Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protiruské sankcie EÚ mieria aj na prístavy v Gruzínsku a Indonézii

Európska únia navrhla rozšíriť sankcie voči Rusku aj na prístavy v Gruzínsku a Indonézii, ktoré manipulujú s ruskou ropou. Ide o prvý prípad, keď by sa opatrenia zamerali na prístavy v tretích krajinách.

Podľa návrhu, ktorý má k dispozícii Reuters, by sa na sankčný zoznam dostali prístavy Kulevi v Gruzínsku a Karimun v Indonézii. Spoločnostiam a jednotlivcom z Únie by sa tak zakázalo vykonávať s nimi transakcie.

Opatrenia sú súčasťou 20. balíka sankcií EÚ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Balík pripravili diplomatické služby Únie a Európska komisia, pričom na jeho prijatie je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová pripomenula, že balík zahŕňa aj celoodvetvové obmedzenia a prechod od cenového stropu G7 k úplnému zákazu námorných služieb pre ruskú ropu.

Návrh obsahuje nové zákazy dovozu kovov, soli, amoniaku či kožušín a po prvýkrát aj použitie nástroja proti obchádzaniu sankcií voči tretej krajine, konkrétne Kirgizsku.

EÚ navrhla zaradiť na sankčný zoznam aj dve kirgizské banky, banky v Laose a Tadžikistane, ako aj 30 osôb a 64 spoločností vrátane firmy Bašnefť a ôsmich ruských rafinérií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpovo rozkolísanie NATO visí nad Mníchovskou konferenciou

Rok po prejave amerického viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii sa európski partneri USA snažia o nezávislejší kurz, pričom chcú zachovať základy NATO. Vanceov prejav v roku 2025 spustil obdobie napätia, keď Spojené štáty podľa viacerých hodnotení spochybnili medzinárodný poriadok, ktorý pomáhali budovať.

Tohtoročné stretnutie sa koná na pozadí vojny na Ukrajine, konfliktov v Gaze a Sudáne. „Nepamätám si obdobie, kedy by sme mali viac vojen, kríz a konfliktov tohto rozmeru súčasne,“ zhodnotil bývalý diplomat Wolfgang Ischinger a označil vývoj za „politiku demolačnej gule“.

Prezident USA Donald Trump zaviedol clá, vyhrážal sa vojenskými krokmi voči latinskoamerickým krajinám a hovoril o anexii Grónska, čo vyvolalo obavy o budúcnosť NATO. Európske štáty reagovali záväzkom zvýšiť obranné výdavky, no ich závislosť od Spojených štátov naďalej pretrváva.

Konferenciu otvorí nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý chce posilniť transatlantické väzby aj úlohu EÚ. Americkú delegáciu vedie minister zahraničných vecí Marco Rubio, od ktorého sa očakáva zmierlivejší tón.

Na podujatí, ktoré sa začína v piatok, sa zúčastní približne 70 lídrov vrátane Volodymyra Zelenského, Emmanuela Macrona či čínskeho ministra zahraničných vecí Wang I. Rusko delegáciu nevysiela, Irán pozvánku nedostal. Diskusie sa dotknú aj otázky prímeria na Ukrajine a jej bezpečnostných záruk.

(reuters, max)

Minúta  |  

New York vrátil dúhovú vlajku na pamätník Stonewall

Predstavitelia New Yorku vo štvrtok opätovne vztýčili veľkú dúhovú vlajku Pride nad Národným pamätníkom Stonewall, ktorú začiatkom týždňa odstránila Trumpova administratíva. Stovky ľudí sa zhromaždili na dolnom Manhattane, aby podporili návrat vlajky na miesto.

Ceremóniu viedol prezident mestskej časti Manhattan Brad Hoylman-Sigal za účasti volených predstaviteľov mesta, štátu aj federálnej vlády. Hoylman-Sigal po vztýčení vlajky poznamenal, že komunita by sa mala radovať a označil vlajku za symbol dôstojnosti a ľudských práv.

Hovorca amerického ministerstva vnútra nereagoval, či vlajku opäť odstránia.

Stonewall sa nachádza v Christopher Parku a pripomína udalosti z roku 1969, keď sa gejovia, lesby a transgender obyvatelia New Yorku postavili proti policajnému zásahu v podniku Stonewall Inn. Povstanie je považované za zlomový moment v hnutí za práva LGBT osôb.

