Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielsko a Portugalsko sužujú búrky, evakuovali tisíce

Silné búrky opäť zasiahli Španielsko a Portugalsko a prinútili úrady vyhlásiť vysoký stupeň pohotovosti. Vietor s nárazmi nad 105 km/h vyvracal stromy, prerušil cestnú aj železničnú dopravu. V Katalánsku dočasne zatvorili školy.

Jedna osoba je v kritickom stave po zásahu padajúcim stromom, ďalší utrpeli vážne zranenia v Barcelone po zrútení strechy a páde stĺpa verejného osvetlenia.

V severných regiónoch Španielska platí červený poplach v súvislosti s búrkou Nils, už ôsmou od začiatku roka. Meteorológovia varovali aj pred deväťmetrovými vlnami. Na letisku El Prat zrušili viac ako sto letov, hoci situácia sa postupne zlepšuje.

V Portugalsku priniesla intenzívne dažde takzvaná atmosférická rieka. Úrady evakuovali približne 3-tisíc ľudí a časť diaľnice A1 sa po pretrhnutí hrádze zrútila. Nádrž Aguieira je naplnená na 99 percent, čo podľa dostupných údajov zvyšuje riziko povodní.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Susko odmieta vinu za prepad v korupcii, bráni trestnú reformu

Minister spravodlivosti Boris Susko v parlamente obhajoval zmenu trestnej politiky z roku 2024 a odmietol, že by niesol osobnú zodpovednosť za pokles vyšetrovania korupcie alebo za zhoršenie postavenia Slovenska v Indexe vnímania korupcie.

Opozičná poslankyňa Beáta Jurík tvrdí, že negatívne javy sú dôsledkom novely Trestného zákona. Susko však argumentuje, že cieľom úpravy bolo posilniť princíp „ultima ratio“ – teda využívať trestné právo až vtedy, keď iné nástroje nestačia, a dbať na primeranosť sankcií.

Pri hodnotení rebríčka Transparency International upozornil, že ide o subjektívne vnímanie respondentov, ktoré môže ovplyvniť aj verejná rétorika. Zdôraznil, že Slovensko sa prepadlo o dve priečky, nie o desiatky.

K otázke viac ako 2-tisíc daňových deliktov uviedol, že nové pravidlá neznamenajú beztrestnosť, ale presun časti prípadov do režimu finančných sankcií.

Slovensko získalo v indexe 48 bodov zo sto a zaostáva za priemerom EÚ o 14 bodov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Belgická polícia vykonala raziu v Európskej komisii

Belgická polícia vo štvrtok vykonala raziu v sídle Európskej komisie v Bruseli. Zásah súvisí s vyšetrovaním predaja 23 budov Komisie belgickému štátu z roku 2024 v hodnote približne 900 miliónov eur. Informáciu potvrdil zdroj blízky vyšetrovaniu pre AFP, píše Euractiv.

Európska prokuratúra (EPPO) uviedla, že zhromažďuje dôkazy v rámci prebiehajúceho konania, bližšie detaily však neposkytla.

Komisia reagovala vyhlásením, že o vyšetrovaní vie a je presvedčená, že celý proces prebehol v súlade s pravidlami. Zároveň deklarovala plnú spoluprácu s belgickými orgánmi aj EPPO.

Predaj budov zapadá do širšej stratégie znižovania kancelárskych priestorov po pandémii, keď viac zamestnancov pracuje z domu.

Nehnuteľnosti získal belgický štátny investičný fond, ktorý ich plánuje zrekonštruovať a opätovne uviesť na trh. Súčasťou zámeru je aj premena Európskej štvrte v Bruseli na živšie a udržateľnejšie mestské prostredie.

(pir)

Minúta  |  

Rezort vnútra kúpi sedem nových strojov pre hasičov

Ministerstvo vnútra plánuje postupne nakúpiť sedem univerzálnych dokončovacích a vyslobodzovacích strojov pre Hasičský a záchranný zbor. Technika na podvozku 6×6 má posilniť zásahy v náročnom teréne a pri mimoriadnych udalostiach.

Rezort už podpísal rámcovú dohodu s víťazom verejného obstarávania, pričom cena jedného stroja dosahuje takmer 1,23 milióna eur.

Podľa hovorcu Mateja Neumanna budú stroje využívané pri zemných prácach, vyslobodzovaní havarovaných vozidiel, odstraňovaní následkov požiarov či povodní, ale aj pri vytváraní protipožiarnych pásov alebo rozbíjaní ľadových krýh.

Súčasná technika hasičov je totiž značne zastaraná – jej priemerný vek je 29 rokov a podľa rezortu sa už pohybuje na hranici životnosti.

Prezident zboru Adrián Mifkovič zdôraznil, že modernizácia zvýši dostupnosť techniky v regiónoch a zlepší pripravenosť hasičov reagovať na krízové situácie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Pakistan ide do Trumpovej mierovej rady, časť krajín stále váha

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf sa 19. februára zúčastní vo Washingtone na prvom zasadnutí mierovej rady, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump.

Pôvodne mala dohliadať na dočasnú správu Gazy v rámci Trumpovho plánu pre tento región, neskôr však šéf Bieleho domu oznámil, že jej mandát sa rozšíri aj na riešenie globálnych konfliktov.

Islamabad tvrdí, že sa k iniciatíve pripojil v dobrej viere a ako súčasť širšej podpory plánu pre Gazu na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Premiéra bude sprevádzať minister zahraničných vecí Ishaq Dar.

Nie všetky krajiny však prijali pozvanie bez výhrad. Podľa viacerých expertov by nová rada mohla oslabiť úlohu Organizácie Spojených národov. Washington naopak uvádza, že k projektu sa už pridalo viac ako 20 štátov.

Pakistan zdôrazňuje, že nevystupuje osamotene, ale spolu s ďalšími islamsko-arabskými krajinami.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Orbán: Podmienky pre Ukrajinu neurčuje Kyjev, ale EÚ

Maďarský premiér Viktor Orbán reagoval na vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o vstupe Ukrajiny do Európskej únie.

Na sociálnej sieti X mu odkázal, že sa mýli, ak si myslí, že Kyjev môže určovať podmienky prijatia. Podľa Orbána je rozširovanie EÚ proces založený na zásluhách a pravidlách, ktoré stanovujú členské štáty, nie kandidátske krajiny.

Zelenskyj predtým zdôraznil, že Ukrajina chce byť technicky pripravená na vstup do roku 2027 a zároveň potrebuje jasný dátum prijatia. Tvrdí, že bez konkrétneho termínu by Rusko mohlo proces zablokovať – a to aj prostredníctvom niektorých európskych predstaviteľov.

Vstup do EÚ podľa neho predstavuje kľúčovú bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu a je súčasťou širšieho 20-bodového plánu na ukončenie vojny.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.