Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš sa na samite EÚ prihovoril za spaľovacie autá a jadro

Stredná Európa musí brániť využívanie jadrovej energetiky, ustrážiť predaj emisných povoleniek a zachovať autá so spaľovacími motormi, cyhlásil český premiér Andrej Babiš po skončení neformálneho samitu EÚ o konkurencieschopnosti.

Samit nemá žiadne závery v písomnej forme.

Babiš novinárom ukázal predpovede, ktoré Európska komisia (EK) predložila v roku 2020, a ktoré sa nepodarili, lebo podľa nich v roku 2025 mala byť cena emisnej povolenky 26,50 eur a v roku 2030 30 eur. Podľa jeho zistení je priemer tento rok 85 eur a podľa schémy EK sa Únia nachádza v roku 2042.

Zo správy Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) o tom ako sa obchodujú emisné kvóty na burze, podľa neho vyplýva, že tam obchodujú vo veľkom rozsahu špekulanti a banky.

Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi na rokovaní lídrov potvrdil, že za posledné roky v EÚ došlo k zníženiu alebo uzavretiu 15 % oceliarskeho priemyslu, 10 % chemického priemyslu.

„U elektrických áut nemáme šancu konkurovať Číne, tak by bolo dobré, aby sme konečne zrušili tú nezmyselnosť a pokračovali vo výrobe áut so spaľovacími motormi, do ktorých sme v minulosti investovali obrovské prostriedky, znižovali emisie, znižovali spotrebu a tak ďalej,“ opísal situáciu.

(tasr, est)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že Netanjahu by mal dostať milosť za korupciu

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal dostať milosť v prípade korupčných obvinení. Izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga pritom skritizoval a povedal, že by sa mal „hanbiť“, ak milosť neudelí.

Trump označil Netanjahua za „skvelého vojnového premiéra“ a uviedol, že si zaslúži podporu. Vyjadril sa tak počas podujatia v Bielom dome deň po ich stretnutí vo Washingtone, kde rokovali o iránskom jadrovom programe a balistických raketách. Išlo už o siedme stretnutie oboch lídrov od Trumpovho návratu do úradu.

Netanjahu je prvým úradujúcim premiérom Izraela obvineným z trestného činu. Od roku 2019 čelí obvineniam z úplatkárstva, podvodu a porušenia dôvery, ktoré odmieta.

Podľa izraelského práva má prezident právomoc udeľovať milosti, no neexistuje precedens ich udelenia počas prebiehajúceho súdneho procesu. Herzogov úrad uviedol, že žiadosť je v právnom posúdení na ministerstve spravodlivosti a prezident zatiaľ nerozhodol. Zdôraznil tiež, že Izrael je suverénny štát riadiaci sa právnym štátom.

(reuters, est)

Minúta  |  

Reuters: Trump chystá fond pre Gazu a vyslanie vojakov

Prezident USA Donald Trump má na budúci týždeň vo Washingtone predstaviť plán obnovy Gazy v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a zároveň odhaliť detaily o vytvorení medzinárodných stabilizačných síl.

Oznámenie zaznie na prvom zasadnutí jeho novej Rady mieru, ktorú v januári schválila Bezpečnostná rada OSN. Podľa amerických predstaviteľov sa na stretnutí 19. februára zúčastnia delegácie najmenej z 20 krajín vrátane viacerých hláv štátov.

Kľúčovým bodom má byť vznik fondu pre Gazu financovaného príspevkami členských štátov. Washington tvrdí, že ponuky boli „štedré“ a USA si nekládli konkrétne finančné podmienky.

Súčasťou ďalšej fázy plánu je aj nasadenie tisícov vojakov, ktorí majú dohliadať na stabilizáciu územia a odzbrojenie Hamasu. Tí jeho členovia, ktorí sa vzdajú zbraní, by podľa návrhu mohli získať amnestiu alebo bezpečný odchod z Gazy.

Stretnutie sa má venovať výlučne situácii v enkláve, hoci Trumpov projekt už vyvolal otázky o možnej konkurencii voči OSN.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Portugalsko sa blíži k zákazu sociálnych sietí pre deti

Portugalský parlament vo štvrtok schválil v prvom čítaní návrh zákona, ktorý vyžaduje výslovný súhlas rodičov pre deti vo veku 13 až 16 rokov na prístup k sociálnym médiám.

Autori návrhu zákona z vládnucej Sociálnodemokratickej strany tvrdia, že je potrebný na ochranu detí pred kyberšikanou, škodlivým obsahom a predátorskými osobami.

Rodičia budú na udelenie súhlasu používať systém známy ako Digital Mobile Key, ktorý pomôže aj pri vynucovaní existujúceho zákazu prístupu detí mladších ako 13 rokov k digitálnym sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a obrázkov alebo online stávkovým stránkam.

K návrhu zákona môžu ešte politici pred konečným hlasovaním podať pozmeňujúce návrhy.

Francúzska dolná komora minulý mesiac podporila legislatívu zakazujúcu deťom mladším ako 15 rokov prístup na sociálne médiá v dôsledku rastúcich obáv z online šikanovania a rizík pre duševné zdravie. V Austrálii platí od decembra 2025 zákaz Facebooku, Snapchatu, TikToku a YouTube pre osoby mladšie ako 16 rokov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Treba rýchlejší trh a menej byrokracie, zhodli sa lídri EÚ

Lídri Európskej únie sa na neformálnom stretnutí v Belgicku zhodli, že blok musí zrýchliť fungovanie jednotného trhu a posilniť konkurencieschopnosť európskych firiem voči USA a Číne. Podľa Ursuly von der Leyenovej Komisia už v marci predstaví konkrétny plán aj harmonogram krokov.

Cieľom je dokončiť úniu úspor a investícií, zjednodušiť pravidlá podnikania, obmedziť nadmernú byrokraciu a prehodnotiť fúzne regulácie tak, aby mohli vzniknúť silní európski hráči.

EÚ dlhodobo zaostáva v raste, produktivite aj inováciách, pričom čelí aj tlaku ciel a exportných obmedzení zo strany globálnych rivalov. Do júna chce Brusel uzavrieť prvú fázu reformy kapitálových trhov.

Diskusia sa dotkla aj vysokých cien energií, ktoré zaťažujú európsky priemysel. Komisia má v marci predložiť návrhy riešení, pričom obhajovala systém obchodovania s emisnými kvótami ETS ako účinný nástroj s možnosťou regulácie cien.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Netanjahu: Trump môže pripraviť dobrú dohodu s Iránom

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Washingtone naznačil, že Trump môže vytvárať podmienky na novú dohodu s Iránom, ktorá by zabránila vojenskému zásahu.

Hoci vyjadril „všeobecný skepticizmus“, pripustil, že ak má mať dohoda zmysel, musí obsahovať zásadné požiadavky Izraela – najmä zastavenie iránskeho jadrového programu, obmedzenie balistických rakiet a aktivít iránskych zástupcov v regióne.

Rokovania prebehli za zatvorenými dverami a trvali viac ako dve a pol hodiny. Išlo už o siedme stretnutie oboch lídrov od Trumpovho návratu do úradu.

Netanjahu sa podľa všetkého snažil ovplyvniť ďalšie kolo americko-iránskych rokovaní, ktoré nadväzujú na nedávne rozhovory v Ománe.

Trump síce označil schôdzku za veľmi dobrú, no zároveň priznal, že zatiaľ nepadli žiadne zásadné rozhodnutia. Podľa Netanjahua však kombinácia tlaku a skúseností z minulosti môže Teherán priviesť k „dobrej dohode“.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.