Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dáni poskytnú štyri stíhačky F-35 misii Arktická stráž

Dánsko poskytne štyri stíhačky F-35 pre misiu NATO Arktická stráž, potvrdil to v piatok dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

NATO v stredu oznámilo, že spustilo misiu na posilnenie svojej prítomnosti v Arktíde, čo je súčasť úsilia o zmiernenie napätia v rámci Aliancie vyvolaného snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa o získanie Grónska od Dánska.

„Náš príspevok v podobe lietadiel F-35 posilňuje celkovú prítomnosť v regióne a zdôrazňuje úlohu Dánska ako aktívneho spojenca v Arktíde a severnom Atlantiku,“ spresnil Poulsen vo vyhlásení.

Minister tiež očakáva, že Spojené štáty prispejú k misii NATO, povedal novinárom pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou.

Švédska vláda vo štvrtok potvrdila, že bude v rámci misie hliadkovať v okolí Islandu a Grónska so stíhačkami JAS 39 Gripen.

(reuters, max)

Minúta  |  

Polícia zaistila majetok za milióny v kauze OnlyFans

Turecké úrady v piatok zadržali 16 osôb a zaistili majetok v hodnote približne 5,8 milióna eur v rámci vyšetrovania podozrení z prania špinavých peňazí spojeného s obsahom zdieľaným na platforme OnlyFans.

Vyšetrovanie viedol odbor pre trestné činy financovania terorizmu a prania špinavých peňazí. Zameralo sa na 25 podozrivých a dve spoločnosti pôsobiace v ôsmich provinciách, vrátane Istanbulu, Ankary a Antalye.

Podľa prokurátorov si podozriví zarábali zdieľaním explicitného obsahu na sociálnych sieťach a presmerovaním používateľov na platené platformy vrátane OnlyFans a súkromných kanálov na Telegrame.

OnlyFans je v Turecku od 7. júna 2023 zablokovaný na základe rozhodnutia súdu v Istanbule, ktorý uviedol, že platforma ponúkala obsah odporujúci verejnej morálke a rodinným hodnotám. Napriek zákazu mali podozriví k službe pristupovať prostredníctvom virtuálnych súkromných sietí.

Podozriví mali podľa prokuratúry legalizovať príjmy nákupom nehnuteľností, vozidiel a investíciami do bitcoinu a zlata. Úrady identifikovali desať nehnuteľností, štrnásť vozidiel a dve spoločnosti. Vyšetrovanie naďalej pokračuje.

(reuters, max)

Minúta  |  

Inšpekcia nepotvrdila slová Bajo Holečkovej o nehode Gašpara

Dopravná nehoda riaditeľa SIS Pavla Gašpara z konca augusta v Nitre vyvolala pozornosť aj pre tvrdenia o možnom zásahu krajského policajného riaditeľa Branislava Hajnoviča. Poslankyňa SaS Martina Bajo Holečková opakovane zdôraznila, že Gašpar po kolízii nevolal dopravným policajtom, ale priamo Hajnovičovi, ktorý mal po príchode na miesto ísť najskôr za ním.

Úrad inšpekčnej služby sa medializovanými informáciami začal zaoberať deň po jej vystúpení. Po preverení však pre Plus 7 DNÍ potvrdil, že nezistil spáchanie trestného činu, a 22. decembra vec odmietol.

Inšpekcia vypočula aj samotnú poslankyňu, ktorá reagovala, že vychádzala len z informácií od ľudí prítomných na mieste nehody.

Verziu o prednostnom kontakte s Gašparom však podľa portálu nepotvrdila ani účastníčka nehody z druhého vozidla. Podľa jej výpovede Hajnovič najprv komunikoval s policajtmi, potom s ňou a až následne s Gašparom.

Preverovanie hovorov podľa dostupných informácií rovnako nepotvrdilo, že by si Gašpar s Hajnovičom telefonovali, a prítomnosť riaditeľa mala byť náhodná.

Vyšetrovanie nehody ukázalo, že Gašpar prekročil rýchlosť o štyri kilometre za hodinu. Polícia vec uzavrela ako priestupok, a rozhodnutie o vine či sankcii je na správnom orgáne.

(max)

Minúta  |  

Starmer chce spoločné obstarávanie zbraní so spojencami

Britský premiér Keir Starmer chce presadzovať vznik mnohonárodnej obrannej iniciatívy, ktorá by umožnila spoločné obstarávanie zbraní a zníženie nákladov na prezbrojovanie. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na britských vládnych predstaviteľov.

