Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Sudcovia by mali iný názor, keby čelili praktikám kajúcnikov

Premiér Robert Fico (Smer) rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR pozastaviť účinnosť zmeny Trestného poriadku, týkajúcej sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby, takzvaného kajúcnika. Hovorí, že si počká na verdikt v tejto veci. Informuje o tom vo videu na sociálnej sieti.

„Len chcem pripomenúť, že keby sa ktorýkoľvek sudca Ústavného súdu SR alebo generálny prokurátor stretli s praktikami kajúcnikov vo svojej vlastnej veci, mali by úplne iný názor,“ konštatuje.

Podotýka, že asi by mali urobiť ďalšie verejné prezentácie „vyčíňania“ kajúcnikov, aby ústavný súd a generálny prokurátor pochopili, „čo za zverstvá napáchali“ a prečo im nie je možné veriť v žiadnej svedeckej výpovedi. Poukazuje pritom na to, že sám, ako aj mnohí ďalší z jeho politického tábora, zažil na vlastnej koži tieto „špinavé praktiky“.

Ústavný súd SR pozastavil účinnosť zmeny Trestného poriadku, týkajúcej sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti novely Trestného zákona, prijatej parlamentom vlani v decembri, nevyhovel. Rozhodnutie sa týkalo podania skupiny opozičných poslancov, ktoré súd prijal na ďalšie konanie.

(tasr, lud)

  |  

Rusko chce údajne poslať na Kubu ropu aj palivá

Dodávky majú prísť ako humanitárna pomoc v čase, keď ostrov čelí vážnemu nedostatku pohonných látok. Rusko tento krok pripravuje v najbližšom období, informoval ruský denník Izvestia s odvolaním sa na ruské veľvyslanectvo v Havane.

Kuba sa dostala do palivovej krízy po tom, ako Spojené štáty pristúpili k obmedzeniu jej ropných dodávok. Havana už varovala medzinárodné letecké spoločnosti, že na ostrove nebude k dispozícii letecké palivo, čo signalizuje rýchlo sa zhoršujúcu situáciu.

Krajina sa dlhodobo spoliehala najmä na Venezuelu, od ktorej však od polovice decembra nedostala žiadnu surovú ani rafinovanú ropu po tom, ako USA zablokovali vývoz tejto juhoamerickej krajiny.

Moskva označila palivovú situáciu na Kube za kritickú a obvinila USA zo snahy „udusiť“ kubánsku ekonomiku. Zároveň vyjadrila solidaritu s Kubou a Venezuelou a prisľúbila, že bude reagovať na akékoľvek pokusy o vojenskú intervenciu. Naposledy Rusko dodalo Kube ropu vo februári 2025, keď poslalo približne 100-tisíc ton suroviny.

(reuters, est)

  |  

USA a Irán prejavujú flexibilitu pri diskusii, tvrdí Turecko

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan pre Financial Times uviedol, že Washington sa zdá ochotný tolerovať obmedzené obohacovanie uránu Iránom v jasne stanovených hraniciach. Teherán si podľa neho uvedomuje potrebu dohody s USA a obe strany chápu svoje limity.

Doteraz USA požadovali, aby sa Irán vzdal zásob uránu obohateného na 60 percent, lebo na výrobu jadrovej zbrane je potrebná úroveň 90 percent. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján trvá na zrušení finančných sankcií a zachovaní práva na obohacovanie.

Fidan však verí, že Teherán má skutočný záujem o dohodu a je pripravený akceptovať obmedzenia obohacovania aj prísny inšpekčný režim podobný dohode z roku 2015.

Minulý týždeň sa americkí a iránski diplomati stretli v Ománe prostredníctvom ománskych sprostredkovateľov. Rokovania prebiehajú popri zvýšenom napätí po presune americkej námornej flotily do regiónu a úvahách prezidenta Donalda Trumpa o vyslaní druhej lietadlovej lode. Fidan zároveň varoval, že rozšírenie rokovaní o balistické rakety by mohlo viesť k ďalšiemu konfliktu.

(reuters, est)

  |  

Gallup prestane zverejňovať prieskumy podpory politikov

Agentúra Gallup po viac než ôsmich desaťročiach prestane zverejňovať prieskumy podpory a obľúbenosti politických lídrov. Spoločnosť to v stredu potvrdila portálu The Hill.

Od tohto roka prestane zverejňovať prieskumy, ako verejnosť hodnotí a vníma jednotlivých politikov. Podľa Gallupu ide o zmenu, ktorá odráža vývoj jeho verejného výskumu a spôsobu, ako sa chce profilovať v oblasti analytickej práce.

