Preskočiť na obsah
  |  

Gallup prestane zverejňovať prieskumy podpory politikov

Agentúra Gallup po viac než ôsmich desaťročiach prestane zverejňovať prieskumy podpory a obľúbenosti politických lídrov. Spoločnosť to v stredu potvrdila portálu The Hill.

Od tohto roka prestane zverejňovať prieskumy, ako verejnosť hodnotí a vníma jednotlivých politikov. Podľa Gallupu ide o zmenu, ktorá odráža vývoj jeho verejného výskumu a spôsobu, ako sa chce profilovať v oblasti analytickej práce.

Gallup tvrdí, že sa chce sústrediť na dlhodobý, metodologicky dôsledný výskum tém a podmienok, ktoré ovplyvňujú životy ľudí.

Prieskum podpory prezidenta patril desaťročia k najcitovanejším ukazovateľom toho, ako verejnosť hodnotí jeho výkon. Donaldovi Trumpovi podľa Gallupu v uplynulých mesiacoch klesala podpora – vlani vo februári dosiahla 47 percent, v decembrovom prieskume už menej než 37 percent.

Gallup zdôraznil, že rozhodnutie neovplyvnili Biely dom ani súčasná administratíva. Firma zároveň pripomenula, že dnes sa čoraz viac venuje aj prieskumom mimo straníckej politiky, napríklad pracovnej angažovanosti, názorom na šírenie umelej inteligencie či dôvere a spokojnosti verejnosti s veľkými inštitúciami.

(lud)

  |  

Babiš a Macron rokovali o emisných povolenkách i Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prijal v stredu večer v Elyzejskom paláci českého premiéra Andreja Babiša. Hlavnou témou dvojhodinového rokovania bol štvrtkový neformálny samit EÚ v Belgicku, zameraný na konkurencieschopnosť a ekonomickú nezávislosť Únie.

Babiš po stretnutí uviedol, že podporuje Macronov plán „buy european“, ktorý má pri verejných zákazkách uprednostniť európskych výrobcov. Macron chce iniciatívu presadiť už na samite, no výhrady majú viaceré štáty vrátane Nemecka či severských a pobaltských krajín, ktoré upozorňujú na riziko odlevu investícií z EÚ.

Babiš ocenil Macronov dôraz na odstraňovanie byrokracie a bariér na vnútornom trhu. Macron podľa neho otvoril aj tému zjednotenia energetického trhu, keďže vysoké ceny energií oslabujú európsky priemysel.

Rokovali aj o jadrovej energetike. Francúzsko plánuje 10. marca konferenciu o jadre. Babiš spomenul aj pretrvávajúci záujem spoločnosti EDF zapojiť sa do tendrov na dostavbu českých jadrových elektrární Dukovany a Temelín. Obe krajiny chcú spolupracovať aj na modulárnych reaktoroch.

Macron hovoril aj o znižovaní závislosti od dovozu surovín. Babiš zároveň otvoril otázku emisných povoleniek ETS 1. Prezidenti diskutovali aj o Ukrajine. Macron nepočíta s rýchlym koncom vojny, Babiš zopakoval, že Česko nebude „finančne podporovať vojnu“.

Pred večerou sa Babiš stretol s miliardárom Bernardom Arnaultom a navštívil onkologický ústav Gustava Roussyho.

(tasr, lud)

  |  

Kim Čong-un pripravuje dcéru na nástupníctvo, tvrdí Južná Kórea

Severokórejský líder Kim Čong-un podľa juhokórejských poslancov podniká kroky, aby upevnil pozíciu svojej dcéry ako možnej nástupníčky. Zároveň sa objavujú náznaky, že už zasahuje do tvorby politiky. Poslanci to uviedli vo štvrtok po brífingu Národnej spravodajskej služby (NIS).

NIS bude pozorne sledovať, či sa dcéra, ktorá sa pravdepodobne volá Kim Ču-ae, zúčastní na najbližšom zasadnutí vládnucej Kórejskej strany práce a ako ju režim predstaví – vrátane toho, či dostane oficiálny titul.

Poslanec Lee Seong-kweun uviedol, že NIS v minulosti hovorila o Kim Ču-ae ako o osobe, ktorá „sa pripravuje na nástupníčku“, no teraz používa výraz, že „prešla do fázy interného vymenovania nástupníčky“.

Kim Ču-ae, ktorá je údajne v ranom tínedžerskom veku, sa čoraz častejšie objavuje v štátnych médiách po boku otca aj pri kontrolách zbrojných projektov. Podľa NIS jej vystupovanie na verejných podujatiach naznačuje, že poskytuje politické vstupy a režim ju fakticky stavia na pozíciu druhej najmocnejšej osoby.

Kórejská strana práce sa má zísť koncom februára. Analytici očakávajú predstavenie hlavných cieľov v ekonomike, zahraničnej politike a obrane.

