Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA vyhrali zlato v hokeji, rozhodol Jack Hughes

Hokejisti USA vybojovali zlaté medaily na ZOH v Miláne. V nedeľňajšom finálovom zápase zvíťazili nad Kanadou 2:1 po predĺžení. Víťazný gól strelil v 62. minúte Jack Hughes.

Pre Američanov je to tretie zlato z olympijského turnaja, na ktorom predtým triumfovali v rokoch 1960 a 1980. Triumf v Miláne dosiahli na deň presne po 46 rokoch od „zázraku na ľade“ na ZOH 1980 v Lake Placid. Zároveň tým nadviazali na titul z uplynulých MS 2025.

Do finálového zápasu napokon nezasiahol kanadský útočník Sidney Crosby, ktorý sa zranil vo štvrťfinálovom dueli s Českom. Kapitánske „céčko“ prevzal rovnako ako v semifinále proti Fínsku Connor McDavid.

(tasr, est)

Minúta  |  

S kanistrom a palivom sa vybral do rezidencie Trumpa, zastrelili ho

Americká tajná služba v nedeľu oznámila, že jej agenti zastrelili muža vo veku okolo 20 rokov po tom, čo sa pokúsil nezákonne vstúpiť do zabezpečeného perimetra v rezorte prezidenta Donalda Trumpa Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride.

Muž niesol niečo, čo vyzeralo ako brokovnica a kanister s palivom, uviedli spravodajské služby. Spozorovali ho pri severej bráne rezortu. Úmysly podozrivého nie sú jasné.

Biely dom bezprostredne nereagoval na žiadosť o komentár. Trump je momentálne vo Washingtone.

Spojené štáty čelia nárastu politického násilia. V roku 2024 čelil Trump dvom pokusom o atentát, vrátane jedného na jeho golfovom ihrisku vo West Palm Beach. Melissu Hortmanovú, demokratickú štátnu zákonodarkyňu v Minnesote, v júni minulého roka zastrelili s jej manželom. O niekoľko mesiacov neskôr na verejnom podujatí zastrelili aj konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Netreba žiadnu zdravotnícku iniciatívu, reaguje Grónsko na Trumpa

Grónsko a Dánsko odmietli iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa vyslať do arktického regiónu nemocničnú loď. Trump oznámil, že do Grónska pošle loď USNS Mercy, aby sa postarala o „mnohých chorých, o ktorých sa tam nestarajú“. Krok prezentoval ako humanitárnu pomoc a spoluprácu so svojím osobitným vyslancom pre Grónsko, guvernérom Louisiany Jeffom Landrym.

Dánski predstavitelia reagovali jednoznačne. Minister obrany Troels Lund Poulsen uviedol, že obyvatelia Grónska dostávajú potrebnú zdravotnú starostlivosť doma alebo v prípade špecializovaných zákrokov v Dánsku. „Nie je potrebná žiadna mimoriadna zdravotnícka iniciatíva,“ zdôraznil.

Premiérka Mette Frederiksenová vyzdvihla dánsky model bezplatnej a rovnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých a pripomenula, že rovnaký systém funguje aj v Grónsku. „Nie, ďakujeme,“ odkázal Trumpovi grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen.

Reakcia Kodane naznačuje, že Trumpovu ponuku nevníma ako nevyhnutnú pomoc, ale skôr ako ďalší prejav tlaku USA na autonómne územie, o ktoré Washington dlhodobo prejavuje strategický záujem.

(est, reuters)

Minúta  |  

Paríž si predvolá veľvyslanca USA pre jeho vyhlásenia

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot oznámil, že si predvolá amerického veľvyslanca vo Francúzsku Charlesa Kushnera v súvislosti s komentármi k zabitiu pravicového aktivistu Quentina Deranquea.

„Odmietame akýkoľvek politický oportunizmus v súvislosti s touto drámou, ktorá je stratou francúzskej rodiny,“ povedal v rozhovore pre francúzske médiá France Info, France Inter a Le Monde.

Deranquea minulý týždeň ubili na smrť počas bitky s aktivistami ľavice. Prípad vyvolal v krajine silnú odozvu a niektoré médiá ho prirovnali k „francúzskemu momentu Charlieho Kirka“, v narážke na minuloročnú streľbu na amerického konzervatívneho aktivistu.

Barrot zároveň uviedol, že otvorí otázku amerických sankcií voči bývalému eurokomisárovi Thierrymu Bretonovi a sudcovi Medzinárodného trestného súdu Nicolasovi Guillouovi. Tieto opatrenia označil za zásah do autonómie rozhodovania Európskej únie a nezávislosti medzinárodnej justície. Denník Tribune informoval, že prezident Emmanuel Macron požiadal listom prezidenta Donalda Trumpa o zrušenie sankcií.

Americké veľvyslanectvo vo Francúzsku zdôraznilo, že prípad monitoruje, a varovalo pred nárastom násilného radikálneho ľavicového hnutia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezidenta USA zaujíma, prečo Irán nekapituloval

Americký prezident Donald Trump sa podľa svojho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa pýta, prečo Irán ešte „nekapituloval“ a nesúhlasil s obmedzením jadrového programu. Witkoff v rozhovore pre Fox News uviedol, že Trump nechce hovoriť o frustrácii.

„Prečo pod týmto tlakom, s takou námornou silou, neprišli za nami a nepovedali: ‚Vyhlasujeme, že nechceme zbraň, takže toto sme pripravení urobiť‘? A predsa je dosť ťažké ich tam dostať,“ dodal.

Washington buduje svoje sily na Blízkom východe a pripravuje sa na možný niekoľkotýždňový letecký útok na Irán. Teherán pohrozil útokmi na americké základne v prípade napadnutia. USA požadujú, aby sa Irán vzdal vysoko obohateného uránu, ktorý by mohol byť použitý na výrobu bomby, a aby obmedzil podporu militantov aj svoj raketový program.

Irán tvrdí, že jeho jadrový program má mierový charakter a je ochotný prijať určité obmedzenia výmenou za zrušenie sankcií, odmieta však spájať jadrovú otázku s ďalšími témami. Witkoff podotkol, že Irán obohacuje urán až na 60 percent a podľa neho ho od materiálu na výrobu bomby delí približne týždeň.

Potvrdil tiež stretnutie s opozičným lídrom Rezom Pahlavím, ktorý vyzval Spojené štáty, aby netrávili príliš veľa času rokovaniami s Teheránom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mier na Ukrajine nemožno odkladať, vyzval pápež Lev

Pápež Lev v nedeľu vyzval na mier na Ukrajine a zdôraznil, že ukončenie štvorročného konfliktu „nemožno odkladať“. Urobil tak počas týždenného príhovoru k pútnikom na Námestí svätého Petra po nedeľnej modlitbe.

Rusko, ktoré 24. februára 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, podľa ukrajinskej armády a miestnych predstaviteľov pri najnovších nočných útokoch použilo drony, balistické aj riadené strely. Pápež hovoril o „dramatickej situácii“, množstve obetí, zlomených životoch a rodinách, ako aj o skaze a utrpení.

Spojené štáty sa pokúšajú sprostredkovať rokovania, no pokrok viazne. Rusko požaduje, aby sa Ukrajina stiahla z častí východného Donbasu, ktoré stále kontroluje, čo Kyjev odmieta.

„Mier sa nedá odložiť. Je to naliehavá potreba, ktorá musí nájsť priestor v srdciach a premeniť sa na zodpovedné rozhodnutia,“ poznamenal pápež. Vojnu označil za ranu celej ľudskej rodiny, ktorá zanecháva smrť, skazu a bolesť poznačujúcu celé generácie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.