Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európsky projekt viazne. Berlín rokuje o rozšírení flotily stíhačiek F-35

Nemecko zvažuje objednávku ďalších stíhačiek F-35 vyrobených v USA, uviedli pre agentúru Reuters dva zdroje. Rokovania by podľa jedného z nich mohli viesť k nákupu viac ako 35 lietadiel, pričom výsledok je zatiaľ neistý.

Berlín už v roku 2022 objednal 35 strojov, ktorých dodávky sa majú začať koncom tohto roka.

Možný nákup prichádza v čase, keď spoločný nemecko-francúzsky projekt Future Combat Air System (FCAS) v hodnote 100 miliárd eur viazne pre priemyselnú rivalitu. Projekt mal od roku 2040 nahradiť lietadlá Rafale a Eurofighter.

Očakáva sa, že krajiny by mohli upustiť od vývoja spoločnej stíhačky, no mohli by pokračovať v spolupráci na dronoch a digitálnom systéme bojového cloudu.

Stíhačky F-35 by nahradili lietadlá Tornado pri preprave amerických jadrových bômb B61 uskladnených v Nemecku. Ide o jediný západný typ certifikovaný na ich prevážanie. Kancelár Friedrich Merz zároveň spochybnil potrebu vývoja pilotovanej stíhačky šiestej generácie. Minister obrany Boris Pistorius pripomenul, že o osude FCAS má byť jasno v najbližších dňoch.

Hovorca vlády neskôr reagoval, že krajina neplánuje kúpiť ďalšie stíhačky F-35.

(reuters, max)

Minúta  |  

Jun Sok-jol je vinný za vyhlásenie stanného práva, rozhodol súd

Juhokórejský súd vo štvrtok odsúdil bývalého prezidenta Jun Sok-jola na doživotie za vedenie vzbury počas jeho neúspešného pokusu o zavedenie stanného práva v krajine v decembri 2024.

Prokurátori v januári požiadali pre bývalého prezidenta najvyšší možný trest za organizovanie vzbury – trest smrti alebo doživotie. Jeho vyhlásenie výnimočného stavu bolo podľa nich protiústavné a podkopalo fungovanie Národného zhromaždenia aj volebnej komisie, čim narušil liberálny demokratický ústavný poriadok krajiny.

Južná Kórea síce naposledy udelila trest smrti v roku 2016, no od roku 1997 nikoho nepopravila.

Sok-jol nariadil vojakom vtrhnúť do parlamentu a blokovať prístup k budovám vrátane sídla opozície. Obvinenia pravidelne odmieta a tvrdí, že ako prezident mal právo vyhlásiť stanné právo, aby upozornil na konanie opozície.

Exprezidenta už predtým odsúdili na päť rokov väzenia za marenie spravodlivosti, falšovanie úradných dokumentov a nedodržanie zákonných postupov vyžadovaných pri zavedení stanného práva. Obvinenie sa týkalo udalostí z januára 2025, keď sa po odvolaní z funkcie parlamentom zabarikádoval v prezidentskom komplexe a bránil vyšetrovateľom, aby ho zadržali.

(reuters, tasr, max)

Minúta  |  

Microsoft odmieta, že imigračný úrad sleduje civilistov ich platformou

Spoločnosť Microsoft nemá dôvod domnievať sa, že Imigračná a colná správa USA (ICE) využíva jej technológie na hromadné sledovanie civilistov. Reagovala tak na správu denníka Guardian, podľa ktorej ICE prehĺbila závislosť od cloudovej platformy Azure počas obdobia, keď zintenzívnila zatýkanie a deportácie.

Podľa denníka agentúra viac ako strojnásobila objem dát uložených v Azure v priebehu šiestich mesiacov pred januárom 2026. ICE má využívať nástroje produktivity a riešenia založené na umelej inteligencii na vyhľadávanie a analýzu dát.

Microsoft reagoval, že poskytuje cloudové nástroje ministerstvu vnútornej bezpečnosti a ICE prostredníctvom partnerov a že jeho podmienky neumožňujú používanie technológií na hromadné sledovanie.

ICE sa odmietla vyjadriť k detailom používaných technológií, no potvrdila, že využíva rôzne nástroje pri vyšetrovaniach.