Starmer má tento návrh predstaviť počas víkendovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, kde plánuje vyzvať na užšiu obrannú spoluprácu so západnými spojencami.

Podľa vyhlásenia Downing Street sa premiér v Mníchove stretne s viacerými európskymi lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. V sobotňajšom prejave má načrtnúť svoju víziu budúcnosti európskej obrany a bezpečnosti.

Začiatkom mesiaca Starmer potvrdil, že jeho vláda zváži žiadosť o vstup do druhého fondu EÚ na obranné projekty v hodnote niekoľkých miliárd eur. Európska komisia uvažuje o druhej edícii systému úverov SAFE v reakcii na obavy z Ruska a neistotu ohľadom bezpečnostných záväzkov USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Británia sa už predtým pokúsila pripojiť k pôvodnému fondu SAFE v hodnote 150 miliárd eur, no plán stroskotal, pretože Starmerova vláda odmietla zaplatiť vstupný finančný príspevok, keďže krajina už nie je členom Únie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bloomberg: Kremeľ navrhuje návrat k doláru v dohode s USA

Kremeľ podľa agentúry Bloomberg pripravil memorandum, ktoré načrtáva možnosti rozsiahleho hospodárskeho partnerstva s administratívou Donalda Trumpa po prípadnom ukončení vojny na Ukrajine. Dokument opisuje sedem oblastí, v ktorých by sa mohli zblížiť ekonomické záujmy Ruska a USA.

Ide napríklad o spoluprácu v oblasti fosílnych palív, spoločných investícií do ropy, plynu a kritických surovín či potenciálnych príjmov pre americké firmy.

Jadrom návrhu je návrat Ruska k dolárovému systému vyúčtovania, čo by znamenalo výrazný obrat oproti doterajšej snahe Moskvy obmedziť závislosť od americkej meny. USA už skôr naznačili možnosť postupného uvoľnenia sankcií ako súčasť mierovej dohody.

Západní predstavitelia oboznámení s dokumentom považujú za nepravdepodobné, že by sa Moskva odklonila od Číny, ktorá sa po zavedení sankcií stala kľúčovým partnerom Ruska. Podľa memoranda by návrat k doláru mohol Rusku pomôcť stabilizovať platobnú bilanciu a rozšíriť devízový trh.

Pre USA by to podľa dokumentu posilnilo postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny a mohlo by to prispieť k vyrovnaniu cien energií medzi Čínou a USA.

(max)

Minúta  |  

Súdny dvor môže žiadať späť miliardy od Maďarska

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa portálu Politico označil za „absurdné“, aby sudcovia požadovali, že EÚ má získať späť 10 miliárd eur z fondov uvoľnených Maďarsku. Reagoval tak po tom, čo generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Tamara Ćapetová odporučila zrušiť rozhodnutie Komisie o uvoľnení zmrazených prostriedkov pre Maďarsko.

Súd sa prípadom zaoberá od marca 2024, keď žalobu podal Európsky parlament. Ten tvrdí, že eurokomisia porušila vlastné pravidlá pri odblokovaní financií pre Maďarsko, pôvodne zadržaných pre obavy o právny štát.

Inštitúciu obviňujú z politickej účelovosti, keďže rozhodnutie o uvoľnení peňazí prišlo v predvečer kľúčového samitu lídrov EÚ, na ktorom blok žiadal Orbána o spoluprácu pri posielaní pomoci Ukrajine.

Európska komisia však trvá na tom, že peniaze uvoľnila pre splnenie stanovených míľnikov týkajúcich sa reforiem súdnictva a odstránenia nedostatkov v oblasti nezávislosti justície zo strany Budapešti.

Podľa generálnej advokátky však Komisia nesprávne posúdila splnenie podmienok a nedostatočne vyhodnotila reformy týkajúce sa najvyššieho a ústavného súdu. Kritizovala aj nedostatok transparentnosti, keďže chýba podľa nej dôkladné zdôvodnenie. Nepodporila však tvrdenia europarlamentu, že eurokomisia zneužila svoje právomoci.

Ak by súd jej názor potvrdil, Komisia by podľa nemeckého europoslanca Reného Repasiho musela žiadať vrátenie peňazí alebo ich odpočítať z budúcich platieb.

Stanovisko Ćapetovej prichádza pred aprílovými voľbami v Maďarsku, v ktorých Orbán podľa prieskumov zaostáva. Jej návrhy však nie sú pre sudcov Súdneho dvora EÚ záväzné.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.