Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pistorius: Dôvera medzi partnermi je pre NATO kľúčová

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil, že Severoatlantická aliancia musí zostať funkčná a zmysluplná pre všetkých partnerov vrátane Spojených štátov. Podľa neho ani USA nemôžu v otázkach bezpečnosti postupovať samostatne bez spolupráce so spojencami.

Pistorius zdôraznil, že sila NATO stojí aj na predvídateľnosti krokov a spoľahlivosti amerického záväzku. Práve dôvera medzi partnermi je podľa neho kľúčová pre udržanie stability v čase rastúceho napätia, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a postojom Ruska.

Minister zároveň uviedol, že Európa a Spojené štáty musia spoločne poskytnúť Ukrajine spoľahlivé bezpečnostné záruky. Len koordinovaný postup podľa neho zabezpečí, že Kyjev bude mať dostatočnú podporu pri obrane svojej suverenity a že Aliancia si zachová dôveryhodnosť voči potenciálnym agresorom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Abbás žiada Izrael o odstránenie prekážok pri prímerí v Gaze

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval na odstránenie „všetkých prekážok“, ktoré podľa neho Izrael kladie pri napĺňaní druhej fázy prímeria v Pásme Gazy. Uviedol to v sobotu v prejave na samite Africkej únie v Etiópii.

Abbás zdôraznil, že je potrebné zabezpečiť plnú realizáciu dohodnutých ustanovení vrátane fungovania technokratického výboru, ktorý má dohliadať na správu Gazy. Jeho prejav na samite prečítal palestínsky premiér Muhammad Mustafá. Podľa Abbása izraelská strana vytvára prekážky, ktoré komplikujú ďalší postup dohody.

Krehké prímerie medzi Izraelom a palestínskymi frakciami v Pásme Gazy platí od októbra 2025. Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Egypt a Katar. Druhá fáza má priniesť ďalšie uvoľnenie napätia a postupné kroky smerom k stabilizácii situácie v regióne, ktorý je dlhodobo poznačený násilím a humanitárnou krízou.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

USA vykonali v Sýrii desať útokov proti cieľom Islamského štátu

Americká armáda oznámila, že medzi 3. a 12. februárom uskutočnila v Sýrii desať leteckých útokov proti viac než 30 cieľom teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Informovalo o tom Veliteľstvo ozbrojených síl USA pre Blízky východ (CENTCOM).

Podľa vyhlásenia boli terčom útokov infraštruktúra a sklady zbraní IS. Údery vykonali presne navádzanou muníciou, pričom do operácií zapojili lietadlá, vrtuľníky aj bezpilotné prostriedky. Cieľom zásahov bolo oslabiť schopnosť skupiny plánovať a vykonávať ďalšie útoky v regióne.

Spojené štáty dlhodobo deklarujú, že budú pokračovať v operáciách proti zvyškom IS v Sýrii a Iraku, aby zabránili opätovnému posilneniu tejto organizácie. Islamský štát síce v uplynulých rokoch prišiel o väčšinu územia, ktoré kedysi kontroloval, no podľa amerických predstaviteľov naďalej predstavuje bezpečnostnú hrozbu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Orbán: Nepošleme na Ukrajinu zbrane, peniaze ani mladých Maďarov

Maďarsko podľa premiéra Viktora Orbána nepošle na Ukrajinu zbrane, peniaze ani vojakov, kým bude pri moci „národná vláda“. Vyhlásil to v sobotu vo výročnom prejave, z ktorého citoval portál Híradó.

Orbán tvrdí, že Európa sa rozhodla smerovať do vojny do roku 2030 a nadchádzajúce aprílové voľby budú posledné pred možným vojnovým konfliktom. Nová vláda sa podľa neho bude musieť rozhodovať medzi vojnou a mierom.

Premiér zároveň vyhlásil, že Brusel sa rozhodol poraziť Rusko na území Ukrajiny. „Vojnové prípravy prebiehajú všade, okrem Maďarska a Slovenska,“ dodal s tým, že viaceré krajiny už zaviedli povinnú vojenskú službu, niektoré aj pre ženy.