Imigračné opatrenia administratívy Donalda Trumpa čelia kritike zo strany obhajcov ľudských práv. Technologická firma zároveň vyzvala na stanovenie jasných právnych hraníc používania nových technológií orgánmi činnými v trestnom konaní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vo vodách Antarktídy prvýkrát zachytili kamerami žraloka

V ľadových vodách Antarktídy sa prvýkrát podarilo zachytiť veľkého žraloka pred objektívom kamery. Informoval o tom tím Minderoo-UWA Deep-Sea Research Centre. Podľa riaditeľa centra Alana Jamiesona ide o zásadné zistenie, keďže doteraz platilo, že žraloky sa v tejto oblasti nevyskytujú.

Žraloka antarktického s odhadovanou dĺžkou tri až štyri metre nakrútili v januári pri Južných Shetlandách neďaleko Antarktického polostrova. Pohyboval sa v hĺbke približne 490 metrov, kde teplota vody dosahovala 1,27 stupňa Celzia. V rovnakej lokalite zaznamenali aj raju ležiacu na morskom dne.

Vedci uvádzajú, že populácia týchto žralokov v Južnom oceáne môže byť riedka a ťažko pozorovateľná. Jedinec sa držal vrstvy vody s najvyššou teplotou, keďže oceán je silne vrstvený až do hĺbky približne tisíc metrov.

Kamery v tejto oblasti fungujú len počas letných mesiacov na južnej pologuli, teda od decembra do februára. „Počas zvyšných 75 percent roka vody nikto nesleduje. A práve preto podľa mňa občas narazíme na takéto prekvapenia,“ povedal Jamieson.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pred ramadánom je pre vyhrážky smrťou Austrália v pohotovosti

Austrálska polícia začala vyšetrovanie po tom, ako najväčšia mešita v krajine dostala výhražný list. Zásielka doručená do mešity Lakemba v západnom Sydney obsahovala kresbu prasaťa a hrozbu zabitím „moslimskej rasy“. Ide už o tretí podobný incident pred začiatkom pôstneho mesiaca ramadán.

Polícia spresnila, že list podrobí forenznej analýze a posilní hliadkovanie pri náboženských objektoch a komunitných podujatiach. Len pred niekoľkými týždňami bol do tej istej mešity doručený podobný list zobrazujúci moslimov vo vnútri horiacej mešity.

V januári zadržali a obvinili 70-ročného muža v súvislosti s ďalším výhražným listom adresovaným zamestnancom mešity.

Libanonská moslimská asociácia, ktorá mešitu prevádzkuje, požiadala vládu o finančné prostriedky na posilnenie bezpečnosti. Počas ramadánu má mešitu každú noc navštíviť približne päťtisíc osôb. Premiér Anthony Albanese sériu vyhrážok odsúdil.

Organizácia Islamophobia Register Australia zdokumentovala 740-percentný nárast podobných hlásení po masovej streľbe v Bondi Beach zo 14. decembra minulého roka. Vtedy dvaja ozbrojenci inšpirovaní Islamským štátom zabili 15 ľudí, ktorí sa zúčastnili na oslave židovského sviatku. Následne krajina sprísnila aj zákony o držaní zbraní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zuckerberg pred súdom odmieta, že umožňuje prístup detí na Instagram

Generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg počas súdneho procesu v Los Angeles odmietol tvrdenia, že jeho firma umožňuje prístup deťom mladším ako trinásť rokov na Facebook a Instagram.

V konaní, ktoré sa týka žaloby ženy z Kalifornie pre údajné poškodenie duševného zdravia v detstve, čelil otázkam o interných dokumentoch a svojich predchádzajúcich vyhláseniach pred Kongresom.

Právnik žalobkyne Mark Lanier poukázal na interné materiály, ktoré naznačovali snahu prilákať mladších používateľov. Zuckerberg reagoval, že jeho výroky sú nesprávne interpretované a že Meta zvažovala bezpečné verzie služieb pre deti, no projekt Instagramu pre deti do trinásť rokov sa napokon nerealizoval. Spoločnosť podľa neho pracuje na ochranných opatreniach.

Zuckerberg čelil aj otázkam o cieľoch zvyšovania času stráveného v aplikácii. Pripustil, že v minulosti existovali takéto ciele, no tvrdí, že prístup sa zmenil.

Prelomový proces je súčasťou širšej vlny žalôb v USA týkajúcich sa vplyvu sociálnych sietí na duševné zdravie mladých používateľov. Austrália ako prvá na svete vlani zakázala prístup na sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov, podobné opatrenia sú témou aj v mnohých ďalších krajinách.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.