Kim zároveň riadi vývoj veľkej ponorky, ktorá môže niesť až 10 balistických rakiet. Podľa analýzy NIS však zatiaľ nie je jasné, či ponorka bude mať jadrový pohon.

(reuters, lud)

  |  

Sudca umožnil obetiam Epsteina žalovať Bank of America

Americký sudca v stredu rozhodol, že obvinenia voči Bank of America z bezohľadného ignorovania informácií o tom, že zosnulý finančník Jeffrey Epstein obchodoval so ženami na sexuálne účely, postačujú na pokračovanie navrhovanej hromadnej žaloby.

Sudca Jed Rakoff tak vysvetlil svoje rozhodnutie z 29. januára, ktorým umožnil Epsteinovým obetiam pokračovať v dvoch nárokoch: že druhá najväčšia banka v USA vedome profitovala z Epsteinovho obchodovania s ľuďmi na sexuálne vykorisťovanie a bránila presadzovaniu federálneho zákona o ochrane obetí obchodovania s ľuďmi.

Rakoff zároveň zamietol štyri ďalšie žalobné nároky voči Bank of America a celú podobnú žalobu proti Bank of New York Mellon. O podstate zostávajúcich nárokov zatiaľ nerozhodol. Súd vytýčil začiatok procesu na 11. mája.

Banka tvrdí, že sa teší na úplné preskúmanie faktov, a odmieta, že by úmyselne bránila orgánom činným v trestnom konaní. Žalobkyňa vystupujúca ako Jane Doe tvrdí, že banka poskytovala Epsteinovi nadštandardné služby, umožnila jej získať status „prémiovej“ klientky a prevádzať veľké sumy peňazí, hoci mala dôvody vedieť o jeho činnosti.

Podľa sudcu žaloba vierohodne opisuje aj to, že „banka prehliadala mediálne správy a podozrivé prevody na účet údajne nemajetnej mladej ženy“. Epstein zomrel v auguste 2019 vo väzbe, pitva označila smrť za samovraždu.

(reuters, lud)

  |  

Izrael vstúpil do Rady mieru, prvé rokovanie bude 19. februára

Izrael sa pripojil k takzvanej Rade mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa. Premiér Benjamin Netanjahu to oznámil v stredu počas návštevy Washingtonu, kde sa stretol s Trumpom aj ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Zábery po rokovaní Netanjahua s Rubiom ukázali dokument s jeho podpisom, ktorým Izrael formálne vstúpil do rady. Netanjahu to potvrdil aj na sieti X. Neskôr s Trumpom rokoval o Iráne.

Podľa Trumpovho plánu má rada dohliadať na dočasnú správu v Pásme Gazy. Prvé zasadnutie sa uskutoční 19. februára vo Washingtone a témou bude rekonštrukcia Pásma Gazy. Kritici hovoria o „koloniálnom“ modeli, keďže chýba palestínsky zástupca. Obavy sú aj z oslabenia OSN.

Aj po zavedení prímeria v októbri zostáva situácia v Pásme Gazy nestabilná. Palestínske a izraelské bilancie hovoria o najmenej 580 zabitých Palestínčanoch a štyroch izraelských vojakoch od jeho začiatku.

Trumpov plán má v ďalšej fáze otvoriť najťažšie otázky – odzbrojenie Hamasu, ktoré hnutie dlhodobo odmieta, ďalší odsun Izraela z územia a nasadenie medzinárodných mierových síl.

Izraelská ofenzíva podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze zabila viac ako 72-tisíc ľudí. Viacerí experti a vyšetrovanie OSN to označujú za genocídu, Izrael hovorí o sebaobrane.

(reuters, lud)

  |  

Rusko plánuje evakuovať svojich turistov z Kuby

Rusko plánuje v najbližších dňoch letecky evakuovať svojich turistov z Kuby a následne pozastaviť všetky lety, kým sa nezmierni nedostatok leteckého paliva, uviedol v stredu letecký regulátor Rosaviacija.

Oznámil, že spoločnosti Rossija, ktorá je súčasťou skupiny Aeroflot, a Severnyj Veter budú prevádzkovať už len lety s cieľom dopraviť turistov späť z Kuby. Obe aerolínie v samostatných vyhláseniach uviedli, že toto opatrenie nadobudne účinnosť vo štvrtok.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa označila Kubu za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA a vyhlásila, že ostrov už nebude dostávať ropu z Venezuely. Washington pohrozil uvalením ciel na ďalších dodávateľov, napríklad Mexiko, ak budú pokračovať v dodávkach paliva na ostrov.

Samotná Kuba upozornila medzinárodné letecké spoločnosti, že od utorka už na ostrove nebude dostupné letecké palivo.

Ruské ministerstvo hospodárstva v stredu odporučilo turistom, aby až do normalizácie situácie prerušili všetky turistické cesty na Kubu. Ruským cestovným kanceláriám nariadilo pozastaviť predaj zájazdov.

(reuters, luc)