Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinskí výrobcovia zbraní dostali licencie na vývoz do zahraničia

Ukrajinskí výrobcovia zbraní dostali prvé licencie na vývoz svojej produkcie do zahraničia počas vojny s Ruskom. Vo štvrtok to oznámil tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov.

Kyjev prijal politicky citlivé rozhodnutie povoliť export zbraní aj napriek aktuálnemu konfliktu. Cieľom je získať financie na rozšírenie domáceho obranného priemyslu a zároveň využiť ukrajinské zbraňové inovácie ako diplomatický nástroj na posilnenie spojenectiev.

Umerov neuviedol, koľko podnikov licencie získalo, no podľa neho ročná výrobná kapacita ukrajinského zbrojárskeho sektora presahuje 55 miliárd dolárov. Dodal, že medzirezortná vládna komisia, ktorá schvaľuje vývoz zbraní, zasadla prvýkrát po ôsmich mesiacoch.

Od ruskej invázie vo februári 2022 ukrajinský obranný priemysel výrazne narástol a zahŕňa viac ako 100 firiem, väčšinou nových súkromných podnikov. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Ukrajina má približne 450 výrobcov dronov, ktoré dnes zabezpečujú väčšinu útokov na bojisku.

(reuters, lud)

  |  

Zahraničné autá sa do Ruska dostávajú cez Čínu, ukazujú dáta

Desiatky tisíc áut z Číny vyvážajú do Ruska cez takzvaný sivý trh, ktorý často obchádza západné a ázijské sankcie aj záväzky automobiliek odísť z ruského trhu po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Vyplýva to z registračných údajov, ktoré Reuters analyzoval, aj z rozhovorov s ľuďmi zapojenými do obchodu.

Podľa dát ruskej spoločnosti Autostat ruskí predajcovia objednávajú vozidlá – od Toyoty a Mazdy až po nemecké luxusné značky – cez čínskych sprostredkovateľov. Mnohé autá vyrábajú v Číne v závodoch zahraničných značiek, ďalšie cez Čínu len prechádzajú.

Rastie aj počet nových vozidiel, ktoré predajcovia v Číne najprv zaregistrujú ako predané, potom ich preklasifikujú na jazdené a vyvezú. Tým sa vyhnú potrebe získať súhlas automobiliek na predaj v Rusku. V Číne tieto autá predávajú so zľavami, no v Rusku dosahujú ceny porovnateľné s novými.

Autostat ukazuje, že autá zahraničných značiek vyrobené v Číne dnes tvoria takmer polovicu z približne 130-tisíc vozidiel predaných vlani v Rusku od výrobcov zo sankcionujúcich krajín. Od začiatku vojny v Rusku predali viac ako 700-tisíc takýchto áut.

Automobilky tvrdia, že predaj do Ruska zakázali, no kontrola neautorizovaných exportov je podľa nich zložitá. Sankční experti upozorňujú, že úplne zabrániť obchádzaniu sankcií je takmer nemožné.

(reuters, lud)

  |  

Vratnosť zálohovaných obalov presiahla vlani 90 percent

Návratnosť vratných nápojových obalov presiahla v roku 2025 hranicu 90 percent. Nezisková organizácia Správca zálohového systému chce tento rok ďalej zvyšovať efektivitu systému, uviedol jej generálny riaditeľ Marián Áč.

Počet odberných miest na vrátenie obalov postupne rastie, aktuálne ich je 3 670 a pribúdajú ďalšie. Správca však nemá právomoc určovať, kde majú nové miesta vzniknúť, zariadenia navyše nevlastní a spolupracuje s ich prevádzkovateľmi. Organizácia plánuje zaviesť informačný systém, ktorý jej poskytne lepší prehľad o funkčnosti a efektivite zberných miest.

Správca chce pokračovať aj v spolupráci so školami a Združením miest a obcí Slovenska v oblasti vzdelávania. Systému podľa prieskumov nedôveruje približne osem percent obyvateľov, na ktorých sa chce viac zamerať.