Európska únia podľa predsedu vlády doteraz vynaložila na vojnu na Ukrajine takmer 200 miliárd eur a ďalších 90 miliárd poskytla vo forme pôžičiek. Tieto kroky označil za prejav „obrovskej nezodpovednosti“.

Globálne korporácie, najmä spoločnosti Shell a Erste Bank, v spolupráci s bruselskou elitou pripravujú dosadenie novej vlády v Maďarsku, vyhlásil premiér. Holandský koncern Shell na jeho slová reagoval vyhlásením, že sa k politickým vyjadreniam lídrov krajín zvyčajne nevyjadruje, no v Maďarsku čelí tlaku pre mimoriadne dane a regulácie cien palív.

Angažovanie bývalého topmanažéra Shell-u Istvána Kapitánya v opozícii vníma ako súkromné rozhodnutie jednotlivca.

Rakúska Erste Bank podotkla, že bankový sektor v Maďarsku je dlhodobo cieľom Orbánových daní z mimoriadnych ziskov. Erste, podobne ako iné banky, zdôrazňuje svoju úlohu stabilného investora a odmieta zasahovanie do zostavovania vlád.

Predseda mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA Péter Magyar dlhodobo odmieta obvinenia, že by bol „projektom Bruselu“. Tvrdí, že jeho strana je „autentickým maďarským hnutím“, ktoré vzniklo z nespokojnosti občanov s korupciou Fideszu.

Magyar často poukazuje na to, že práve Orbánova vláda vytvorila „vlastnú oligarchiu“ a že jeho reči o suverenite sú len dymovou clonou na zakrytie ekonomických problémov krajiny.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Slovensko má dostatok ropy, výpadok Družby rieši krízová komisia

Slovensko má podľa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) dostatočné núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v súlade s európskou aj domácou legislatívou. Inštitúcia zároveň deklarovala, že je pripravená so súhlasom vlády uvoľniť potrebné množstvo zásob, ak by si to situácia vyžiadala.

Správa reagovala na výpadok dodávok ropy cez ropovod Družba, ku ktorému došlo po tom, čo Rusko pred dvoma týždňami zničilo jeho infraštruktúru na východnej Ukrajine. Správa bezodkladne prijala opatrenia a zvolala mimoriadne zasadnutie Komisie pre ropnú bezpečnosť NESO, ktoré sa uskutoční 16. februára. Komisia má posúdiť aktuálny stav, mieru rizika a ďalší postup pri zabezpečení dodávok.

Podľa SŠHR momentálne nie je ohrozená plynulosť zásobovania trhu ani dodávky pre obyvateľstvo či strategické odvetvia hospodárstva. Situáciu rezort priebežne monitoruje v spolupráci s dotknutými subjektmi.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Pahlaví vyzýva USA na zásah proti Iránu, varuje pred dohodou

Iránsky opozičný predstaviteľ Rezá Pahlaví vyzval Spojené štáty na vojenský zásah proti Teheránu a apeloval na administratívu prezidenta Donalda Trumpa, aby príliš dlho nevyjednávala s iránskym režimom o jadrovej dohode. Podľa neho by zásah mohol zachrániť životy a urýchliť pád vlády duchovných.

Syn zosadeného iránskeho šacha to uviedol na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, kde zástupcovia iránskej vlády nemajú prístup. Tvrdí, že režim je na pokraji kolapsu a tlak zvonku by mohol posilniť protestné hnutie.

Irán v uplynulých týždňoch čelí vlne nepokojov, ktoré vypukli koncom decembra pre ekonomické problémy a vyústili do masových zatýkaní.

Trumpova administratíva medzitým rokuje s Teheránom o jadrovom programe, pričom USA súčasne posilňujú vojenskú prítomnosť v regióne. Podľa agentúry Reuters sa americká armáda pripravuje aj na možnosť dlhšej operácie, ak by prezident nariadil útok. Trump však už skôr vyjadril pochybnosti o skutočnej podpore Pahlavího v Iráne.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.