Preskočiť na obsah
  |  

Uber rozšíri rozvoz jedla do ďalších európskych krajín

Uber plánuje v tomto roku rozšíriť svoje doručovacie služby do siedmich nových európskych krajín, keďže technologické skupiny zintenzívňujú svoje úsilie na trhu s doručovaním jedla v hodnote niekoľkých miliárd eur, informoval v nedeľu denník Financial Times.

Americká spoločnosť spustí služby na trhoch vrátane Českej republiky, Grécka a Rumunska v rámci kroku, ktorý by mal podľa jej očakávaní priniesť ďalšiu miliardu dolárov v hrubých rezerváciách za nasledujúce tri roky, uvádza sa v správe.

Globálna riaditeľka doručovacích služieb v spoločnosti Uber Susan Andersonová povedala novinám, že nastal čas „posunúť latku vyššie, rozhýbať veci a poskytovať vyššiu hodnotu v celej kategórii“.

Podľa správy sa táto iniciatíva dotkne aj Rakúska, Dánska, Fínska a Nórska.

(reuters)

  |  

Drucker: Zastavenú platbu z plánu obnovy budem riešiť

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) ozrejmil, že plánuje požiadať o bilaterálne rokovania s predstaviteľmi Európskej komisie (EK). Reagoval tým na tohtotýždňové rozhodnutie EK, ktorá nezaradila šiestu žiadosť Slovenska o vyplatenie 590 miliónov eur z plánu obnovy na komitologický výbor Európskej únie.

Dôvodom majú byť zmeny týkajúce sa Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorého sfunkčnenie bolo financované zo zdrojov plánu obnovy.

„Nebudem súhlasiť s tým, aby nám pre jeden míľnik boli zastavené peniaze z plánu obnovy pre všetky oblasti, na ktoré majú byť tie peniaze určené,“ prízvukoval Drucker v relácii Politika 24 televízie Joj24.

Minister sa vyjadril aj k Petrovi Kmecovi (Hlas), ktorého premiér Robert Fico (Smer) v novembri minulého roku odvolal z funkcie podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pre kauzu spojenú s netransparentným rozdeľovaním peňazí z plánu obnovy. Za najväčšiu Kmecovu chybu označil Drucker komunikáciu, ktorá podľa jeho slov mala byť transparentnejšia.

Po odvolaní Kmeca z funkcie sa práve Drucker stal povereným podpredsedom vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

(gko)

  |  

Rusko tvrdí, že obsadilo ďalšiu dedinu na juhovýchode Ukrajiny

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Tsvitkove v juhovýchodnej ukrajinskej oblasti Záporožie, informovala štátna tlačová agentúra TASS.

Rusko kontroluje približne 75 percent oblasti Záporožie, ale bojové línie boli od roku 2022 až do nedávneho postupu ruských jednotiek väčšinou statické.

(reuters)

  |  

Korčok vyzval Blanára, aby na stretnutí s Rubiom obhajoval Slovensko

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS) vyzval súčasného šéfa rezortu diplomacie Juraja Blanára (Smer) a ďalších politických predstaviteľov, ktorí v nedeľu rokujú s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, aby na stretnutiach obhajovali slovenský záujem.

„Toto nemôže byť len formálna návšteva s následnou vládnou propagandou. Slovensko potrebuje jasnú, sebavedomú európsku politiku – a tú treba obhajovať všade, aj pred americkým ministrom zahraničných vecí,“ povedal Korčok na sociálnej sieti.

Slovenským životným záujmom je podľa jeho slov silná a fungujúca Európska únia. „Znepokojuje nás, že nová americká stratégia hovorí o podpore odporu voči súčasnej trajektórii EÚ medzi členskými štátmi,“ konštatoval politik PS s tým, že nie je v nikoho záujme viesť konfrontačnú politiku namiesto spolupráce medzi EÚ a USA.

(gko)

  |  

Jadrová dohoda medzi Slovenskom a USA vstúpila do ďalšej fázy

Slovensko a USA spúšťajú implementačnú fázu strategickej dohody v oblasti civilnej jadrovej energetiky. Po podpise medzivládnej dohody vo Washingtone 16. januára začína svoju činnosť Riadiaci výbor, ktorý bude koordinovať rozvoj civilného jadrového programu Slovenskej republiky.

„Prechod medzivládnej dohody do implementačnej fázy je pre Slovensko zásadným strategickým krokom. Naše partnerstvo so Spojenými štátmi tak získava jasnú riadiacu štruktúru a umožňuje plne rozvinúť potenciál civilnej jadrovej energetiky vo vzájomnom dialógu,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Zriadením Riadiaceho výboru sa implementácia medzivládnej dohody oficiálne uviedla do praxe. „Obe partnerské krajiny tým potvrdzujú pripravenosť posunúť strategické partnerstvo do konkrétnej, koordinovanej a merateľnej fázy spolupráce,“ doplnili z ministerstva.

Ide podľa nich o významný míľnik, ktorý posilní energetickú bezpečnosť Slovenska, podporí technologickú suverenitu a zvýši konkurencieschopnosť domáceho priemyslu, pričom vytvára stabilný rámec pre dlhodobý rozvoj civilnej jadrovej energetiky.

Podotkli tiež, že Riadiaci výbor je hlavným koordinačným a dohľadovým orgánom pre realizáciu dohody. Jeho úlohou je usmerňovať spoluprácu pri podpore rozvoja civilného jadrového programu v Slovenskej republike.

(tasr)

  |  

Danko namieta skrátené legislatívne konania a zmeny v rokovaniach

Líder SNS Andrej Danko chce, aby sa v parlamente prerokúvalo čo najmenej zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Zároveň by bol rád, keby Národná rada SR na schôdzach prebrala všetky body z naplánovaného programu a nepresúvala ich na ďalšie termíny.

„My sme sa tu naučili po roku 2016, že sa všetky zákony preberajú, ale napríklad v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR si pred sebou tlačia stovky zákonov. Ale bol by som rád, aby sa parlament vrátil k tomu, že zákony, ktoré sú tu, sa preberú, či už sú to opozičné alebo koaličné, a že bude čo najmenej skrátených legislatívnych konaní,“ zhodnotil.

K obmedzeniu zrýchleného režimu rokovania o zákonoch vyzval koncom minulého roka aj predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Vládu požiadal, aby parlament nezaťažovala návrhmi na skrátené legislatívne konanie a aby sa tento postup využíval len v nevyhnutných prípadoch.

Zákonodarný zbor v minulom roku schválil 113 zákonov, pričom 21 z nich prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

(tasr, max)