Preskočiť na obsah
  |  

Taliansko sa pripojí k Trumpovej Rade mieru ako pozorovateľ

Taliansko sa zapojí do Rady mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump, no iba v pozícii pozorovateľskej krajiny. Oznámila to premiérka Giorgia Meloniová počas návštevy Addis Abeby pri príležitosti samitu Africkej únie.

Meloniová už skôr uviedla, že plnohodnotné členstvo nie je pre Taliansko možné z dôvodu ústavných obmedzení. Washington však podľa nej následne ponúkol Rímu možnosť zapojiť sa ako pozorovateľ, čo označila za „dobré riešenie“. Zdôraznila pritom, že vzhľadom na snahy o stabilizáciu Blízkeho východu je dôležité, aby pri rokovaniach nechýbali „Taliansko ani Európa“.

Trump založil Radu mieru 22. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a prizval približne 60 krajín. Medzi zakladajúcimi členmi sú napríklad Maďarsko, Bulharsko, Azerbajdžan či Indonézia. Účasť naopak odmietli Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko aj Slovensko.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Reuters: USA zvažujú dlhodobú operáciu proti Iránu

Americká armáda sa pripravuje na možnosť niekoľkotýždňovej vojenskej operácie proti Iránu, ak by prezident Donald Trump nariadil útok. Pre agentúru Reuters to povedali dvaja nemenovaní americkí predstavitelia.

Washington zároveň pokračuje v diplomatických rokovaniach. V utorok sa majú v Ženeve stretnúť americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner s iránskymi predstaviteľmi za sprostredkovania Ománu. Minister zahraničných vecí Marco Rubio však priznal, že dosiahnuť dohodu bude náročné.

USA medzitým posilňujú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe. Pentagón vysiela ďalšiu lietadlovú loď, tisíce vojakov, stíhačky a torpédoborce. Trump otvorene hovoril aj o možnosti zmeny režimu v Teheráne, hoci dlhodobo vyjadruje skepsu voči nasadeniu pozemných síl.

Experti upozorňujú, že prípadná operácia by mohla vyvolať rozsiahlu odvetu Iránu a viesť k širšiemu regionálnemu konfliktu. Teherán už varoval, že v prípade útoku zasiahne americké základne v regióne.

(reuters, sab)

  |  

Migaľ: Neprerokovanie IT zákona ohrozuje míľniky Plánu obnovy

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) odmieta tvrdenia poslanca Róberta Puciho (Hlas), že za neprerokovanie vládneho zákona nesie zodpovednosť rezort investícií. Upozorňuje, že novela zákona o informačných technológiách vo verejnej správe je v parlamente už tri mesiace a ministerstvo vopred varovalo pred rizikami pre Plán obnovy.

„Zákon je v parlamente od novembra. Opakovane som upozorňoval predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho, že ak sa na tejto schôdzi neprerokuje, vznikne problém pri plnení míľnikov Plánu obnovy,“ uviedol Migaľ. Dodal, že žiadal jeho termínované prerokovanie, no parlament sa podľa neho venoval iným témam. „Namiesto riešenia zákona sa však venovala pozornosť rušeniu ‚nevyhovujúcich‘ úradov a politickým divadlám okolo Šimečkovej matky,“ vyjadril sa.

Minister zdôraznil, že návrh nepredkladalo MIRRI pre vlastné záujmy, ale na základe požiadaviek viacerých rezortov s cieľom odstrániť aplikačné problémy a zabezpečiť kontinuitu čerpania európskych zdrojov. Poslanci podľa neho zaradili rokovanie o zákone až na koniec schôdze, keď už nebolo možné ho riadne prerokovať.

MIRRI je pripravené spolupracovať na jeho skorom zaradení tak, aby Slovensko neohrozilo čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy.

(tasr, lud)

  |  

Pistorius: Dôvera medzi partnermi je pre NATO kľúčová

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil, že Severoatlantická aliancia musí zostať funkčná a zmysluplná pre všetkých partnerov vrátane Spojených štátov. Podľa neho ani USA nemôžu v otázkach bezpečnosti postupovať samostatne bez spolupráce so spojencami.

Pistorius zdôraznil, že sila NATO stojí aj na predvídateľnosti krokov a spoľahlivosti amerického záväzku. Práve dôvera medzi partnermi je podľa neho kľúčová pre udržanie stability v čase rastúceho napätia, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a postojom Ruska.

Minister zároveň uviedol, že Európa a Spojené štáty musia spoločne poskytnúť Ukrajine spoľahlivé bezpečnostné záruky. Len koordinovaný postup podľa neho zabezpečí, že Kyjev bude mať dostatočnú podporu pri obrane svojej suverenity a že Aliancia si zachová dôveryhodnosť voči potenciálnym agresorom.

(reuters, sab)

  |  

Abbás žiada Izrael o odstránenie prekážok pri prímerí v Gaze

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval na odstránenie „všetkých prekážok“, ktoré podľa neho Izrael kladie pri napĺňaní druhej fázy prímeria v Pásme Gazy. Uviedol to v sobotu v prejave na samite Africkej únie v Etiópii.

Abbás zdôraznil, že je potrebné zabezpečiť plnú realizáciu dohodnutých ustanovení vrátane fungovania technokratického výboru, ktorý má dohliadať na správu Gazy. Jeho prejav na samite prečítal palestínsky premiér Muhammad Mustafá. Podľa Abbása izraelská strana vytvára prekážky, ktoré komplikujú ďalší postup dohody.

Krehké prímerie medzi Izraelom a palestínskymi frakciami v Pásme Gazy platí od októbra 2025. Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Egypt a Katar. Druhá fáza má priniesť ďalšie uvoľnenie napätia a postupné kroky smerom k stabilizácii situácie v regióne, ktorý je dlhodobo poznačený násilím a humanitárnou krízou.

(afp, tasr, sab)

  |  

USA vykonali v Sýrii desať útokov proti cieľom Islamského štátu

Americká armáda oznámila, že medzi 3. a 12. februárom uskutočnila v Sýrii desať leteckých útokov proti viac než 30 cieľom teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Informovalo o tom Veliteľstvo ozbrojených síl USA pre Blízky východ (CENTCOM).

Podľa vyhlásenia boli terčom útokov infraštruktúra a sklady zbraní IS. Údery vykonali presne navádzanou muníciou, pričom do operácií zapojili lietadlá, vrtuľníky aj bezpilotné prostriedky. Cieľom zásahov bolo oslabiť schopnosť skupiny plánovať a vykonávať ďalšie útoky v regióne.

Spojené štáty dlhodobo deklarujú, že budú pokračovať v operáciách proti zvyškom IS v Sýrii a Iraku, aby zabránili opätovnému posilneniu tejto organizácie. Islamský štát síce v uplynulých rokoch prišiel o väčšinu územia, ktoré kedysi kontroloval, no podľa amerických predstaviteľov naďalej predstavuje bezpečnostnú hrozbu.

(reuters, sab)