Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Británii odsúdili mužov, ktorí plánovali teroristický útok na Židov

Britský súd v piatok poslal do väzenia dvoch mužov, ktorí podľa prokuratúry plánovali útok inšpirovaný teroristickou organizáciou Islamský štát na židovskú komunitu v Anglicku.

Walid Saadaoui (38) a Amar Hussein (52) podľa vyšetrovateľov pripravovali masovú streľbu v Manchestri a chceli automatickými zbraňami zabiť čo najviac Židov.

Sudca Mark Wall označil plán za jeden z potenciálne najkrvavejších teroristických útokov na britskej pôde. Saadaoui si podľa súdu zabezpečil dve útočné pušky, automatickú pištoľ a takmer 200 nábojov, ktoré sa pokúsil prepašovať do Británie cez prístav Dover. Plánoval získať ďalšie zbrane aj najmenej 900 nábojov.

Úrady plán odhalili vďaka agentovi v utajení, ktorý vystupoval ako dodávateľ zbraní. Sudca vyhlásil, že obžalovaní boli „veľmi blízko“ k realizácii útoku.

Saadaoui si musí odsedieť najmenej 37 rokov, Hussein najmenej 26 rokov, kým môžu požiadať o podmienečné prepustenie. Saadaouiho brat Bilel dostal šesť rokov za to, že neoznámil informácie o terorizme.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Americká armáda zasiahla loď v Karibiku, zomreli traja ľudia

Americká armáda v piatok zasiahla plavidlo v Karibiku, pri útoku zahynuli traja ľudia. Informovalo o tom americké vojenské velenie na sieti X a uviedlo, že loď sa podieľala na pašovaní drog.

Od začiatku septembra 2025 americká armáda opakovane útočí na plavidlá, ktoré označuje za lode pašerákov drog. Zásahy vykonáva najmä v medzinárodných vodách Karibiku a vo východnom Tichom oceáne. Podľa doterajších správ si tieto operácie vyžiadali už desiatky obetí.

Kritici i niektorí právni experti spochybňujú právny základ takýchto úderov a upozorňujú na nedostatok transparentnosti pri identifikácii cieľov a posudzovaní, či išlo o legitímne vojenské akcie podľa medzinárodného práva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Ženeva bude v utorok hostiť rokovania o Ukrajine aj Iráne

V Ženeve sa v utorok uskutočnia dve diplomatické rokovania – o Ukrajine aj o Iráne. Agentúre Reuters to v piatok povedal zdroj oboznámený so záležitosťou.

Dopoludnia sa má americká delegácia, v ktorej budú aj vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, stretnúť s iránskymi predstaviteľmi. Kontakty medzi USA a Iránom má sprostredkovať Omán, ktorý na rokovania pošle svojich zástupcov ako mediátorov.

Popoludní sa Witkoff s Kushnerom podľa zdroja zapoja do trojstranných rozhovorov so zástupcami Ruska a Ukrajiny.

Prezident Donald Trump zvyšuje tlak na iránsku vládu po jej násilnom zásahu proti protestom a v regióne zároveň posilnil prítomnosť amerického námorníctva. Súčasne sa snaží presvedčiť Kyjev aj Moskvu, aby sa dohodli na ukončení ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá trvá už štyri roky.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Blanár vyzval na jasný postoj Slovenska v Európskom parlamente

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v piatok rokoval s ôsmimi slovenskými europoslancami o aktuálnych výzvach v Európe aj o spolupráci so Stálym zastúpením SR pri EÚ v Bruseli.

Na stretnutie pozvali všetkých 14 slovenských zástupcov v Európskom parlamente, prišli však len ôsmi vrátane Moniky Beňovej, Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, Judity Laššákovej, Kataríny Roth Neveďalovej (nezaradení/všetci Smer), Branislava Ondruša (nezaradený/Hlas), Miriam Lexmann (EPP/KDH) a Milana Uhríka (ESN/Republika).

Blanár zdôraznil, že Európsky parlament prijíma rozhodnutia s priamym dosahom na Slovensko, preto musí krajina presadzovať jasné priority a národné záujmy.

Minister pripomenul postoj vlády k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2028 až 2034, v ktorom chce Slovensko silnejšiu kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku.

Zároveň zopakoval nesúhlas s návrhom RePower EÚ, ktorý podľa neho môže zvýšiť ceny energií a oslabiť konkurencieschopnosť.

Diskusia sa dotkla aj rozširovania EÚ o západný Balkán a Ukrajinu. Blanár vyzval europoslancov, aby podporovali rozširovanie, no trvali na splnení pravidiel bez výnimiek. Témami boli aj dohoda EÚ-Mercosur, spolupráca v S3 a V4 či nízke slovenské zastúpenie v európskych inštitúciách.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Muž zaútočil nožom pri Víťaznom oblúku, polícia ho zastrelila

Muž v piatok večer pod Víťazným oblúkom v centre Paríža nožom zaútočil na policajtov a neskôr v nemocnici zomrel na strelné zranenia po zásahu polície. Útočníka identifikovali ako Brahima Bahríra, francúzskeho občana narodeného v roku 1978.

Incident sa odohral počas ceremoniálu pri Hrobe neznámeho vojaka, keď policajti zapaľovali plameň. Bahrír ohrozoval členov čestnej stráže, pričom jeden z nich utrpel menšie zranenia nožom. Útočník mal pri sebe aj nožnice.

Vyšetrovanie prevzala národná prokuratúra pre boj proti terorizmu. Orgány skúmajú možný teroristický motív a preverujú, či Bahrír nepatril k teroristickej organizácii. Prezident Emmanuel Macron na sieti X incident označil za islamistický teroristický útok a pochválil žandárov za rázny zásah.

Bezpečnostné zložky viedli Bahríra ako radikalizovaného a zaradili ho na zoznam sledovaných. Podľa zdroja AFP krátko pred útokom zavolal na policajnú stanicu pri svojom bydlisku a vyhlásil, že sa chystá „vykonať masaker“.

V Belgicku ho odsúdili na 17 rokov za pokus o vraždu, terorizmus a ďalšie činy po útoku na policajtov v roku 2012. Neskôr ho previezli do Franczúzska, no koncom decembra ho prepustili. Po odchode z väzenia zostal pod súdnym dohľadom.

(reuters, afp, dpa, lud)

Minúta  |  

USA uvoľnili sankcie na venezuelský ropný sektor

USA v piatok výrazne uvoľnili sankcie voči venezuelskému energetickému sektoru a vydali dve všeobecné licencie, ktoré umožňujú globálnym firmám pôsobiť v ropných a plynových projektoch krajiny a zároveň otvárajú priestor na nové investície.

Ide o najvýznamnejšie zmiernenie sankcií od zadržania prezidenta Nicolása Madura americkými silami. Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) povolil spoločnostiam Chevron, BP, Eni, Shell a Repsol pokračovať v operáciách vo Venezuele, kde majú stále podiely v projektoch a patria k hlavným partnerom štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti PDVSA. Platby za licenčné poplatky a dane však musia ísť cez fond kontrolovaný USA.

Druhá licencia umožňuje firmám uzatvárať kontrakty na nové investície s PDVSA, pričom budú potrebovať ďalšie povolenia OFAC. Zároveň zakazuje transakcie s ruskými, iránskymi či čínskymi subjektmi.

Krok nasleduje po reforme venezuelského ropného zákona. USA chcú prilákať investície za 100 miliárd dolárov a výnosy z predaja ropy plánujú kontrolovať, kým nevznikne „reprezentatívna vláda“. Kritiku vyvolalo smerovanie príjmov cez fond v Katare.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.