Preskočiť na obsah
  |  

Sulík: Nie je to správne, ale o lockdowne rozhodne Mikas

Vláda nerozhodla o uznesení k tzv. lockdownu. Má o ňom rozhodnúť hlavný hygienik SR Ján Mikas, povedal po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík.

"Ústredný krízový štáb má poradný hlas a v prípade lockdownu rozhodne hlavný hygienik," uviedol Richard Sulík (SaS) s tým, že všetky otázky o rozhodnutí treba smerovať na Mikasa.

"Nemyslím si, že toto je správne, ale hlavný hygienik rozhodne," podotkol Sulík. Minister naznačil, že opatrenia sa zavedú veľmi skoro.

Krajčí: Lockdown bude

Marek Krajčí (OĽANO) ešte pred rokovaní vlády uviedol, že lockdown bude. Zdôraznil, že situácia s nárastom chorých je vážna. "Mňa veľmi mrzí situácia v nemocniciach, kde pribúdajú pacienti," doplnil šéf rezortu zdravotníctva.

Vyhol sa náznakom konkrétnych termínov spustenia lockdownu i jasnej odpovedi na otázku, či napríklad bude mobilita podmienená absolvovaním testu. Upozornil však na to, že s testovaním sa ráta. "Ja robím všetko pre to, aby bolo čo najviac mobilných odberných miest," povedal.

Testovanie je aj súčasťou plánu, ktorý by definoval podmienky pre otvorenie lyžiarskych stredísk. Podrobnosti chcú premiér a ministri predstaviť až po rokovaní.

Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec v utorok prezradil, že uzatvárať sa v nejakom rozsahu určite bude. „Nie je vylúčený aj určitý spôsob lockdownu, ale treba zadefinovať aký,“ povedal. Myslí si, že väčší význam by malo celoplošné uzavretie a nie regionálne, o ktorom tiež prebiehali úvahy, vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu takmer vo všetkých okresoch.

3 alebo 6 týždňov

Predseda vlády mal po neúspešnom nápade na povinné plošné testovanie navrhnúť lockdown Slovenska, ktorý by platil od 12. decembra. Jeho trvanie určil na 6 týždňov – to znamená, že naša vlasť by bola zatvorená až do 24. januára. Odborná časť krízového štábu podľa denníka Pravda navrhovala trojtýždňové uzavretie.

Čo to bude znamenať pre občanov Slovenska? Má sa vraj zaviesť výrazne prísna forma nových opatrení, pri ktorých sa obmedzí cestovanie a pohyb ľudí. Vyjsť z domu by sa tak mohlo len na nákup potravín alebo pre návštevu lekára.

Prípadné rozhodnutie o lockdowne bude podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího dobré riešenie. Taktiež zdôraznil potrebu obmedzenia pohybu občanov, pričom uviedol, že má pripravený takzvaný semafor, ktorý by mal byť takisto predstavený v priebehu stredy.

Ten má sedem farieb, od zelenej po čiernu, kde by čierna znamenala najtvrdšie opatrenia. Podľa šéfa rezortu zdravotníctva by mohol semafor začať platiť po ukončení lockdownu.

(TASR, ste)

  |  

Mikulec: Nejaký lockdown bude

Na Slovensku sa prijme určitá forma tzv. lockdownu. Po rokovaní ústredného krízového štábu to potvrdil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Žiadne ďalšie podrobnosti minister rovnako ako premiér Igor Matovič (OĽANO) nepovedali. Obaja avizovali, že o výsledkoch rokovania krízového štábu budú informovať po stredajšom (9. 12.) rokovaní vlády. Podľa premiéra sa na štábe dohodli na viacerých opatreniach.

Hlavný hygienik Ján Mikas ešte pred rokovaním avizoval potrebu sprísňovania opatrení. "Nie je vylúčený aj určitý spôsob lockdownu, ale treba zadefinovať aký," povedal. Myslí si, že väčší význam by mal celoplošný lockdown a nie regionálny vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu takmer vo všetkých okresoch.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zároveň potvrdil, že na pondelkovom (7. 12.) zasadnutí vlády sa diskutovalo o ďalších možných riešeniach vrátane lockdownu. Poznamenal, že sa nemusí všetko zatvárať, treba však znížiť mobilitu ľudí.

(tasr)

  |  

Rodičovský bonus schválený, o definitívnej ústavnej zmene až v stredu

Poslanci Národnej rady SR v utorkovom hlasovaní odobrili viaceré pozmeňujúce návrhy k novele Ústavy SR. Definitívne majú o novele ústavy rozhodnúť túto stredu. Čaká ich ešte hlasovanie o návrhoch k reforme súdnictva.

Plénum neschválilo pozmeňujúci návrh poslanca Alojza Baránika (SaS) o tom, že verejnú kontrolu nad prokuratúrou by mala vykonávať vláda a parlament. Jeho strana aj tak avizovala, že návrh v stredu podporí.

Parlament naopak schválil pozmeňovací návrh, cez ktorý chce šéf rezortu práce Milan Krajniak dostať do nášho najsilnejšieho predpisu zmeny v dôchodkovom systéme.

Krajniak žiada zrušenie dôchodkového stropu (64 rokov) a nahradiť ho novým princípom, ktorým vznikne nárok na dôchodok. Konkrétne podľa odpracovaných rokov alebo podľa veku. Navrhuje aj rodičovský bonus a princíp dlhodobej udržateľnosti.

