Preskočiť na obsah
  |  

Pred ramadánom je pre vyhrážky smrťou Austrália v pohotovosti

Austrálska polícia začala vyšetrovanie po tom, ako najväčšia mešita v krajine dostala výhražný list. Zásielka doručená do mešity Lakemba v západnom Sydney obsahovala kresbu prasaťa a hrozbu zabitím „moslimskej rasy“. Ide už o tretí podobný incident pred začiatkom pôstneho mesiaca ramadán.

Polícia spresnila, že list podrobí forenznej analýze a posilní hliadkovanie pri náboženských objektoch a komunitných podujatiach. Len pred niekoľkými týždňami bol do tej istej mešity doručený podobný list zobrazujúci moslimov vo vnútri horiacej mešity.

V januári zadržali a obvinili 70-ročného muža v súvislosti s ďalším výhražným listom adresovaným zamestnancom mešity.

Libanonská moslimská asociácia, ktorá mešitu prevádzkuje, požiadala vládu o finančné prostriedky na posilnenie bezpečnosti. Počas ramadánu má mešitu každú noc navštíviť približne päťtisíc osôb. Premiér Anthony Albanese sériu vyhrážok odsúdil.

Organizácia Islamophobia Register Australia zdokumentovala 740-percentný nárast podobných hlásení po masovej streľbe v Bondi Beach zo 14. decembra minulého roka. Vtedy dvaja ozbrojenci inšpirovaní Islamským štátom zabili 15 ľudí, ktorí sa zúčastnili na oslave židovského sviatku. Následne krajina sprísnila aj zákony o držaní zbraní.

(reuters, max)

  |  

Zuckerberg pred súdom odmieta, že umožňuje prístup detí na Instagram

Generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg počas súdneho procesu v Los Angeles odmietol tvrdenia, že jeho firma umožňuje prístup deťom mladším ako trinásť rokov na Facebook a Instagram.

V konaní, ktoré sa týka žaloby ženy z Kalifornie pre údajné poškodenie duševného zdravia v detstve, čelil otázkam o interných dokumentoch a svojich predchádzajúcich vyhláseniach pred Kongresom.

Právnik žalobkyne Mark Lanier poukázal na interné materiály, ktoré naznačovali snahu prilákať mladších používateľov. Zuckerberg reagoval, že jeho výroky sú nesprávne interpretované a že Meta zvažovala bezpečné verzie služieb pre deti, no projekt Instagramu pre deti do trinásť rokov sa napokon nerealizoval. Spoločnosť podľa neho pracuje na ochranných opatreniach.

Zuckerberg čelil aj otázkam o cieľoch zvyšovania času stráveného v aplikácii. Pripustil, že v minulosti existovali takéto ciele, no tvrdí, že prístup sa zmenil.

Prelomový proces je súčasťou širšej vlny žalôb v USA týkajúcich sa vplyvu sociálnych sietí na duševné zdravie mladých používateľov. Austrália ako prvá na svete vlani zakázala prístup na sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov, podobné opatrenia sú témou aj v mnohých ďalších krajinách.

(reuters, max)

  |  

Slováci budú hrať semifinále proti USA v piatok od 21.10

Slovenskí hokejoví reprezentanti nastúpia na semifinálový zápas ZOH 2026 proti USA v piatok od 21.10. Po štvrťfinálových zápasoch o tom rozhodol direktoriát turnaja, ktorý k vopred stanoveným časom priradil konkrétne dvojice. Druhú tvoria Kanaďania s Fínmi, ktorí sa v súboji o postup do finále stretnú v rovnaký deň od 16.40 takisto v milánskej aréne Santagiulia.

Duel o bronzové medaily je na programe v sobotu 21. februára od 20.40, finále sa uskutoční v nedeľu o 14.10.

Slováci sa dostali do semifinále olympijského turnaja druhýkrát za sebou po tom, ako v stredajšom štvrťfinálovom zápase zdolali Nemcov 6:2. Bol to jediný štvrťfinálový duel, v ktorom o víťazovi nerozhodlo predĺženie. Američania sa medzi štvorku najlepších dostali po víťazstve nad Švédskom 2:1 po predĺžení. Kanaďania uspeli proti Čechom 4:3 pp, Fíni si poradili so Švajčiarmi 3:2 pp.

