Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký parlament mal právo odoprieť vstup zamestnancovi AfD

Vyšší správny súd Berlín-Brandenbursko potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého pracovník poslanca AfD nedostane prístupový preukaz do Bundestagu, informuje denník Bild.

Parlamentná správa mu ho odmietla vydať pre pochybnosti o jeho spoľahlivosti, pričom súd tento postup označil za oprávnený. Kľúčovým dôvodom boli jeho kontakty na ruské štátne štruktúry a osoby napojené na ruské úrady.

Podľa súdu muž udržiaval úzke väzby s ruským občanom, ktorý spolupracoval s príslušníkmi ruských tajných služieb. Existovali obavy, že cieľom týchto kontaktov mohlo byť získanie prístupu k Bundestagu a ovplyvňovanie politických procesov. Zamestnanec tak nebude mať prístup do neverejných častí parlamentu.

AfD uvádza, že od volieb v roku 2025 bol preukaz odopretý už siedmim jej spolupracovníkom. Rozhodnutie súdu je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať.

(mja)

  |  

Macron chce nové pravidlá spolužitia s Ruskom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že po skončení vojny na Ukrajine bude nevyhnutné nastaviť jasné pravidlá budúcej koexistencie s Ruskom, aby sa predišlo ďalšej eskalácii.

Hoci Moskvu označil za oslabenú krajinu, varoval pred jej podceňovaním aj preceňovaním. Podľa neho bude Európa musieť s Ruskom súperiť, no zároveň definovať bezpečnostnú architektúru, ktorá zníži riziko konfliktu.

Macron zdôraznil, že bez Európy nemožno dosiahnuť trvalý mier. Rokovania bez európskej účasti by podľa neho nepriniesli stabilné riešenie. Zároveň vyzval na obnovenie diplomatických kontaktov s Moskvou a na väčšiu európsku samostatnosť namiesto spoliehania sa na USA.

V závere ponúkol optimistický pohľad na budúcnosť Európy. Kontinent podľa neho nie je „starnúcou a slabou konštrukciou“, ale jedinečným projektom slobodných a suverénnych štátov, ktorý môže byť ešte silnejší.

(tasr, mja)

  |  

Putinov emisár mieri na rokovania s Američanmi

Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina Kirill Dmitrijev má v najbližších dňoch v Ženeve rokovať s americkými predstaviteľmi.

Podľa zdroja agentúry Reuters však nebude súčasťou oficiálnej ruskej delegácie na budúcotýždňových trojstranných rokovaniach medzi Ruskom, Ukrajinou a USA o ukončení vojny na Ukrajine.

Dmitrijev vedie ruskú časť pracovnej skupiny pre ekonomické otázky medzi Moskvou a Washingtonom, čo naznačuje, že jeho rozhovory s Američanmi by sa mohli týkať práve hospodárskej agendy. Kremeľ zároveň oznámil, že ruskú delegáciu na oficiálnych rokovaniach povedie poradca prezidenta Vladimir Medinskij.

Ženeva sa tak opäť stáva dejiskom citlivých diplomatických kontaktov medzi Moskvou a Washingtonom v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Zelenskyj žiada tvrdšie sankcie pre Irán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii stretol s exilovým iránskym korunným princom Rezom Pahlavím. Vyjadril podporu iránskemu ľudu v jeho úsilí o budúcnosť bez represívneho režimu a zároveň sústrasť obetiam vlády v Teheráne.

Rozhovory sa podľa Zelenského sústredili na aktuálnu situáciu v Iráne a na možnosti medzinárodnej podpory. Zdôraznil potrebu sprísnenia sankcií voči iránskemu režimu aj ďalším diktatúram.

Obe strany odsúdili spoluprácu medzi Ruskom a Iránom, najmä dodávky dronov typu Šáhid, ktoré Moskva používa vo vojne proti Ukrajine, a udelenie licencií na ich výrobu.

Zelenskyj označil toto partnerstvo za hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre širší región. Poďakoval Pahlavímu za podporu územnej celistvosti Ukrajiny a zdôraznil, že ochrana ľudských životov zostáva prioritou Kyjeva.

(reuters, mja)

  |  

Trump posiela druhú lietadlovú loď k Iránu

Americký prezident Donald Trump potvrdil, že USA vyšlú na Blízky východ druhú lietadlovú loď – USS Gerald R. Ford.

Podľa jeho slov bude plavidlo potrebné v prípade, že rokovania s Iránom neprinesú dohodu. V regióne sa už nachádza lietadlová loď USS Abraham Lincoln spolu s trojicou torpédoborcov.

Trump už skôr naznačil, že posilnenie vojenskej prítomnosti môže byť súčasťou príprav na možný zásah proti Iránu, ak diplomatické úsilie zlyhá. Washington a Teherán od minulého týždňa rokujú o iránskom jadrovom programe, pričom dialóg nadväzuje na napätie po minuloročnej izraelsko-iránskej vojne.

USS Gerald R. Ford bola ešte vlani presunutá do Karibiku v rámci operácií USA v regióne. Jej presun na Blízky východ signalizuje rastúce napätie a pripravenosť Washingtonu zvýšiť tlak na Teherán.

(tasr, mja)

  |  

Transrodové ženy sú ženy, tvrdí Európsky parlament

Európsky parlament v Štrasburgu schválil odporúčanie pre Radu EÚ, podľa ktorého by mali byť právna ochrana rodovej identity a uznanie transžien ako žien prioritami v rámci vonkajšej politiky Únie, informuje European Conservative.

Text, ktorý vychádza zo správy poslankyne Liny Gálvezovej (S&D), podporili najmä ľavicové frakcie, no aj väčšina Európskej ľudovej strany (EPP). Parlament zároveň odmietol pozmeňujúci návrh, že „len biologické ženy môžu otehotnieť“.

Dokument nie je právne záväzný, no môže ovplyvniť diplomatické postoje Únie aj budúce legislatívne iniciatívy. Navrhuje, aby Únia aktívne presadzovala uznanie rodovej identity aj v medzinárodných fórach a vo vzťahoch s tretími krajinami.

Rozhodnutie vyvolalo kritiku konzervatívnych skupín, ktoré hovoria o ideologickom posune a nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi. O konečnom postoji bude v najbližších mesiacoch rokovať Rada EÚ.

(mja)