Preskočiť na obsah
  |  

Migaľ rozdelí milióny regiónom, najviac pôjde na cyklodopravu

Ministerstvo investícií rozdelí z Programu Slovensko 2021 – 2027 viac ako 9,2 milióna eur na sedem regionálnych projektov. Najväčšia časť peňazí, približne 6,6 milióna eur, smeruje do rozvoja cyklodopravy – konkrétne na cyklocestu medzi Šajdíkovými Humencami a Šaštínom-Strážami a na Ponitriansku cyklomagistrálu.

Podľa ministra Samuela Migaľa (nominant Smeru) majú investície priamy dosah na kvalitu života v regiónoch a kombinujú veľké infraštruktúrne projekty s menšími praktickými úpravami.

Podporu získalo aj školstvo. Základná škola v bratislavských Jarovciach dostane 880-tisíc eur na výstavbu telocvične, jedálne a kuchyne, v Dunajskej Strede pôjde 194-tisíc eur na rekonštrukciu dielní.

Financie smerujú aj do modernizácie ciest a verejných priestranstiev – napríklad do Vranova nad Topľou, Kečkoviec či Rožňavy. Rezort tak pokračuje v podpore miestnych projektov naprieč krajmi.

(tasr, mja)

  |  

Nemecko zvažuje nákup protilietadlových systémov

Nemecko prejavilo predbežný záujem o nákup poľského prenosného protilietadlového systému Piorun. Informoval o tom poľský námestník ministra obrany Cezary Tomczyk, ktorý zdôraznil, že ide o dôkaz rastúcej reputácie poľského obranného priemyslu. Berlín sa k informáciám oficiálne nevyjadril.

Poľsko tento rok plánuje vyčleniť na obranu približne necelých 48 miliárd eur, čo predstavuje asi päť percent HDP. Reaguje tak na pretrvávajúcu hrozbu zo strany Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Časť financií smeruje do modernizácie armády, no Varšava zároveň posilňuje domácu výrobu a ráta aj s exportom zbraní.

Systém Piorun, vyrábaný v závodoch Mesko a Jelcz, je určený na ničenie nízko letiacich cieľov a využíva ho aj ukrajinská armáda. Po Švédsku, ktoré vlani oznámilo jeho nákup za viac než 270 miliónov eur, by sa Nemecko mohlo stať ďalším významným zákazníkom.

(reuters, mja)

  |  

Čína môže pomôcť ukončiť vojnu, tvrdí Sybiha

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha pozval svojho čínskeho partnera na návštevu Ukrajiny a vyhlásil, že Čína môže zohrať dôležitú úlohu pri hľadaní spravodlivého mieru vo vojne s Ruskom.

Stretli sa pri príležitosti Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Sybiha ocenil, že Peking deklaruje podporu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny, pričom rozhovory označil za vecné a pragmatické.

Čínska strana vo svojom oficiálnom vyhlásení potvrdila ochotu poskytnúť Ukrajine ďalšiu humanitárnu pomoc, no o pozvaní do Kyjeva sa nezmienila.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I zároveň uviedol, že dialógy o ukrajinskej kríze napredujú a Čína je pripravená zohrávať konštruktívnu úlohu pri hľadaní politického riešenia.

Peking však naďalej udržiava úzke hospodárske a bezpečnostné väzby s Ruskom a nepripojil sa k západným sankciám voči Moskve, čo vyvoláva otázky o jeho skutočnej neutralite.

(reuters, mja)

  |  

Ukrajina a Nemecko spúšťajú výrobu dronov pre armádu

Ukrajina spustila v Nemecku prvú spoločnú výrobnú linku na útočné drony, ktoré budú určené pre ukrajinskú armádu.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj si počas návštevy podniku Quantum Frontline Industries GmbH prevzal prvý spoločne vyrobený stroj a sledoval jeho testovací let. Podľa jeho slov ide o modernú technológiu s prvkami umelej inteligencie, ktorá je už overená v boji.

Do konca roka majú vyrobiť a na Ukrajinu dodať desaťtisíc dronov. Zelenskyj zároveň avizoval, že nejde o ojedinelý projekt – do konca roka má vzniknúť desať spoločných podnikov v Európe.

Súčasťou návštevy bolo aj podpísanie dohôd medzi Kyjevom a Berlínom vrátane integrácie ukrajinských inštruktorov do výcvikových centier nemeckej armády. Uzavreli aj memorandá o spolupráci s nemeckými partnermi a firmou SAAB.

(reuters, mja)

  |  

Imamoglu z väzenia vyzval Erdogana na predčasné voľby

Takmer rok po svojom uväznení vyzval starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby vyhlásil predčasné voľby. V rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že Erdogan sa voľbám vyhýba, pretože vidí blížiacu sa porážku. „Bude kandidovať a prehrá. A Turecko bude víťazom,“ skonštatoval.

Imamoglu, ktorý je od marca 2025 vo väzení a čaká na súd pre obvinenia z korupcie, ktoré odmieta, sa stal hlavným rivalom Erdogana. Jeho Republikánska ľudová strana už mesiace žiada predčasné voľby.

Prezidentské voľby sú plánované na rok 2028, no ak by chcel Erdogan kandidovať na ďalšie funkčné obdobie, museli by sa konať skôr alebo by bolo potrebné zmeniť ústavné obmedzenia funkčných období.

Väznený starosta tvrdí, že čelí politicky motivovaným obvineniam s cieľom zabrániť jeho kandidatúre. Prokurátor v jeho prípade žiada trest odňatia slobody presahujúci dvetisíc rokov. Súd mu zároveň zrušil univerzitný titul, ktorý je podmienkou prezidentskej kandidatúry.

„Tí, ktorí sú pri moci, keď si uvedomili, že prehrajú, vidia svoju nápravu v tom, že ma držia vo väzení na základe falošných obvinení a budú nariaďovať súdnictvu,“ povedal. Vláda však popiera, že by zasahovala do súdnictva.

Imamoglu potvrdil, že si zachováva vieru v spravodlivosť a bude využívať všetky zákonné prostriedky.

(reuters, max)

  |  

Rutte: Európa posilní svoju úlohu v NATO

V aliancii NATO sa dostanú do popredia viac európski lídri s pokračujúcou silnou prítomnosťou Spojených štátov, keďže európski spojenci výrazne zvyšujú vojenské výdavky, povedal v piatok generálny tajomník NATO Mark Rutte.

„V nasledujúcich rokoch budeme čoraz viac vidieť NATO, ktoré bude viac vedené Európou, ale zároveň s USA absolútne zakotvenými v organizácii,“ skonštatoval Rutte novinárom na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

„Urobíme to krok za krokom, v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi, na základe procesu obranného plánovania, ktorý máme,“ dodal.

Napätie vyvolali nedávne vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o jeho záujme získať pod kontrolu USA Grónsko, ktoré patrí Dánsku, členovi NATO. Trump zároveň od nástupu do funkcie vlani v januári opakovane presadzoval od ostatných členov Aliancie vyššie výdavky, keďže podľa neho dosiaľ
„ťahali“ Spojené štáty.

(reuters, max)