Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH tvrdí, že Šaško chce posunúť reformu záchraniek

Opozičný poslanec Národnej rady SR František Majerský (KDH) kritizuje ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za reformu záchrannej zdravotnej služby. Myslí si, že ju ohrozuje. Tvrdí, že rezort chce zmenu materiálneho a personálneho vybavenia záchraniek posunúť o dva roky. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na štvrtkovej tlačovej konferencii.

„Od tohto roka mala platiť reforma záchrannej zdravotnej služby, na ktorú záchranári čakali dlhých 18 rokov. Táto reforma mala zlepšiť prežívanie pacientov, materiálno-technické vybavenie ambulancií a mala zlepšovať aj to, ako záchranári budú poskytovať ľuďom, ktorí sú v ohrození života, záchranu,“ skonštatoval.

Dodal, že Šaško je asi proti tejto reforme, keďže prišiel s vážnym opatrením, ktoré má celú túto reformu posunúť o dva roky. Majerský ho preto vyzýva, aby opatrenie bezodkladne zrušil a pýta sa, čie záujmy šéf rezortu zastáva.

Ministerstvo zdravotníctva už koncom januára predstavilo zámery týkajúce sa zmien v záchrannej zdravotnej službe. Fungovanie záchraniek by podľa nich mohlo spadať pod nemocnice s urgentnými príjmami. Tie by mali mať možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom budú záchranky prevádzkovať.

Na výber budú mať z troch možností. Mohli by ich poskytovať vo vlastnom mene, cez svoj stopercentne vlastnený subjekt alebo cez tretiu osobu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Advokátka Súdneho dvora: Komisia nemala uvoľniť fondy Maďarsku

Súdny dvor Európskej únie by mal anulovať rozhodnutie Európskej komisie z roku 2023, ktorým zrušila pozastavenie vyplácania fondov Únie Maďarsku, uviedla vo štvrtok generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Tamara Ćapetaová s tým, že požadované reformy zo strany Budapešti ešte nenadobudli účinnosť.

Komisia v roku 2022 pozastavila vyplácanie prostriedkov Maďarsku pre obavy z korupcie, ohrozenia právneho štátu a oslabovania demokracie.

O rok neskôr Komisia dospela k záveru, že Maďarsko splnilo stanovené podmienky, a pozastavenie zrušila, čím krajina získala oprávnenie na približne desať miliárd eur z rôznych fondov Európskej únie.

Európsky parlament však podal na Súdny dvor EÚ žalobu, v ktorej žiada o zmenu tohto rozhodnutia. Tvrdí, že Komisia sa dopustila „zjavne nesprávnych posúdení“ a zneužila svoje právomoci.

Generálna advokátka sa priklonila na stranu parlamentu a uviedla, že Komisia nedostatočne posúdila reformy maďarského súdnictva. „Komisia nemôže vyplácať finančné prostriedky EÚ členskému štátu, kým požadované legislatívne reformy nie sú v platnosti a účinne sa neuplatňujú,“ dodala.

Zároveň podľa nej Komisia nereagovala na vývoj, ktorý by mohol reformy oslabiť alebo vyvážiť ich účinok. Stanovisko generálnej advokátky nie je právne záväzné, no súd sa ním často riadi.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kontroly fiktívnych PN znížili priemernú práceneschopnosť

Sprísnená kontrola práceneschopnosti (PN) priniesla podľa Sociálnej poisťovne v roku 2025 úspory a dodatočné príjmy verejných financií vo výške takmer 140 miliónov eur. Pomohla tomu nová legislatíva, ktorá rozšírila právomoci posudkových lekárov a umožnila im efektívnejšie zasahovať proti neopodstatneným péenkám.

Počet dní strávených na PN klesol z viac ako 39 miliónov v roku 2024 na necelých 35,5 milióna v roku 2025, teda o viac než 3,5 milióna dní. Priemerné percento sa medziročne znížilo o 11,38 percenta na 3,1 percenta, čo je najnižšia úroveň za uplynulých 25 rokov.

