Preskočiť na obsah
  |  

Maďarská aliancia má ambíciu ísť do volieb samostatne

Mimoparlamentná Maďarská aliancia rokuje o spolupráci aj s opozičnými stranami, no nechce o tom zatiaľ informovať.

„Maďarská aliancia ako jediná relevantná maďarská strana na slovenskej politickej scéne musí mať ambíciu ísť do volieb samostatne. Systematickou a trpezlivou politickou prácou musíme presvedčiť voličov, že sme najsprávnejšou voľbou pre tých, ktorých už unavujú výhovorky o ‚status quo‘ a tvrdenia, že na juhu sa neoplatí stavať a investovať. Na úrovni vyšších územných celkov máme overené koalície, ale celoštátna politika má iné pravidlá,“ uviedla hovorkyňa strany Klára Magdeme.

Podľa strany sa spolupráca s ostatnými politickými subjektami aj v rokoch 2025 a 2026 končí tam, kde sa začína maďarská otázka. „Preto ak chceme, aby po ďalších voľbách nastal posun v otázkach práv národnostných komunít a ekonomického rozvoja južných regiónov, už teraz musíme viesť dialóg so stranami,“ uviedla Maďarská aliancia.

Strana sa koncom roka vyjadrovala k téme takzvaných Benešových dekrétov. Pripravila aj návrh zákona na pozastavenie účinnosti právnych predpisov spätých s Benešovými dekrétmi. Predseda strany László Gubík zároveň v decembri 2025 vystúpil na zhromaždení, ktoré organizovali opozičné strany.

(tasr, est)

  |  

Reuters: Teherán je pripravený na ústupky v jadrovej oblasti

Irán je pripravený ponúknuť nové ústupky v rokovaniach s USA o svojom jadrovom programe výmenou za zrušenie sankcií a uznanie práva na obohacovanie uránu. Podľa vysokého iránskeho predstaviteľa chce Teherán zabrániť možnému americkému útoku a udržať diplomaciu pri živote.

Irán zvažuje, že polovicu svojich zásob vysoko obohateného uránu vyvezie do zahraničia, zvyšok zriedi a zapojí sa do vytvorenia regionálneho konzorcia na obohacovanie. Výmenou žiada uznanie práva na „mierové obohacovanie“ a postupné rušenie ekonomických sankcií.

Súčasťou návrhov je aj ponuka pre americké firmy podieľať sa ako dodávatelia na projektoch v iránskom ropnom a plynárenskom sektore.

Washington však obohacovanie uránu v Iráne považuje za potenciálnu cestu k jadrovým zbraniam a žiada jeho úplné zastavenie. Obe strany sa zatiaľ nezhodujú ani na harmonograme rušenia sankcií.

Napriek pretrvávajúcim rozdielom Teherán pripúšťa možnosť dočasnej dohody. Rokovania pokračujú v čase rastúceho napätia a posilňovania americkej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe.

(reuters, est)

  |  

Mexická armáda zabila šéfa drogového kartelu

Spojené štáty poskytli Mexiku spravodajské informácie pre vojenskú operáciu, ktorá viedla k smrti drogového bosa Nemesia Oseguera prezývaného „El Mencho“.

Oznámilo to mexické veľvyslanectvo vo Washingtone s tým, že okrem vlastnej vojenskej rozviedky boli využité aj doplňujúce údaje od amerických úradov v rámci bilaterálnej spolupráce.

Mexické ministerstvo obrany uviedlo, že Oseguera zomrel na zranenia počas leteckého transportu po zásahu armády. „El Mencho“ bol považovaný za jedného z najhľadanejších drogových lídrov v regióne.

Zástupca amerického ministra zahraničných vecí Christopher Landau označil jeho smrť za „veľký posun pre Mexiko, USA, Latinskú Ameriku aj celý svet“. Zároveň vyjadril znepokojenie nad násilím v Mexiku, ktoré podľa neho sleduje s veľkým smútkom a obavami.

