Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Huliak: Ľutujem veľa vecí, ktoré som urobil pre koaličné dohody

Ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) zaujíma, odkiaľ vezme podnikateľ Jozef Brhel 1,5 milióna eur na vyplatenie peňažného trestu, ktorý mu udelil v utorok súd. Ako uviedol pred stredajším zasadnutím vlády, podporuje zásadu padni, komu padni, a preto súhlasí s najvyšším trestom.

Prokurátor Ondrej Repa po vynesení rozsudku vyhlásil, že na výšku trestu pre Brhela mala vplyv aj novela Trestného poriadku, ktorú presadila vládna koalícia.

„My sme hlasovali za veci, ktoré boli dohodnuté na koaličnej rade. Nevedel som, že sa to bude potom týkať aj takýchto ľudí, ako je Brhel. Dnes ľutujem veľmi veľa vecí, ktoré som urobil v zmysle dobrého úmyslu a v zmysle koaličných dohôd, pretože tie asi platia len pre isté osoby,“ dodal Huliak na margo novely.

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) v stredu povedal, že z jeho pohľadu je trest pre Brhela „smiešny“.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vyhlásil v utorok rozsudok v kauze Mýtnik. Podnikateľa Jozefa Brhela, jeho syna Jozefa Brhela mladšieho, bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca a podnikateľa Miroslava Slahučku uznal za vinných.

Brhela odsúdil na trojročné väzenie s podmienečným odkladom na štyri roky a uložil mu peňažný trest vo výške 1,5 milióna eur. Jeho syn dostal trest 1,2 milióna eur a rovnako ako Kuruc a Slahučka aj podmienečný trest. Rozsudok nie je právoplatný.

Prípad sa týka predražených IT tendrov na finančnej správe v rokoch 2013 až 2018.

(lud)

Minúta  |  

Čižnárovci údajne vlastnia 18 bytov za milióny eur

Rodina bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vlastní podľa zistení médií majetok v hodnote niekoľkých miliónov eur. Spolu ide o 18 bytov – šestnásť z nich nadobudli Čižnár so synom v roku 2023 v bývalej ubytovni na košickej Terase.

Ako uvádzajú Aktuality, ďalšie dva byty sa nachádzajú v luxusnom bratislavskom komplexe River Park, kde ceny nehnuteľností presahujú milión eur.

Čižnár, ktorý po odchode z funkcie v roku 2020 začal podnikať v advokácii spolu so synom, sa k otázkam o pôvode financií dlhodobo nevyjadroval. Až po viac než mesiaci reagoval jeho syn s tým, že byty boli kúpené na základe riadnej zmluvy a súčasťou prevodu bol aj bankový úver. Konkrétne zdroje financií však rodina nepriblížila.

Zaujímavosťou je, že práve Čižnár v minulosti presadzoval prísne preverovanie majetku verejných funkcionárov a hovoril aj o možnosti 90-percentného zdanenia nevysvetleného majetku.

(pir)

Minúta  |  

Ruský minister: Správy vojakov cez Telegram vidia cudzie služby

Ruský minister pre digitálny rozvoj Maksud Šadajev varoval, že zahraničné spravodajské služby môžu mať prístup ku komunikácii ruských vojakov cez aplikáciu Telegram. Podľa jeho slov existuje viacero náznakov, že tieto informácie sú následne využívané proti ruskej armáde vo vojne na Ukrajine.

Telegram patrí v Rusku medzi najrozšírenejšie komunikačné platformy a aktívne ho používajú aj vojaci na fronte. Zároveň je však pod rastúcim tlakom regulačných úradov.

Roskomnadzor už oznámil spomaľovanie jeho služieb v rámci širšieho zásahu proti zahraničným platformám, ktoré podľa Moskvy porušujú ruské zákony.

Kremeľ nedávno potvrdil aj úplné zablokovanie americkej aplikácie WhatsApp.