(tasr, max)

  |  

Súd v USA odmietol povinné zadržiavanie migrantov bez kaucie

Federálna sudkyňa Sunshine Sykesová z okresného súdu v kalifornskom Riverside zrušila rozhodnutie odvolacej rady pre imigráciu, ktoré podporovalo politiku administratívy Donalda Trumpa o povinnom zadržiavaní tisícok migrantov bez možnosti požiadať o prepustenie na kauciu.

Dospela k záveru, že vláda nedodržala jej predchádzajúce rozhodnutie, ktorým označila túto prax za nezákonnú.

Stredajšie rozhodnutie sa týka hromadnej žaloby migrantov z celej krajiny a má širší dosah než viaceré predchádzajúce verdikty iných sudcov. Sykesová kritizovala administratívu za pokračovanie v odmietaní pojednávaní o kaucii a uviedla, že prekročila hranice ústavného správania.

Rozhodnutie znamená, že imigrační sudcovia už nemôžu automaticky zamietať žiadosti o kauciu na základe stanoviska rady. Sporná politika vychádzala z výkladu, podľa ktorého sa za „žiadateľov o vstup“ považujú aj cudzinci, ktorí už žijú v USA, čo viedlo k ich povinnému zadržiavaniu.

Sykesová už v decembri označila politiku ministerstva vnútornej bezpečnosti za nezákonnú a teraz zrušila aj rozhodnutie rady, ktoré ju podporovalo.

(reuters, max)

  |  

Spojené štáty sťahujú všetkých svojich vojakov zo Sýrie, uviedol WSJ

Spojené štáty sú v procese sťahovania všetkých svojich približne tisíc vojakov zo Sýrie. V stredu o tom s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov informoval denník Wall Street Journal (WSJ). Vojaci majú zvyšné základne USA v Sýrii opustiť v priebehu najbližších dvoch mesiacov.

Americké sily už minulý týždeň dokončili stiahnutie sa zo strategickej základne at-Tanf pri sýrskych hraniciach s Jordánskom a Irakom, nad ktorou medzitým prevzala kontrolu sýrska armáda. Američania sa odtiaľ presunuli na základňu do Jordánska.

Tento krok označila agentúra Reuters za najnovší signál posilňovania vzťahov medzi USA a Sýriou, ktoré by mohlo umožniť ešte výraznejšie stiahnutie amerických vojakov. WSJ už v januári informoval, že USA zvažujú úplný odchod svojich síl zo Sýrie. Podľa citovaných zdrojov však už tento proces prebieha a Spojené štáty tým ukončujú desaťročnú vojenskú operáciu v Sýrii.

Sýria má od zvrhnutia dlhoročného prezidenta Bašara Asada v decembri 2024 novú vládu vedenú prezidentom Ahmadom Šarom.

(reuters, max)

  |  

Biely dom: Irán by konal múdro, ak by uzavrel dohodu s USA

Biely dom v stredu vyhlásil, že by bolo od Iránu „múdre“, keby uzavrel dohodu so Spojenými štátmi, keďže americký prezident Donald Trump opäť naznačil potenciálny vojenský zásah v krajine.

Nepriame rokovania medzi obomi stranami o jadrovom programe Teheránu sa obnovili po tom, ako Trump pohrozil krajine vojenským zásahom v súvislosti s januárovým potláčaním protestov v Iráne. Predchádzajúce rokovania zlyhali po vlaňajších útokoch Izraela a USA na jadrové zariadenia Iránu, pripomína AFP.

„Irán by konal veľmi múdro, ak by uzavrel dohodu s prezidentom Trumpom a jeho vládou,“ povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Americký prezident v stredu opäť naznačil potenciálny útok na Irán v príspevku na svojej platforme Truth Social, zatiaľ čo armáda Spojených štátov posilňuje svoju prítomnosť na Blízkom východe. Zároveň upozornil Britániu, aby sa nevzdávala suverenity nad Čagoskými ostrovmi v Indickom oceáne, keďže by tamojšia letecká základňa Diega Garciu podľa neho mohla byť potrebná pri odrazení potenciálneho útoku z Iránu.

Minister zahraničných vecí Iránu Abbás Arákčí už skôr v stredu povedal, že Teherán pripravuje rámec na budúce jadrové rokovania s Washingtonom. Došlo k tomu deň po druhej schôdzke s americkými predstaviteľmi v Ženeve, kde sa podľa jeho slov dohodli základné princípy, ktoré by mohli pripraviť pôdu na dosiahnutie jadrovej dohody.

(tasr, apf, max)