Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina je podľa Zelenského pripravená na voľby aj referendum

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev sa snažil podporiť mierové návrhy USA na ukončenie vojny s Ruskom. Prezident Spojených štátov Donald Trump chce konflikt vyriešiť pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu.

V rozhovore pre denník Atlantic Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je pripravená usporiadať prezidentské voľby aj referendum o prípadnej dohode, no neprijme riešenie, ktoré by bolo v rozpore s jej záujmami.

Podmienkou sú bezpečnostné záruky a prímerie, ktoré ešte neboli dohodnuté: „Nikto sa nedrží moci. Som pripravený na voľby. Ale na to potrebujeme bezpečnosť, záruky bezpečnosti, prímerie.“

Dokument o bezpečnostných zárukách je podľa neho takmer pripravený, no niektoré detaily, vrátane otázky americkej obrany proti raketám, zostávajú nevyriešené. Ozrejmil však, že odmietol návrh, o ktorom tento týždeň informoval denník Financial Times, aby sa výsledky hlasovania oznámili 24. februára, na štvrté výročie ruskej invázie.

Ruský prezident Vladimir Putin medzitým spochybnil legitimitu Zelenského ako rokovacieho partnera.

(reuters, max)

  |  

Babiš sa na samite EÚ prihovoril za spaľovacie autá a jadro

Stredná Európa musí brániť využívanie jadrovej energetiky, ustrážiť predaj emisných povoleniek a zachovať autá so spaľovacími motormi, cyhlásil český premiér Andrej Babiš po skončení neformálneho samitu EÚ o konkurencieschopnosti.

Samit nemá žiadne závery v písomnej forme.

Babiš novinárom ukázal predpovede, ktoré Európska komisia (EK) predložila v roku 2020, a ktoré sa nepodarili, lebo podľa nich v roku 2025 mala byť cena emisnej povolenky 26,50 eur a v roku 2030 30 eur. Podľa jeho zistení je priemer tento rok 85 eur a podľa schémy EK sa Únia nachádza v roku 2042.

Zo správy Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) o tom ako sa obchodujú emisné kvóty na burze, podľa neho vyplýva, že tam obchodujú vo veľkom rozsahu špekulanti a banky.

Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi na rokovaní lídrov potvrdil, že za posledné roky v EÚ došlo k zníženiu alebo uzavretiu 15 % oceliarskeho priemyslu, 10 % chemického priemyslu.

„U elektrických áut nemáme šancu konkurovať Číne, tak by bolo dobré, aby sme konečne zrušili tú nezmyselnosť a pokračovali vo výrobe áut so spaľovacími motormi, do ktorých sme v minulosti investovali obrovské prostriedky, znižovali emisie, znižovali spotrebu a tak ďalej,“ opísal situáciu.

(tasr, est)

  |  

Trump tvrdí, že Netanjahu by mal dostať milosť za korupciu

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal dostať milosť v prípade korupčných obvinení. Izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga pritom skritizoval a povedal, že by sa mal „hanbiť“, ak milosť neudelí.

Trump označil Netanjahua za „skvelého vojnového premiéra“ a uviedol, že si zaslúži podporu. Vyjadril sa tak počas podujatia v Bielom dome deň po ich stretnutí vo Washingtone, kde rokovali o iránskom jadrovom programe a balistických raketách. Išlo už o siedme stretnutie oboch lídrov od Trumpovho návratu do úradu.

Netanjahu je prvým úradujúcim premiérom Izraela obvineným z trestného činu. Od roku 2019 čelí obvineniam z úplatkárstva, podvodu a porušenia dôvery, ktoré odmieta.

Podľa izraelského práva má prezident právomoc udeľovať milosti, no neexistuje precedens ich udelenia počas prebiehajúceho súdneho procesu. Herzogov úrad uviedol, že žiadosť je v právnom posúdení na ministerstve spravodlivosti a prezident zatiaľ nerozhodol. Zdôraznil tiež, že Izrael je suverénny štát riadiaci sa právnym štátom.

