ako príklady spomenula návrat unesených ukrajinských detí a obmedzenie ruských ozbrojených síl.

Európski predstavitelia zároveň pripomínajú, že EÚ má silnú vyjednávaciu páku v podobe približne 210 miliárd eur ruských aktív zmrazených v Európe. Časť členských krajín sa však obáva, že intenzívne rokovania medzi USA a Ruskom môžu Európu obísť.

Kallasová preto apeluje na jednotné stanovisko Únie ešte predtým, ako sa rozhodne o prípadnom vyslancovi EÚ pre rokovania s Moskvou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Česká polícia preveruje stovky implantácií defibrilátorov

Česká polícia preveruje stovky implantácií kardiodefibrilátorov, ktoré vykonali vo Fakultnej nemocnici Olomouc. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že lekári na kardiologickej klinike dlhodobo a systematicky implantovali tieto zariadenia aj pacientom, ktorí ich podľa dostupných údajov nepotrebovali.

Prípad súvisí s medzinárodnou klinickou štúdiou PROFID EHRA a týka sa obdobia od roku 2015 až do februára 2025.

Polícia začala úkony trestného stíhania pre podozrenie z ťažkého ublíženia na zdraví, podvodu a ublíženia na zdraví, pričom v krajnom prípade hrozí trest päť až 12 rokov väzenia. Zatiaľ však nikoho neobvinili.

Olomoucká nemocnica obvinenia odmieta a zdôrazňuje, že jej vlastné preverovanie neodhalilo poškodenie zdravia pacientov. Zároveň tvrdí, že polícia používa nepresné medicínske pojmy a vytvára dojem, že implantáty pacientov ohrozujú.

Podľa nemocnice sú defibrilátory preventívnym liečebným nástrojom, ktorý má chrániť pred náhlou srdcovou smrťou. Nemocnica prisľúbila vyšetrovateľom plnú súčinnosť.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.