Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini v Indii: AI nesmie zostať v rukách úzkej elity

Prezident Peter Pellegrini na samite AI Impact v Naí Dillí zdôraznil, že umelá inteligencia nie je len otázkou technológie, ale aj moci, dôvery a ľudskej dôstojnosti. Podľa neho nesmie zostať v rukách úzkej elity či korporácií, pretože by to oslabilo dôveru verejnosti.

Demokratizácia AI má podľa prezidenta znamenať prístup k zručnostiam, nástrojom a férovým podmienkam pre inovácie.

Pellegrini poukázal aj na rastúce energetické nároky AI: „Medzinárodná energetická agentúra očakáva, že tento dopyt bude v tomto desaťročí rásť rýchlo. V jej základnom scenári by sa do roku 2030 mohol približne zdvojnásobiť.“

Slovensko má podľa neho výhodu v nízkouhlíkovej a stabilnej energetike. Zdôraznil význam jurisdikcie a ochrany citlivých údajov.

Prezident informoval, že projekt AI Factory na Slovensku, postavený na najnovšej generácii GPU čipov, napreduje. Cieľom je budovať suverénnu AI infraštruktúru a lokálny ekosystém. AI podľa neho môže pomôcť v zdravotníctve, vzdelávaní aj vo verejných službách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump pozdravuje Česko a chváli Macinku po jeho spore s Clintonovou

Prezident USA Donald Trump pochválil „skvelú prácu“ českého ministra zahraničia Petra Macinku. Ten pred pár dňami viedol ostrú výmenu názorov na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Skvelá práca vo vašej debate s Hillary Clintonovou o rôznych témach vrátane jej absurdných názorov na rodovú rovnosť. Pozdravte všetkých vo vašej úžasnej krajine!“ napísal na Truth Social. Macinku na sociálnej sieti X už predtým podporil aj jeho syn Barron Trump, ktorý ocenil otvorenú konfrontáciu.

Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii dostala do ostrej výmeny názorov s českým vicepremiérom Macinkom v diskusii o stave Západu, politike USA a spoločenských témach.

Clintonová kritizovala prezidenta Trumpa a jeho prístup k Európe. Macinka reagoval poznámkou, že Trumpa „naozaj nemá rada“, čo potvrdila s tým, že nesúhlasí s jeho krokmi voči Spojeným štátom aj svetu.

Český minister následne uviedol, že rozhodnutia prezidenta Spojených štátov sú podľa neho reakciou na politiky vzdialené bežným ľuďom, pričom spomenul „woke“ ideológie, rodové teórie a kultúru rušenia. Clintonová žiadala konkrétne príklady a naznačila, že Macinka je proti právam žien, čo odmietol.

Niekdajšia kandidátka na prezidentku sa vyjadrila aj k migrácii v USA a podotkla, že situácia zašla priďaleko. Zdôraznila potrebu bezpečných hraníc a humánneho prístupu.

(max)

Minúta  |  

Európsky projekt viazne. Berlín rokuje o rozšírení flotily stíhačiek F-35

Nemecko zvažuje objednávku ďalších stíhačiek F-35 vyrobených v USA, uviedli pre agentúru Reuters dva zdroje. Rokovania by podľa jedného z nich mohli viesť k nákupu viac ako 35 lietadiel, pričom výsledok je zatiaľ neistý.

Berlín už v roku 2022 objednal 35 strojov, ktorých dodávky sa majú začať koncom tohto roka.

Možný nákup prichádza v čase, keď spoločný nemecko-francúzsky projekt Future Combat Air System (FCAS) v hodnote 100 miliárd eur viazne pre priemyselnú rivalitu. Projekt mal od roku 2040 nahradiť lietadlá Rafale a Eurofighter.

Očakáva sa, že krajiny by mohli upustiť od vývoja spoločnej stíhačky, no mohli by pokračovať v spolupráci na dronoch a digitálnom systéme bojového cloudu.

Stíhačky F-35 by nahradili lietadlá Tornado pri preprave amerických jadrových bômb B61 uskladnených v Nemecku. Ide o jediný západný typ certifikovaný na ich prevážanie. Kancelár Friedrich Merz zároveň spochybnil potrebu vývoja pilotovanej stíhačky šiestej generácie. Minister obrany Boris Pistorius pripomenul, že o osude FCAS má byť jasno v najbližších dňoch.

