Preskočiť na obsah
  |  

Pakistan ide do Trumpovej mierovej rady, časť krajín stále váha

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf sa 19. februára zúčastní vo Washingtone na prvom zasadnutí mierovej rady, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump.

Pôvodne mala dohliadať na dočasnú správu Gazy v rámci Trumpovho plánu pre tento región, neskôr však šéf Bieleho domu oznámil, že jej mandát sa rozšíri aj na riešenie globálnych konfliktov.

Islamabad tvrdí, že sa k iniciatíve pripojil v dobrej viere a ako súčasť širšej podpory plánu pre Gazu na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Premiéra bude sprevádzať minister zahraničných vecí Ishaq Dar.

Nie všetky krajiny však prijali pozvanie bez výhrad. Podľa viacerých expertov by nová rada mohla oslabiť úlohu Organizácie Spojených národov. Washington naopak uvádza, že k projektu sa už pridalo viac ako 20 štátov.

Pakistan zdôrazňuje, že nevystupuje osamotene, ale spolu s ďalšími islamsko-arabskými krajinami.

(reuters, pir)

  |  

Orbán: Podmienky pre Ukrajinu neurčuje Kyjev, ale EÚ

Maďarský premiér Viktor Orbán reagoval na vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o vstupe Ukrajiny do Európskej únie.

Na sociálnej sieti X mu odkázal, že sa mýli, ak si myslí, že Kyjev môže určovať podmienky prijatia. Podľa Orbána je rozširovanie EÚ proces založený na zásluhách a pravidlách, ktoré stanovujú členské štáty, nie kandidátske krajiny.

Zelenskyj predtým zdôraznil, že Ukrajina chce byť technicky pripravená na vstup do roku 2027 a zároveň potrebuje jasný dátum prijatia. Tvrdí, že bez konkrétneho termínu by Rusko mohlo proces zablokovať – a to aj prostredníctvom niektorých európskych predstaviteľov.

Vstup do EÚ podľa neho predstavuje kľúčovú bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu a je súčasťou širšieho 20-bodového plánu na ukončenie vojny.

(pir)

  |  

Lietadlo pri Prahe takmer havarovalo, prípad vyšetrujú úrady

České úrady vyšetrujú vážny incident, ku ktorému došlo 17. januára pri prílete lietadla Airbus A320neo z Lisabonu do Prahy.

Stroj portugalského dopravcu počas klesania pokračoval nezvyčajne rýchlo a dostal sa pod minimálnu povolenú výšku. Nad oblasťou Křivoklátska sa ocitol len približne 300 metrov nad zemou, pričom letel rýchlosťou takmer 600 kilometrov za hodinu.

Podľa dostupných radarových dát klesal so zle nastavenou výškou približne 54 sekúnd.

Piloti zareagovali až po varovaní, približne 30 sekúnd pred možným nárazom do terénu. Nasledoval prudký núdzový manéver a lietadlo začalo opäť stúpať.

Situácia sa napokon zaobišla bez zranení či škôd a stroj po približne hodine z Prahy odletel.

Ústav pre odborné zisťovanie príčin leteckých nehôd prípad označil za vážny incident a zriadil vyšetrovaciu komisiu, ktorá teraz analyzuje údaje z čiernych skriniek.

(tasr, pir)

  |  

Šaško: Spaľovňa pri Dudinciach nebude, rezort trvá na nesúhlase

Minister zdravotníctva Kamil Šaško potvrdil, že rezort naďalej nesúhlasí s výstavbou spaľovne pri Dudinciach. Podľa jeho slov sa na odmietavom postoji nič nemení a projekt počas jeho pôsobenia realizovaný nebude.

Zdôraznil, že nejde len o odborné stanovisko ministerstva, ale aj o jasný postoj strany Hlas. Zároveň uviedol, že v tejto otázke panuje zhoda aj s ministrom životného prostredia.

Obavy v regióne zosilneli po tom, čo samosprávy informovali o kladnom posudku v procese EIA.

Starosta Hontianskych Tesár Štefan Foltán priznal sklamanie z toho, že autorka posudku pripustila možnosť výstavby v blízkosti liečebných kúpeľov Dudince, napriek nesúhlasným stanoviskám obcí, inštitúcií aj petícii obyvateľov. Dotknuté samosprávy preto podali námietky.

Projekt plánuje realizovať spoločnosť Granya, no proti sú miestni obyvatelia aj viacerí predstavitelia regiónu.

(tasr, pir)

  |  

Ukrajinskí výrobcovia zbraní dostali licencie na vývoz do zahraničia

Ukrajinskí výrobcovia zbraní dostali prvé licencie na vývoz svojej produkcie do zahraničia počas vojny s Ruskom. Vo štvrtok to oznámil tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov.

Kyjev prijal politicky citlivé rozhodnutie povoliť export zbraní aj napriek aktuálnemu konfliktu. Cieľom je získať financie na rozšírenie domáceho obranného priemyslu a zároveň využiť ukrajinské zbraňové inovácie ako diplomatický nástroj na posilnenie spojenectiev.

Umerov neuviedol, koľko podnikov licencie získalo, no podľa neho ročná výrobná kapacita ukrajinského zbrojárskeho sektora presahuje 55 miliárd dolárov. Dodal, že medzirezortná vládna komisia, ktorá schvaľuje vývoz zbraní, zasadla prvýkrát po ôsmich mesiacoch.

Od ruskej invázie vo februári 2022 ukrajinský obranný priemysel výrazne narástol a zahŕňa viac ako 100 firiem, väčšinou nových súkromných podnikov. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Ukrajina má približne 450 výrobcov dronov, ktoré dnes zabezpečujú väčšinu útokov na bojisku.

(reuters, lud)

  |  

Zahraničné autá sa do Ruska dostávajú cez Čínu, ukazujú dáta

Desiatky tisíc áut z Číny vyvážajú do Ruska cez takzvaný sivý trh, ktorý často obchádza západné a ázijské sankcie aj záväzky automobiliek odísť z ruského trhu po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Vyplýva to z registračných údajov, ktoré Reuters analyzoval, aj z rozhovorov s ľuďmi zapojenými do obchodu.

Podľa dát ruskej spoločnosti Autostat ruskí predajcovia objednávajú vozidlá – od Toyoty a Mazdy až po nemecké luxusné značky – cez čínskych sprostredkovateľov. Mnohé autá vyrábajú v Číne v závodoch zahraničných značiek, ďalšie cez Čínu len prechádzajú.

Rastie aj počet nových vozidiel, ktoré predajcovia v Číne najprv zaregistrujú ako predané, potom ich preklasifikujú na jazdené a vyvezú. Tým sa vyhnú potrebe získať súhlas automobiliek na predaj v Rusku. V Číne tieto autá predávajú so zľavami, no v Rusku dosahujú ceny porovnateľné s novými.

Autostat ukazuje, že autá zahraničných značiek vyrobené v Číne dnes tvoria takmer polovicu z približne 130-tisíc vozidiel predaných vlani v Rusku od výrobcov zo sankcionujúcich krajín. Od začiatku vojny v Rusku predali viac ako 700-tisíc takýchto áut.

Automobilky tvrdia, že predaj do Ruska zakázali, no kontrola neautorizovaných exportov je podľa nich zložitá. Sankční experti upozorňujú, že úplne zabrániť obchádzaniu sankcií je takmer nemožné.

(reuters, lud)