Z celkovej sumy predstavujú približne 70 miliónov eur nižšie výdavky na nemocenské dávky. Ďalších viac ako 43 miliónov eur tvorili odvody na sociálne poistenie, viac než 18 miliónov eur odvody na zdravotné poistenie a viac ako osem miliónov eur dane.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) zdôraznil, že ušetrené prostriedky môžu smerovať k ľuďom, ktorí dávky skutočne potrebujú. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška doplnil, že lekári po novom môžu péenky aj priamo ukončiť, čo predtým možné nebolo.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rajecká dolina získa napojenie na D1, začali stavať privádzač

Rajecká dolina získa nové napojenie na diaľnicu D1. Národná diaľničná spoločnosť vo štvrtok začala výstavbu diaľničného privádzača Lietavská Lúčka – Žilina. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) uviedol, že projekt pripravovali takmer 20 rokov a po dokončení má výrazne zlepšiť plynulosť dopravy v regióne.

Stavba bude stáť približne 50 miliónov eur, pričom v tendri sa podľa ministra podarilo ušetriť asi 25 miliónov eur. Nový privádzač má dĺžku takmer štyri kilometre a zahŕňa päť mostov. Začne sa okružnou križovatkou a napojí sa na križovatku Lietavská Lúčka s priamym prepojením na diaľnicu D1 smerom do Žiliny.

Po súčasnej trase prechádza cez obce Rajeckej doliny denne 11- až 15-tisíc áut. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček očakáva, že po presmerovaní dopravy sa zlepší kvalita života aj bezpečnosť v obciach. Výstavba má trvať do novembra 2029.

Dopravný analytik Jozef Drahovský upozornil, že dolina je dnes dopravne izolovaná od Žiliny a Martina, čo spôsobuje ranné a večerné zápchy. Nový privádzač má umožniť rýchlejší prístup na diaľnicu aj priamo do Žiliny a časť dopravy odviesť mimo obcí.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rusko zasiahlo Kyjev aj Odesu, státisíce ľudí sú bez energií

Ruský nočný útok zasiahol viaceré ukrajinské mestá. V južnej Odese po ňom zostalo bez elektriny a dodávok vody takmer 300-tisíc ľudí, uviedol vo štvrtok vicepremiér Oleksij Kuleba. Dodal, že v meste prišlo o kúrenie približne 200 budov. Bez tepla zostalo asi 10-tisíc odberateľov v juhovýchodnom Dnipre.

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická firma oznámila, že Rusko v noci zaútočilo na jej tepelnú elektráreň a výrazne poškodilo technologické zariadenia. Podľa nej išlo o jedenásty masívny útok na jej tepelné elektrárne od októbra 2025.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko v noci odpálilo 24 balistických rakiet, jednu riadenú strelu a vyslalo 219 dronov. Protivzdušná obrana podľa neho zostrelila alebo zneškodnila 16 rakiet a 197 dronov. Hlavnými cieľmi boli Kyjev, Charkov, Dnipro a Odesa.

V Kyjeve po útoku stratilo kúrenie takmer 2 600 bytových domov v štyroch mestských častiach na oboch brehoch Dnepra, oznámil primátor Vitalij Kličko. Ďalších viac než 1 100 domov zostávalo bez tepla už po predchádzajúcich útokoch.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Platy vlani rástli naprieč odvetviami, pracovných miest však ubudlo

Nominálne mzdy na Slovensku v roku 2025 medziročne stúpli vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach. Najvýraznejší rast v celoročnom súhrne zaznamenali reštaurácie a pohostinstvá, kde mzdy vzrástli o deväť percent.

O viac ako sedem percent sa zvýšili aj v informáciách a komunikácii, v maloobchode a v stavebníctve. Uviedol to Štatistický úrad SR.

Po zohľadnení inflácie rástli reálne mzdy v deviatich z desiatich odvetví. Najvyšší priemerný reálny rast dosiahli reštaurácie a pohostinstvá (+4,8 percenta) a stavebníctvo (+3,3 percenta).

Reálne mzdy sa zvýšili o viac ako dve percentá aj v priemysle, v ubytovaní, v maloobchode a v informáciách a komunikácii. Jediným odvetvím s celoročným reálnym poklesom miezd boli vybrané trhové služby, kde klesli o 1,2 percenta.

Zamestnanosť pritom v roku 2025 vo väčšine odvetví klesla. Úbytok pracovníkov zaznamenalo päť z desiatich sledovaných sektorov, najvýraznejšie veľkoobchod a doprava so skladovaním, kde pokles presiahol dve percentá.

V priemysle sa zamestnanosť znížila o 1,7 percenta, do jedného percenta klesla aj v stavebníctve a v informáciách a komunikácii. Nárast vykázali štyri odvetvia, najmä ubytovanie (+2,5 percenta) a reštaurácie s pohostinstvami (+1,4 percenta). Mierne rástli aj maloobchod a predaj a oprava vozidiel.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.