(reuters, est)

  |  

Reuters: Trump chystá fond pre Gazu a vyslanie vojakov

Prezident USA Donald Trump má na budúci týždeň vo Washingtone predstaviť plán obnovy Gazy v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a zároveň odhaliť detaily o vytvorení medzinárodných stabilizačných síl.

Oznámenie zaznie na prvom zasadnutí jeho novej Rady mieru, ktorú v januári schválila Bezpečnostná rada OSN. Podľa amerických predstaviteľov sa na stretnutí 19. februára zúčastnia delegácie najmenej z 20 krajín vrátane viacerých hláv štátov.

Kľúčovým bodom má byť vznik fondu pre Gazu financovaného príspevkami členských štátov. Washington tvrdí, že ponuky boli „štedré“ a USA si nekládli konkrétne finančné podmienky.

Súčasťou ďalšej fázy plánu je aj nasadenie tisícov vojakov, ktorí majú dohliadať na stabilizáciu územia a odzbrojenie Hamasu. Tí jeho členovia, ktorí sa vzdajú zbraní, by podľa návrhu mohli získať amnestiu alebo bezpečný odchod z Gazy.

Stretnutie sa má venovať výlučne situácii v enkláve, hoci Trumpov projekt už vyvolal otázky o možnej konkurencii voči OSN.

(reuters, pir)

  |  

Portugalsko sa blíži k zákazu sociálnych sietí pre deti

Portugalský parlament vo štvrtok schválil v prvom čítaní návrh zákona, ktorý vyžaduje výslovný súhlas rodičov pre deti vo veku 13 až 16 rokov na prístup k sociálnym médiám.

Autori návrhu zákona z vládnucej Sociálnodemokratickej strany tvrdia, že je potrebný na ochranu detí pred kyberšikanou, škodlivým obsahom a predátorskými osobami.

Rodičia budú na udelenie súhlasu používať systém známy ako Digital Mobile Key, ktorý pomôže aj pri vynucovaní existujúceho zákazu prístupu detí mladších ako 13 rokov k digitálnym sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a obrázkov alebo online stávkovým stránkam.

K návrhu zákona môžu ešte politici pred konečným hlasovaním podať pozmeňujúce návrhy.

Francúzska dolná komora minulý mesiac podporila legislatívu zakazujúcu deťom mladším ako 15 rokov prístup na sociálne médiá v dôsledku rastúcich obáv z online šikanovania a rizík pre duševné zdravie. V Austrálii platí od decembra 2025 zákaz Facebooku, Snapchatu, TikToku a YouTube pre osoby mladšie ako 16 rokov.

(reuters, est)

  |  

Treba rýchlejší trh a menej byrokracie, zhodli sa lídri EÚ

Lídri Európskej únie sa na neformálnom stretnutí v Belgicku zhodli, že blok musí zrýchliť fungovanie jednotného trhu a posilniť konkurencieschopnosť európskych firiem voči USA a Číne. Podľa Ursuly von der Leyenovej Komisia už v marci predstaví konkrétny plán aj harmonogram krokov.

Cieľom je dokončiť úniu úspor a investícií, zjednodušiť pravidlá podnikania, obmedziť nadmernú byrokraciu a prehodnotiť fúzne regulácie tak, aby mohli vzniknúť silní európski hráči.

EÚ dlhodobo zaostáva v raste, produktivite aj inováciách, pričom čelí aj tlaku ciel a exportných obmedzení zo strany globálnych rivalov. Do júna chce Brusel uzavrieť prvú fázu reformy kapitálových trhov.

Diskusia sa dotkla aj vysokých cien energií, ktoré zaťažujú európsky priemysel. Komisia má v marci predložiť návrhy riešení, pričom obhajovala systém obchodovania s emisnými kvótami ETS ako účinný nástroj s možnosťou regulácie cien.

(reuters, pir)