Preskočiť na obsah
  |  

Meloniová pritvrdzuje, Taliansko chce námorné blokády

Talianska vláda pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej schválila návrh zákona, ktorý umožní zavedenie námorných blokád v čase „mimoriadneho tlaku“ na hranice.

Rím by tak mohol až na šesť mesiacov zakázať lodiam s migrantmi vstup do svojich výsostných vôd, ak by to odôvodnil ochranou verejného poriadku či národnej bezpečnosti. Porušenie zákazu by mohlo viesť k pokute do 50-tisíc eur a v prípade opakovania aj k zhabaniu plavidla.

Opatrenie sa zjavne dotkne najmä humanitárnych záchranných lodí, ktoré vláda dlhodobo kritizuje s tým, že podľa nej motivujú migrantov k nebezpečným plavbám cez Stredozemné more. Návrh prichádza krátko po tom, ako Európsky parlament sprísnil pravidlá EÚ v oblasti azylu.

Talianska opozícia však varuje, že represívny prístup problém migrácie nevyrieši a môže len prehĺbiť napätie v spoločnosti. Zákon ešte musí prejsť obomi komorami parlamentu.

(reuters, pir)

  |  

Migranti pri Grécku nezomreli po utopení, ukázali pitvy

Smrť 15 afganských migrantov pri gréckom ostrove Chios zrejme nespôsobilo utopenie, ale vážne poranenia hlavy. Vyplýva to z výsledkov pitiev, ktoré podľa dostupných dokumentov poukazujú na silný náraz počas zrážky člna s plavidlom pobrežnej stráže z 3. februára. Loď s približne 39 ľuďmi sa po kolízii prevrátila.

Grécka pobrežná stráž tvrdí, že čln plával bez navigačných svetiel, nereagoval na výzvy a náhle zmenil kurz. Päť preživších však túto verziu spochybňuje – podľa ich svedectiev nepadlo žiadne varovanie a smer plavby nemenili.

Pitvy, ktoré hovoria o ťažkých poraneniach lebky a mozgu, tak môžu zásadne ovplyvniť vyšetrovanie a otázku, akou silou došlo k nárazu.

V súvislosti s prípadom bol zadržaný 31-ročný Maročan podozrivý z prevádzania migrantov.

(reuters, pir)

  |  

Envirorezort dal zelenú obchvatu Zvolena

Ministerstvo životného prostredia vydalo súhlasné stanovisko EIA k 12,5-kilometrovému obchvatu Zvolena, ktorý je posledným chýbajúcim úsekom rýchlostnej cesty R2 medzi Zvolenom západ a východ.

Podľa rezortu ide o kľúčový krok k vybudovaniu modernej a bezpečnej infraštruktúry na Pohroní.

Nová trasa má odľahčiť preťaženú cestu I/16, po ktorej denne prejde približne 22-tisíc áut, a presmerovať tranzit mimo mesta. Súčasťou projektu bude viac než 20 mostov, štyri estakády, protihlukové steny aj mimoúrovňová križovatka.

Rezort zároveň deklaruje, že prijaté technické opatrenia ochránia termálne a minerálne vody v kúpeľoch Kováčová.

Ministri Tomáš Taraba, Jozef Ráž a Robert Kaliňák označili projekt za prioritu – nielen z dopravného, ale aj z logistického a vojenského hľadiska. Obchvat má zároveň zlepšiť napojenie na letisko Sliač a podporiť rozvoj regiónu.

(tasr, pir)

  |  

Rokovanie parlamentu uzavrela diskusia o stave Slovenska

Poslanci Národnej rady SR ukončili desiaty rokovací deň 46. schôdze diskusiou o Súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2024, ktorú do pléna predložil minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Rozprava zatiaľ zostáva otvorená a pokračovať má vo štvrtok ráno.

Väčšinu stredy však zabrala novela zákona o bankách. Tá má podľa ministerstva zabezpečiť prevzatie európskej smernice a posilniť odolnosť bankového sektora.

Diskusia sa niesla aj v ostrejšom tóne – opozícia kritizovala viaceré pozmeňujúce návrhy ako neprípustné „prílepky“, ktoré podľa nej obchádzajú rokovací poriadok. Koalícia, naopak, tvrdí, že ide o potrebné zmeny, ktoré si situácia vyžaduje prijať bez zbytočných prieťahov.

Poslancov vo štvrtok čakajú ďalšie body programu vrátane návrhov z dielne MIRRI. Hlasovať sa nebude o jedenástej dopoludnia, ale až o 17.00.

(tasr, pir)

  |  

Slovensko predalo štátne dlhopisy v hodnote dvoch miliárd

Slovenská republika vydala v stredu novú emisiu 20-ročných štátnych dlhopisov. Predala pritom dlhopisy v hodnote dvoch miliardy eur s kupónom 4,125 percenta ročne. Celkový záujem investorov dosiahol 8,6 miliardy eur. Informovala o tom v stredu Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Emisia bola podľa agentúry ocenená s výnosom 110 bázických bodov nad úrovňou príslušnej swapovej krivky, čo predstavuje percentuálny výnos 4,243 percenta ročne. Tento výnos umožnil stanoviť kupón vo výške 4,125 percenta ročne pri emisnej cene 98,43 percenta. Vedúcimi manažérmi transakcie boli banky Barclays, J. P. Morgan, Tatra banka a VÚB.

Dopyt po dlhopisoch bol podľa ARDAL od začiatku silný, čo umožnilo postupné zníženie prirážky na výsledných 110 bázických bodov. Knihu objednávok otvorili o 8.56, pričom konečná veľkosť emisie dve miliardy eur bola potvrdená o 12.41. Finálna kniha objednávok dosiahla 8,6 miliardy eur a obsahovala viac ako 170 investorov.

„Viac ako 41 percent smerovalo správcom aktív a fondom, 28 percent alokácie bankám a finančným inštitúciám, 17 percent poisťovniam a penzijným fondom, sedem percent centrálnym bankám a oficiálnym inštitúciám a zvyšných takmer sedem percent hedžovým fondom,“ vymenovala ARDAL.

Investori zo Spojeného kráľovstva a Írska získali 26 percent alokácie, južná Európa viac než 18 percent, Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko spolu viac ako 17 percent. Investori zo strednej Európy získali nad 14 percent, zo severnej Európy skoro 10 percent, z Francúzska necelých osem percent, Beneluxu takmer šesť percent a zvyšok investorov cez jedno percento.

Agentúra v súvislosti s aktuálnou emisiou vyzdvihla, že Slovensko dosiahlo druhú najväčšiu knihu objednávok v histórii a vôbec najväčšiu pre 20-ročné dlhopisy. Pre Slovenskú republiku to predstavuje prejav dôvery globálnych investorov, zhodnotila ARDAL.

(tasr, luc)

  |  

Merz pripustil revíziu alebo odklad emisných povoleniek

Nemecký kancelár Friedrich Merz pripustil, že systém obchodovania s emisnými povolenkami v EÚ môže čeliť revízii alebo dokonca odkladu.

Na samite priemyselných lídrov v belgických Antverpách zdôraznil, že hlavným cieľom trhu s uhlíkom je znižovanie emisií oxidu uhličitého a zároveň umožnenie podnikom prejsť na bezemisnú výrobu.

Ak sa však ukáže, že tento mechanizmus nie je efektívny alebo neplní svoju úlohu tak, ako sa očakávalo, podľa Merza by mala Európska únia zostať otvorená jeho úpravám.

(reuters, pir)