Úrady zároveň odporúčajú používať štátom podporovanú aplikáciu MAX, ktorú kritici označujú za možný nástroj sledovania. Ruská vláda takéto obvinenia odmieta.

(reuters, pir)

Minúta  |  

VšZP sa obrátila na ústavný súd pre záchrankový tender

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa vo veci takzvaného záchrankového tendra z roku 2019 obrátila na Ústavný súd SR. Proti postupu a rozhodnutiam Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Úradu pre verejné obstarávanie podala ústavnú sťažnosť. Informovala o tom hovorkyňa poisťovne Danka Capáková.

„Podľa právneho názoru Všeobecnej zdravotnej poisťovne obe napádané rozhodnutia zasahujú do jej práv, povinností a právom chránených záujmov. V ústavnej sťažnosti podrobne argumentovala, z akých dôvodov,“ ozrejmila Capáková stanovisko poisťovne.

VšZP trvá na tom, že Rada ÚVO, ako aj úrad, vo svojich rozhodnutiach pochybili procesne aj vecne. „Keďže ich rozhodnutia nepodliehajú súdnemu preskúmaniu, a teda zdravotná poisťovňa nemôže využiť iný opravný prostriedok, obrátila sa vo veci na Ústavný súd SR so sťažnosťou, v ktorej navrhuje obe rozhodnutia zrušiť,“ dodala hovorkyňa.
 
Rada Úradu pre verejné obstarávanie v decembri 2025 zamietla odvolanie poisťovne v konaní týkajúcom sa výberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby z roku 2019.

Výberové konanie sa týkalo vydania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby pre 328 sídiel staníc (bodov) záchrannej zdravotnej služby. Rada ÚVO zastavila taktiež odvolanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý spolu s poisťovňou vtedy oznámili, že sa plánujú obrátiť na ústavný súd.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Merz je otvorený zákazu sociálnych sietí pre deti

Nemecko zvažuje sprísnenie pravidiel pre používanie sociálnych sietí deťmi. Sociálni demokrati (SPD) najnovšie podporili zákaz prístupu pre deti mladšie ako 14 rokov.

Aj nemecký kancelár Friedrich Merz a jeho strana CDU presadzujú zákaz do 16 rokov. Keďže regulácia sociálnych médií patrí v Nemecku do kompetencie spolkových krajín, prijatie jednotných pravidiel si vyžiada celoštátnu koordináciu.

Podľa lídra SPD Larsa Klingbeila je ochrana mladých ľudí pred nenávisťou a násilným obsahom na internete prioritou, informuje agentúra DW. Poslanci SPD navrhujú, aby platformy vytvorili špeciálne „mládežnícke verzie“ pre vekovú skupinu od 14 do 16 rokov bez algoritmických odporúčaní, personalizovaného obsahu, nekonečného scrollovania či automatického prehrávania videí.

Pre používateľov nad 16 rokov by sa možnosť vypnúť algoritmické odporúčania mala stať predvoleným nastavením.

(mja)

Minúta  |  

Putin ponúka deň prímeria na voľby, Ukrajina trvá na 60 dňoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko súhlasí iba s jednodňovým prímerím na usporiadanie volieb, hoci podľa Kyjeva je potrebných minimálne 60 dní.

V rozhovore pre Axios Zelenskyj označil ruský návrh za absurdný a naznačil, že môže svedčiť o neochote Moskvy dosiahnuť skutočný mier.

Hlava Ukrajiny pripustila, že sa diskutuje o možnosti prezidentských volieb spojených s referendom, no konečné rozhodnutie nepadlo. Zdôraznil, že bez stabilného prímeria nie je možné zabezpečiť férový priebeh kampane ani hlasovania.

Podobne sa vyjadril aj podpredseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Kornijenko, podľa ktorého ukrajinská legislatíva počíta so 60-dňovou lehotou na predčasné voľby. Voľby „pod šahídmi“ či paľbou označil za neprípustné.

Otázkou zostáva aj konanie volieb počas stanného práva, ktoré súčasný právny režim neumožňuje.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.