Preskočiť na obsah
  |  

Ústavný súd sa pre zákon o STVR obracia na Súdny dvor EÚ

Ústavný súd SR sa v prípade podnetu poslancov Národnej rady SR k zákonu o STVR obracia na Súdny dvor Európskej únie, predkladá mu viacero prejudiciálnych otázok.

Týkajú sa súladu ustanovení vnútroštátnej legislatívy s Európskym aktom o slobode médií (EMFA). Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia ústavného súdu, ktoré zverejnil na svojom webe.

Prvá z otázok sa vzťahuje na procesné postupy pri výbere generálneho riaditeľa i členov Rady STVR, podmienok spôsobilosti kandidátov či rozsahu odôvodnenia vymenovania a odvolania členov rady i generálneho riaditeľa.

Druhá otázka sa týka toho, či vnútroštátna legislatíva spôsobom kreovania Rady STVR dostatočne garantuje nezávislosť členov tohto orgánu od výkonnej moci.

Ďalšie otázky sa týkajú zosúladenia požiadaviek EMFA s pravidlami a procesným postupom práce Etickej komisie STVR a záruk zabezpečenia redakčnej nezávislosti.

Posledná z prejudiciálnych otázok sa vzťahuje na samotné kreovanie STVR, ktoré nahradilo predchádzajúce verejnoprávne médium. Ústavný súd sa pýta, či toto rozhodnutie zákonodarcu ešte pred začiatkom účinnosti EMFA môže byť v rozpore so Zmluvou o Európskej únii.

Zároveň ústavný súd oznamuje, že konanie vo veci prerušuje.

Ústavnú sťažnosť podali opoziční poslanci na začiatku leta 2024. Zákon je podľa nich v rozpore s Ústavou SR i európskou legislatívou. V sťažnosti namietali okrem iného obsah legislatívy aj proces jej prijímania vrátane vylúčenia verejnosti z prípravy zákona a skrátenia diskusie v parlamente.

(tasr, lud)

  |  

Carney po masakre v škole: Kanada sa musí zomknúť

Kanadský premiér Mark Carney vystúpil pred novinármi po tragickej masovej streľbe na škole v provincii Britská Kolumbia, pri ktorej zahynulo najmenej desať ľudí.

Viditeľne otrasený označil útok za „strašný“ a jednu z najhorších masových vrážd v novodobej histórii krajiny. V emotívnom prejave ubezpečil verejnosť, že Kanada túto tragédiu prekoná a poučí sa z nej. Zároveň však zdôraznil, že teraz je čas na súdržnosť a vzájomnú podporu.

Do obce Tumbler Ridge vyslal federálneho ministra verejnej bezpečnosti Garyho Anandasangareeho, aby koordinoval reakciu vlády priamo na mieste.

Carney nariadil, aby vlajky na všetkých vládnych budovách viseli sedem dní na pol žrde ako symbol národného smútku. Jeho vystúpenie pôsobilo osobne a úprimne, v jednom momente sa zdalo, že zadržiava slzy.

Tragédia tak opäť otvorila otázku bezpečnosti v školách a reakcie štátu na podobné útoky.

(reuters, pir)

  |  

Simonová vyhrala vytrvalostné preteky, Slovenky neprekvapili

Francúzska biatlonistka Julia Simonová získala na ZOH 2026 zlatú medailu vo vytrvalostných pretekoch na 15 kilometrov. V Anterselve vybielila v stredu 19 z 20 terčov a vyhrala s náskokom 53,1 sekundy pred svojou krajankou Lou Jeanmonnotovou. Pódium doplnila Bulharka Lora Hristovová (+1:04,5).

Z kvarteta Sloveniek skončila najvyššie Paulína Bátovská Fialková, ktorá obsadila s tromi trestnými minútami 40. miesto (+4:02,6). Anastasia Kuzminová bola 46. (+4:56,2), Ema Kapustová 48. (+4:58,7) a Mária Remeňová 82. (+8:46,1).

(tasr)

  |  

Izraelský súd nariadil pre palestínskych väzňov viac jedla

Päť mesiacov po zásahu izraelského najvyššieho súdu, ktorý nariadil zlepšiť podmienky vo väzniciach a zabezpečiť palestínskym väzňom dostatok jedla, sa situácia podľa právnikov a bývalých zadržaných výrazne nezmenila.

Prepustení väzni podľa dostupných svedectiev vychádzajú vychudnutí a hovoria o chronickom hlade. Novinár Samer Khawaireh tvrdí, že počas deviatich mesiacov schudol viac než 20 kilogramov a denne dostával len minimálne porcie chleba a skromné prílohy.

Ľudskoprávna organizácia ACRI obvinila väzenskú službu z ignorovania súdneho príkazu a žiada, aby ju súd uznal vinnou z pohŕdania. Izraelská väzenská správa obvinenia odmieta a tvrdí, že koná v súlade so zákonom.

Spor sa prehlbuje aj politicky – minister bezpečnosti Itamar Ben Gvir otvorene kritizuje sudcov a hovorí o „minime“ pre väzňov.

Hlad je pritom širšou témou vojny v Gaze, kde OSN upozorňuje na rozsiahlu podvýživu.

(reuters, pir)

  |  

Šimečka: Matovič je najlepší spojenec, akého by si Fico mohol priať

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka obvinil Igora Matoviča, že opakovane pomáha premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). Reagoval tak na Matovičove vyjadrenia, podľa ktorých PS nezvládlo kauzu takzvaného vládneho auditu.

Šimečka uviedol, že Matovič už viackrát využil príležitosť pomôcť Ficovi – či už hlasovaním v parlamente, alebo svojou komunikáciou. „Je najlepším spojencom, akého by si Robert Fico mohol priať,“ vyhlásil.

Zároveň zopakoval, že jeho mama, ktorá je štatutárkou občianskeho združenia Projekt Fórum, je pripravená niesť dôsledky v prípade zistených finančných nedostatkov. Podľa neho vykonávajú vyšetrovanie aj správne konanie, a ak by potvrdili porušenie zákona, musí platiť princíp „padni komu padni“.

Za účelovú šikanu však považuje to, že prípad riešia na pôde parlamentu či na tlačovej konferencii premiéra.

Na otázku o možnej budúcej spolupráci s Matovičom Šimečka odpovedal, že stabilnú vládu si vie predstaviť s SaS, KDH a Demokratmi. Matovič predtým vyhlásil, že ak by bol v koalícii s PS, bude vystupovať ako „strážny pes“ a pristupovať k hnutiu prísnejšie.

(tasr, lud)

  |  

Lavrov po konci START: Rusko dodrží limity, ak aj USA

Rusko oznámilo, že bude naďalej rešpektovať limity vyplývajúce z vypršanej jadrovej zmluvy New START, ak rovnaký prístup zvolia aj Spojené štáty.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v Štátnej dume uviedol, že ruské moratórium ostáva v platnosti, no len dovtedy, kým USA neprekročia pôvodne dohodnuté stropy pre strategické rakety a bojové hlavice.

Zmluva z roku 2010 vypršala 5. februára, čím sa Washington a Moskva prvýkrát za viac než 50 rokov ocitli bez záväzných obmedzení svojich jadrových arzenálov.

Prezident USA Donald Trump odmietol ruský návrh na dočasné predĺženie dohody a hovorí o potrebe „novej a modernizovanej“ zmluvy.

Analytici upozorňujú, že situácia môže urýchliť zbrojenie nielen medzi USA a Ruskom, ale aj v trojuholníku s Čínou. Zároveň sa zdá, že Moskva si uvedomuje finančné riziká pretekov v zbrojení v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.

(reuters, pir)