Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lagardová zvažuje predčasný odchod z funkcie

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová vraj zvažuje predčasný odchod z funkcie ešte pred francúzskymi prezidentskými voľbami v roku 2027. Podľa zdrojov Financial Times chce umožniť prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, aby sa podieľal na výbere jej nástupcu.

Jej mandát sa oficiálne končí až v októbri 2027, no obavy z možného víťazstva pravice na jar toho istého roka môžu celý proces skomplikovať.

Jeden z hovorcov banky informoval, že Lagardová sa momentálne plne sústreďuje na svoj mandát a konečné rozhodnutie neprijala. Výber nového šéfa ECB si vyžaduje podporu lídrov eurozóny, pričom tradične je kľúčová zhoda Francúzska a Nemecka.

V zákulisí sa už spomínajú mená ako bývalý šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot alebo Pablo Hernández de Cos z Banky pre medzinárodné zúčtovanie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Záchrankový tender z roku 2019 bude riešiť Ústavný súd SR

Všeobecná zdravotná poisťovňa sa vo veci takzvaného záchrankového tendra z roku 2019 obrátila na Ústavný súd SR. Proti postupu a rozhodnutiam Rady Úradu pre verejné obstarávanie a Úradu pre verejné obstarávanie podala ústavnú sťažnosť, informovala hovorkyňa poisťovne Danka Capáková.

Podľa právneho názoru Všeobecnej zdravotnej poisťovne obe napádané rozhodnutia zasahujú do jej práv, povinností a právom chránených záujmov. V ústavnej sťažnosti podrobne argumentovala, z akých dôvodov.

Najväčšia zdravotná poisťovňa trvá na tom, že tak Rada Úradu pre verejné obstarávanie, ako aj Úrad pre verejné obstarávanie, vo svojich rozhodnutiach pochybili procesne aj vecne.

Keďže ich rozhodnutia nepodliehajú súdnemu preskúmaniu, a teda zdravotná poisťovňa nemôže využiť iný opravný prostriedok, obrátila sa vo veci na Ústavný súd SR svojou sťažnosťou, v ktorej navrhuje obe rozhodnutia zrušiť. 

(tasr, mja)

Minúta  |  

Svätá stolica odmieta účasť v Trumpovej Rade mieru

Vatikán pod vedením pápeža Leva XIV. sa nepripojí k iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa s názvom „Board of Peace“. Kardinál Pietro Parolin zdôraznil, že riešenie medzinárodných kríz by malo zostať v kompetencii Organizácie Spojených národov.

Podľa neho má Svätá stolica osobitné postavenie a účasť v orgáne, ktorý vedie hlava iného štátu, by nebola vhodná.

Trump vytvoril radu pôvodne na dohľad nad dočasnou správou Pásma Gazy po krehkom prímerí z októbra. Neskôr oznámil ambíciu rozšíriť jej pôsobnosť aj na ďalšie globálne konflikty.

Kritici však upozorňujú, že model môže pripomínať koloniálnu štruktúru a oslabovať úlohu OSN, navyše v nej chýba palestínsky zástupca. Prvé zasadnutie rady sa má konať vo Washingtone.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kresťania vstúpili do Veľkého pôstu, začína sa čas pokánia

Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu, ktoré vyvrcholí Veľkou nocou. V rímskokatolíckej aj evanjelickej cirkvi ide o čas duchovnej prípravy, pokánia a prehĺbenia viery.

Katolíci si v tento deň pripomínajú krehkosť ľudského života obradom posvätenia popola a jeho značením na čelo so slovami o návrate človeka do prachu. Symbol má zdôrazniť nielen pominuteľnosť, ale aj nádej na zmŕtvychvstanie.

Popolcová streda je zároveň dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitých jedál. V minulosti sa s ňou spájali aj ľudové tradície – napríklad konzumácia jednoduchých bezmäsitých pokrmov mala priniesť hospodársky úžitok.

Obrad siaha až do ôsmeho storočia a pôvodne bol určený verejným kajúcnikom. Neskôr sa stal súčasťou života celej cirkvi.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kambodža hovorí o porušení suverenity, Thajsko obvinenia odmieta

Napätie medzi Kambodžou a Thajskom opäť rastie. Premiér Hun Manet tvrdí, že thajské jednotky zostávajú hlboko na kambodžskom území, a to aj po prímerí z 27. decembra, ktoré nasledovalo po neúspešnej októbrovej dohode sprostredkovanej Donaldom Trumpom.

Podľa neho ide o porušenie suverenity a jediným riešením je okamžité obnovenie práce spoločnej hraničnej komisie.

Bangkok obvinenia odmieta a tvrdí, že rozmiestnenie vojakov je súčasťou deeskalácie. Boje, ktoré vypukli v júli, boli najhoršie za viac ako dekádu a ochromili obchod aj život na hranici. Hun Manet poukázal na otepľovanie vzťahov s USA, no zdôraznil, že spolupráca s Čínou tým nie je dotknutá.

Vláda v Phnom Pénhi tiež podľa jeho slov pripravuje zákon proti kybernetickým podvodom, za ktoré čelí medzinárodnej kritike.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Umelci vyzývajú Berlinale, aby odsúdilo vojnu Izraela v Gaze

Viac ako 80 hercov, režisérov a ďalších umelcov, ktorí sa v minulosti zúčastnili Berlinale, vyzvalo organizátorov festivalu, aby sa jasne postavili k vojne Izraela v Gaze.

Otvorený list, podpísaný menami ako Tilda Swinton či Javier Bardem, žiada, aby festival odsúdil údajné genocídne konanie voči Palestínčanom. Signatári tvrdia, že Berlinale mlčí napriek svojej povesti najpolitickejšieho filmového festivalu v Európe.

Kritika sa dotkla aj predsedu poroty Wima Wendersa, ktorý vyhlásil, že filmári by sa mali držať mimo politiky. Podľa autorov listu však umenie a politika oddeliť nemožno. Jeho slová viedli indickú spisovateľku Arundhati Roy k rozhodnutiu stiahnuť sa z programu festivalu.

Vedenie Berlinale reagovalo obhajobou slobody prejavu – vrátane práva nevyjadriť sa. Spor tak opäť otvoril širšiu diskusiu o úlohe kultúrnych inštitúcií v čase vojnových konfliktov.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.