Gallup tvrdí, že sa chce sústrediť na dlhodobý, metodologicky dôsledný výskum tém a podmienok, ktoré ovplyvňujú životy ľudí.

Prieskum podpory prezidenta patril desaťročia k najcitovanejším ukazovateľom toho, ako verejnosť hodnotí jeho výkon. Donaldovi Trumpovi podľa Gallupu v uplynulých mesiacoch klesala podpora – vlani vo februári dosiahla 47 percent, v decembrovom prieskume už menej než 37 percent.

Gallup zdôraznil, že rozhodnutie neovplyvnili Biely dom ani súčasná administratíva. Firma zároveň pripomenula, že dnes sa čoraz viac venuje aj prieskumom mimo straníckej politiky, napríklad pracovnej angažovanosti, názorom na šírenie umelej inteligencie či dôvere a spokojnosti verejnosti s veľkými inštitúciami.

(lud)

  |  

Babiš a Macron rokovali o emisných povolenkách i Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prijal v stredu večer v Elyzejskom paláci českého premiéra Andreja Babiša. Hlavnou témou dvojhodinového rokovania bol štvrtkový neformálny samit EÚ v Belgicku, zameraný na konkurencieschopnosť a ekonomickú nezávislosť Únie.

Babiš po stretnutí uviedol, že podporuje Macronov plán „buy european“, ktorý má pri verejných zákazkách uprednostniť európskych výrobcov. Macron chce iniciatívu presadiť už na samite, no výhrady majú viaceré štáty vrátane Nemecka či severských a pobaltských krajín, ktoré upozorňujú na riziko odlevu investícií z EÚ.

Babiš ocenil Macronov dôraz na odstraňovanie byrokracie a bariér na vnútornom trhu. Macron podľa neho otvoril aj tému zjednotenia energetického trhu, keďže vysoké ceny energií oslabujú európsky priemysel.

Rokovali aj o jadrovej energetike. Francúzsko plánuje 10. marca konferenciu o jadre. Babiš spomenul aj pretrvávajúci záujem spoločnosti EDF zapojiť sa do tendrov na dostavbu českých jadrových elektrární Dukovany a Temelín. Obe krajiny chcú spolupracovať aj na modulárnych reaktoroch.

Macron hovoril aj o znižovaní závislosti od dovozu surovín. Babiš zároveň otvoril otázku emisných povoleniek ETS 1. Prezidenti diskutovali aj o Ukrajine. Macron nepočíta s rýchlym koncom vojny, Babiš zopakoval, že Česko nebude „finančne podporovať vojnu“.

Pred večerou sa Babiš stretol s miliardárom Bernardom Arnaultom a navštívil onkologický ústav Gustava Roussyho.

(tasr, lud)

  |  

Kim Čong-un pripravuje dcéru na nástupníctvo, tvrdí Južná Kórea

Severokórejský líder Kim Čong-un podľa juhokórejských poslancov podniká kroky, aby upevnil pozíciu svojej dcéry ako možnej nástupníčky. Zároveň sa objavujú náznaky, že už zasahuje do tvorby politiky. Poslanci to uviedli vo štvrtok po brífingu Národnej spravodajskej služby (NIS).

NIS bude pozorne sledovať, či sa dcéra, ktorá sa pravdepodobne volá Kim Ču-ae, zúčastní na najbližšom zasadnutí vládnucej Kórejskej strany práce a ako ju režim predstaví – vrátane toho, či dostane oficiálny titul.

Poslanec Lee Seong-kweun uviedol, že NIS v minulosti hovorila o Kim Ču-ae ako o osobe, ktorá „sa pripravuje na nástupníčku“, no teraz používa výraz, že „prešla do fázy interného vymenovania nástupníčky“.

Kim Ču-ae, ktorá je údajne v ranom tínedžerskom veku, sa čoraz častejšie objavuje v štátnych médiách po boku otca aj pri kontrolách zbrojných projektov. Podľa NIS jej vystupovanie na verejných podujatiach naznačuje, že poskytuje politické vstupy a režim ju fakticky stavia na pozíciu druhej najmocnejšej osoby.

Kórejská strana práce sa má zísť koncom februára. Analytici očakávajú predstavenie hlavných cieľov v ekonomike, zahraničnej politike a obrane.

Kim zároveň riadi vývoj veľkej ponorky, ktorá môže niesť až 10 balistických rakiet. Podľa analýzy NIS však zatiaľ nie je jasné, či ponorka bude mať jadrový pohon.

(reuters, lud)