(reuters, est)

  |  

Olympionici zjedli 1 800 metrov pizze či tonu syra Grana Padano

Podľa šéfa hier Milano Cortina Andreu Varniera zjedli atléti počas 16 dní zimných olympijských hier denne aj 365 kilogramov cestovín, 10-tisíc vajec a vypili 8-tisíc káv.

Každý deň sa pripravilo až 4 500 jedál v olympijskej dedine v Miláne, takmer 4 000 v Cortine a 2 300 v Predazze. Príprava jedálnych lístkov trvala približne rok.

Organizátori zdôraznili, že okrem množstva bola oceňovaná aj kvalita jedla. Na hry sa predalo približne 1,3 milióna vstupeniek, čo predstavuje 88 percent kapacity. Z divákov bolo 37 percent z Talianska a 63 percent zo zahraničia, najmä z Nemecka, USA, Británie a Švajčiarska.

Medzi najobľúbenejšie disciplíny patrili skialpinizmus, rýchlokorčuľovanie, krasokorčuľovanie a ľadový hokej. Olympijské ohne v Miláne prilákali od začiatku hier asi 300-tisíc návštevníkov.

(reuters, est)

  |  

Afganec rozbíjal tovar v nemeckom obchode, zasiahli až zákazníci

V supermarkete Kaufland v Altenburg-Nord v nemeckom Durínsku muž oblečený celý v čiernom devastoval ponúkaný tovar. Začalo sa to podľa Bildu pri zelenine, kde oboma rukami prevracal prepravky i krabice na zem.

Zamestnankyne ho vyzývali, aby prestal. Upozornili ho, že zavolajú políciu. Muž na to reagoval slovami „áno, volajte políciu“ a pokračoval v ničení tovaru. Obchod bol plný zákazníkov, niektorí sa mu vyhýbali, iní incident natáčali. Nikto počas jeho vyčíňania zranenia neutrpel.

Na podlahe sa miešali šumivé vína, rozbité konzervy aj džemy. Na mieste nebola prítomná bezpečnostná služba. Nakoniec zasiahli dvaja zákazníci, ktorí muža vyviedli z predajne. Krátko nato dorazila polícia.

Podľa policajnej komisárky Seliny Rolleovej išlo o 27-ročného Afganca v stave duševnej tiesne, ktorého previezli do nemocnice. Škodu odhadujú na približne štvorcifernú sumu. Kaufland potvrdil podanie trestného oznámenia a zákaz vstupu pre muža. Spoločnosť preveruje, prečo v daný deň nezasiahla ochranka.

(max)

  |  

FT: Irán uzavrel s Ruskom tajnú zbrojnú dohodu za pol miliardy eur

Má ísť o nákup tisícov moderných prenosných protilietadlových rakiet, informoval denník Financial Times. Dohodu podľa denníka podpísali v decembri v Moskve a počíta s dodávkou 500 odpaľovacích zariadení systému Verba a 2 500 rakiet 9M336 v priebehu troch rokov.

Dodávky majú prebehnúť v troch etapách v rokoch 2027 až 2029. Kontrakt mali vyrokovať ruský štátny exportér zbraní Rosoboronexport a zástupca iránskeho ministerstva obrany v Moskve. Reuters uviedol, že správu zatiaľ nemohol nezávisle overiť.

Irán o systémy formálne požiadal minulý rok v júli. K dohode dochádza v čase napätia okolo iránskeho jadrového programu. Vlani v júni americké sily zaútočili na tri hlavné iránske jadrové zariadenia. Prezident Donald Trump tvrdil, že boli zničené, no podľa predbežného hodnotenia amerických spravodajských služieb útoky program iba spomalili o niekoľko mesiacov.

Rusko a Irán majú strategické partnerstvo, ktoré však neobsahuje záväzok vzájomnej obrany. Nedávno ruská vojnová loď cvičila s iránskym námorníctvom v Ománskom zálive.

(reuters, est)