Správa národných parkov vlajku odstránila v súlade s dlhodobou politikou uplatňovanou na všetkých jej miestach. Hovorca ministerstva vnútra označil jej návrat za politický krok a kritizoval predstaviteľov mesta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina je podľa Zelenského pripravená na voľby aj referendum

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev sa snažil podporiť mierové návrhy USA na ukončenie vojny s Ruskom. Prezident Spojených štátov Donald Trump chce konflikt vyriešiť pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu.

V rozhovore pre denník Atlantic Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je pripravená usporiadať prezidentské voľby aj referendum o prípadnej dohode, no neprijme riešenie, ktoré by bolo v rozpore s jej záujmami.

Podmienkou sú bezpečnostné záruky a prímerie, ktoré ešte neboli dohodnuté: „Nikto sa nedrží moci. Som pripravený na voľby. Ale na to potrebujeme bezpečnosť, záruky bezpečnosti, prímerie.“

Dokument o bezpečnostných zárukách je podľa neho takmer pripravený, no niektoré detaily, vrátane otázky americkej obrany proti raketám, zostávajú nevyriešené. Ozrejmil však, že odmietol návrh, o ktorom tento týždeň informoval denník Financial Times, aby sa výsledky hlasovania oznámili 24. februára, na štvrté výročie ruskej invázie.

Ruský prezident Vladimir Putin medzitým spochybnil legitimitu Zelenského ako rokovacieho partnera.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš sa na samite EÚ prihovoril za spaľovacie autá a jadro

Stredná Európa musí brániť využívanie jadrovej energetiky, ustrážiť predaj emisných povoleniek a zachovať autá so spaľovacími motormi, cyhlásil český premiér Andrej Babiš po skončení neformálneho samitu EÚ o konkurencieschopnosti.

Samit nemá žiadne závery v písomnej forme.

Babiš novinárom ukázal predpovede, ktoré Európska komisia (EK) predložila v roku 2020, a ktoré sa nepodarili, lebo podľa nich v roku 2025 mala byť cena emisnej povolenky 26,50 eur a v roku 2030 30 eur. Podľa jeho zistení je priemer tento rok 85 eur a podľa schémy EK sa Únia nachádza v roku 2042.

Zo správy Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) o tom ako sa obchodujú emisné kvóty na burze, podľa neho vyplýva, že tam obchodujú vo veľkom rozsahu špekulanti a banky.

Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi na rokovaní lídrov potvrdil, že za posledné roky v EÚ došlo k zníženiu alebo uzavretiu 15 % oceliarskeho priemyslu, 10 % chemického priemyslu.

„U elektrických áut nemáme šancu konkurovať Číne, tak by bolo dobré, aby sme konečne zrušili tú nezmyselnosť a pokračovali vo výrobe áut so spaľovacími motormi, do ktorých sme v minulosti investovali obrovské prostriedky, znižovali emisie, znižovali spotrebu a tak ďalej,“ opísal situáciu.

(tasr, est)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že Netanjahu by mal dostať milosť za korupciu

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal dostať milosť v prípade korupčných obvinení. Izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga pritom skritizoval a povedal, že by sa mal „hanbiť“, ak milosť neudelí.

Trump označil Netanjahua za „skvelého vojnového premiéra“ a uviedol, že si zaslúži podporu. Vyjadril sa tak počas podujatia v Bielom dome deň po ich stretnutí vo Washingtone, kde rokovali o iránskom jadrovom programe a balistických raketách. Išlo už o siedme stretnutie oboch lídrov od Trumpovho návratu do úradu.

Netanjahu je prvým úradujúcim premiérom Izraela obvineným z trestného činu. Od roku 2019 čelí obvineniam z úplatkárstva, podvodu a porušenia dôvery, ktoré odmieta.

Podľa izraelského práva má prezident právomoc udeľovať milosti, no neexistuje precedens ich udelenia počas prebiehajúceho súdneho procesu. Herzogov úrad uviedol, že žiadosť je v právnom posúdení na ministerstve spravodlivosti a prezident zatiaľ nerozhodol. Zdôraznil tiež, že Izrael je suverénny štát riadiaci sa právnym štátom.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.