Zvýšenie zálohy z 15 centov organizácia nepovažuje za potrebné, keďže kľúčovým ukazovateľom je návratnosť. Možnosť posielať peniaze za vrátené obaly na účet zákon neukladá, Správca zálohového systému by však takéto zlepšenia podporil.

(tasr, lud)

  |  

KDH kritizuje nedostatok miest pre seniorov a nevyčerpané eurofondy

Na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku čaká takmer deväťtisíc seniorov, pričom kapacity sa zvýšili len približne o dvetisíc miest. Na neúnosnú situáciu vo štvrtok upozornilo opozičné KDH, ktoré pripomenulo, že za uplynulé štyri roky pribudlo viac než 86-tisíc ľudí nad 65 rokov.

Poslankyňa Andrea Turčanová uviedla, že rodiny často musia obmedziť prácu a doplácať stovky až tisíc eur mesačne na súkromnú starostlivosť.

Štát podľa KDH nedokázal vyčerpať 104 miliónov zo 160 miliónov eur z eurofondov určených na rozšírenie kapacít, pričom sa odvoláva na správu Najvyššieho kontrolného úradu.

Kritizuje aj drahé nízkokapacitné projekty – napríklad zariadenie pre 12 ľudí v Šarišských Sokolovciach stálo viac než 1,2 milióna eur. KDH upozorňuje aj na personálnu krízu, keď mzdy opatrovateliek sú 809 až 1 330 eur v hrubom a zdravotná starostlivosť nie je systémovo dofinancovaná.

Ministerstvo práce reagovalo, že kontrolované obdobie sa týka rokov 2017 až 2021. Z plánu obnovy chce rezort postaviť alebo zrekonštruovať 159 budov za viac ako 280 miliónov eur s kapacitou 3 200 miest.

(tasr, lud)

  |  

Švédsko vyšle stíhačky Gripen na hliadky pri Grónsku a Islande

Švédsko bude v rámci misie NATO Arktická stráž hliadkovať v okolí Islandu a Grónska so stíhačkami JAS 39 Gripen. Švédska vláda to oznámila vo štvrtok.

NATO v stredu uviedlo, že spustilo Arktickú stráž s cieľom posilniť svoju prítomnosť v Arktíde. Misia je súčasťou snahy zmierniť napätie v rámci Aliancie, ktoré vyvolal tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa na to, aby Spojené štáty získali Grónsko.

„Posilňuje to odstrašenie, chráni naše spoločné záujmy a prispieva k stabilite v regióne, ktorý je kľúčový pre Európu a transatlantickú spoluprácu,“ uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson.

Švédsko podľa neho prispeje do iniciatívy najprv nasadením lietadiel Gripen v oblasti okolo Islandu a Grónska.

(reuters, lud)

  |  

My sme les: Správa TANAP-u ťažila drevo v piatom stupni ochrany

Iniciatíva My sme les tvrdí, že Správa Tatranského národného parku ťažila drevo v najprísnejšie chránenej zóne. Podľa organizácie v Národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina v piatom stupni ochrany vyrúbali minimálne 35 smrekov s odhadovaným vekom približne 165 rokov.

Ide o územie s najvyššou ochranou, kde majú zostať zachované prirodzené procesy bez zásahov človeka a drevo by odtiaľ nemali odvážať ani ho predávať. My sme les uvádza, že zásah sa udial na štátnych pozemkoch v chránenom biotope európskeho významu a zároveň v biotope hlucháňa hôrneho.

Podľa organizácie je to v rozpore so schváleným programom záchrany hlucháňa aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, pričom Slovensku už teraz hrozia sankcie za nedostatočnú ochranu tohto druhu.

Za problém považujú aj to, že drevo podľa nich ťaží a predáva priamo správa národného parku. Iniciatíva sa obrátila na orgány ochrany prírody a čaká na ich stanovisko.

(lud)