Hovorca vlády neskôr reagoval, že krajina neplánuje kúpiť ďalšie stíhačky F-35.

(reuters, max)

Minúta  |  

Jun Sok-jol je vinný za vyhlásenie stanného práva, rozhodol súd

Juhokórejský súd vo štvrtok odsúdil bývalého prezidenta Jun Sok-jola na doživotie za vedenie vzbury počas jeho neúspešného pokusu o zavedenie stanného práva v krajine v decembri 2024.

Prokurátori v januári požiadali pre bývalého prezidenta najvyšší možný trest za organizovanie vzbury – trest smrti alebo doživotie. Jeho vyhlásenie výnimočného stavu bolo podľa nich protiústavné a podkopalo fungovanie Národného zhromaždenia aj volebnej komisie, čim narušil liberálny demokratický ústavný poriadok krajiny.

Južná Kórea síce naposledy udelila trest smrti v roku 2016, no od roku 1997 nikoho nepopravila.

Sok-jol nariadil vojakom vtrhnúť do parlamentu a blokovať prístup k budovám vrátane sídla opozície. Obvinenia pravidelne odmieta a tvrdí, že ako prezident mal právo vyhlásiť stanné právo, aby upozornil na konanie opozície.

Exprezidenta už predtým odsúdili na päť rokov väzenia za marenie spravodlivosti, falšovanie úradných dokumentov a nedodržanie zákonných postupov vyžadovaných pri zavedení stanného práva. Obvinenie sa týkalo udalostí z januára 2025, keď sa po odvolaní z funkcie parlamentom zabarikádoval v prezidentskom komplexe a bránil vyšetrovateľom, aby ho zadržali.

(reuters, tasr, max)

Minúta  |  

Microsoft odmieta, že imigračný úrad sleduje civilistov ich platformou

Spoločnosť Microsoft nemá dôvod domnievať sa, že Imigračná a colná správa USA (ICE) využíva jej technológie na hromadné sledovanie civilistov. Reagovala tak na správu denníka Guardian, podľa ktorej ICE prehĺbila závislosť od cloudovej platformy Azure počas obdobia, keď zintenzívnila zatýkanie a deportácie.

Podľa denníka agentúra viac ako strojnásobila objem dát uložených v Azure v priebehu šiestich mesiacov pred januárom 2026. ICE má využívať nástroje produktivity a riešenia založené na umelej inteligencii na vyhľadávanie a analýzu dát.

Microsoft reagoval, že poskytuje cloudové nástroje ministerstvu vnútornej bezpečnosti a ICE prostredníctvom partnerov a že jeho podmienky neumožňujú používanie technológií na hromadné sledovanie.

ICE sa odmietla vyjadriť k detailom používaných technológií, no potvrdila, že využíva rôzne nástroje pri vyšetrovaniach.

Imigračné opatrenia administratívy Donalda Trumpa čelia kritike zo strany obhajcov ľudských práv. Technologická firma zároveň vyzvala na stanovenie jasných právnych hraníc používania nových technológií orgánmi činnými v trestnom konaní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vo vodách Antarktídy prvýkrát zachytili kamerami žraloka

V ľadových vodách Antarktídy sa prvýkrát podarilo zachytiť veľkého žraloka pred objektívom kamery. Informoval o tom tím Minderoo-UWA Deep-Sea Research Centre. Podľa riaditeľa centra Alana Jamiesona ide o zásadné zistenie, keďže doteraz platilo, že žraloky sa v tejto oblasti nevyskytujú.

Žraloka antarktického s odhadovanou dĺžkou tri až štyri metre nakrútili v januári pri Južných Shetlandách neďaleko Antarktického polostrova. Pohyboval sa v hĺbke približne 490 metrov, kde teplota vody dosahovala 1,27 stupňa Celzia. V rovnakej lokalite zaznamenali aj raju ležiacu na morskom dne.

Vedci uvádzajú, že populácia týchto žralokov v Južnom oceáne môže byť riedka a ťažko pozorovateľná. Jedinec sa držal vrstvy vody s najvyššou teplotou, keďže oceán je silne vrstvený až do hĺbky približne tisíc metrov.

Kamery v tejto oblasti fungujú len počas letných mesiacov na južnej pologuli, teda od decembra do februára. „Počas zvyšných 75 percent roka vody nikto nesleduje. A práve preto podľa mňa občas narazíme na takéto prekvapenia,“ povedal Jamieson.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.