Reformy v justícii

Zmeny sa týkajú napríklad novej právomoci hlavy štátu odvolávať vysokoškolských profesorov. Ústavný súd (ÚS) SR by po novom nemal rozhodovať ani o súlade ústavného zákona s ústavou. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu SR by sa podľa schváleného návrhu mohla stať aj osoba, ktorá nie je sudcom.

Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh, ktorým by na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu mala byť potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak by sa touto väčšinou nepodarilo kandidátov zvoliť ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe bude stačiť už len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Zabránenie politizácii

Pozmeňujúcim návrhom sa má tiež upraviť funkčné obdobie sudcov ÚS. Zabezpečiť má priebežnú obmenu sudcov a zamedziť, aby jedna vládna strana alebo koalícia svojimi nominantmi na sudcov ÚS obsadila väčšinu sudcov na tomto súde.

Ak má funkčné obdobie sudcu presiahnuť 15 rokov, zaniknúť mu má uplynutím 12 rokov, na zvyšok funkčného obdobia sa následne má vymenovať nový sudca ÚS.

(tasr/jor)

  |  

Novela ústavy: Ako stoja návrhy Baránika, Krajniaka a Kolíkovej

Prinášame informácie zo zákulisia parlamentu, kde sa rozhoduje o dôležitých ústavných zmenách. Koalícia hľadá dohodu, niektoré návrhy vyvolávajú nezhody. Hlasovanie ovplyvní ďalšie fungovanie koalície.

Hoci v médiách čelí asi najväčšej kritike návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina), voči ktorému okrem liberálnych ekonómov vystupujú aj odbory, návrh vyzerá pred hlasovaním nádejne. Krajniak chce do Ústavy presadiť zásady dôchodkovej reformy spolu s odkazom na rodinný bonus, zdá sa, že podpredseda Sme rodina je skúsený vyjednávač, situáciu nepodcenil a jeho návrhy by mali prejsť. Návrh bol síce predložený na poslednú chvíľu, navyše vo forme poslaneckého pozmeňovacieho návrhu, minister Krajniak je však blízko k úspechu. Denníku Štandard to potvrdil zdroj z prostredia parlamentu, ktorý si neželal byť menovaný.

Do Ústavy by tak mali byť zadefinované tri nové sociálne práva, o ktoré sa usiloval šéf rezortu práce. Má ísť o právo na odchod do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Právo, aby tí, ktorí vychovávajú pracujúce deti, platia odvody a dane, nemohli byť diskriminovaní pri výpočte dôchodku. A v poslednom rade chce garantovať právo, aby každý pracujúci človek mohol odviesť časť svojich daní alebo odvodov pre svojich rodičov, ergo, dôchodkový bonus, ako o ňom na Štandarde písal jeden z jeho autorov Vladimír Palko.

Kľúčom k úspechu bol zrejme aj fakt, že jeden z týchto návrhov pochádza z programu OĽaNO, ide o návrh na nárok na dôchodok po odpracovaní stanoveného počtu rokov. Na druhom mieste minister Krajniak rozhodne trval na svojej politickej priorite, ktorou je rodičovský bonus. Na príprave sa podieľala pracovná skupina, kde boli zastúpení aj zástupcovia ďalších rezortov či NBS.

Ilustračné foto: Martin Baumann/TASR

Baránika asi zablokujú

Úplne inak je na tom pozmeňovák poslanca SaS Baránika, ten podľa správ z kuloárov parlamentu začali blokovať poslanci najsilnejšieho klubu OĽaNO.

Návrh chcel dosiahnuť verejnú kontrolu prokuratúry prostredníctvom vlády, takže by vznikol model podobný Štátnemu zastupiteľstvu, ako ho poznáme z Česka. Ide však o priveľkú zmenu, niektorí poslanci sa sťažovali na nedopracovaný návrh a z toho vyplývajúce nejasnosti, preto zrejme zatiaľ zostane iba v podobe návrhu.

Za túto myšlienku sa už predtým stretol s kritikou Slovenskej advokátskej komory, Rady prokurátorov a nesúhlasil s ním ani predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Proti návrhu sa podľa informácii Štandardu dnes napokon postavilo aj kresťanské krídlo najsilnejšej vládnej strany.

Vládna novela ústavy

Nemenej zaujímavý je aj osud veľkej ústavnej novely ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ktorou chce docieliť veľkú reformu v justícii.

Dlhšie platilo, že vládna koalícia mala veci prediskutované, pričom došlo k viacerým úpravám a ústupkom zo strany ministerky spravodlivosti. Stále platí, že návrh by mal prejsť, aj keď niektorí poslanci hovoria, že ich podpora je ešte otázna. Vyplýva to z informácií z rokovania, ktorými disponuje Štandard.

Všetky vyššie spomínané ústavné zmeny nemajú len odbornú, ale tiež politickú rovinu. Dochádza pri nich ku kompromisom naprieč vládnou koalíciou, výsledok hlasovania preto môže ovplyvniť aj vzťahy medzi koaličnými partnermi.

(fed)

  |  

Pellegrini: Matovič by mal zvážiť podanie demisie

Predĺženie núdzového stavu by mal parlament schvaľovať skôr, ako bude vyhlásené, a to trojpätinovou väčšinou. Zároveň by mala vláda v čase jeho predĺženia konať len so súhlasom prezidenta SR. Aj takéto zmeny chcú predložiť nezaradení poslanci okolo expremiéra Petra Pellegriniho pôsobiaci v strane Hlas-SD k novele ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Jej doručenie do NR SR sa očakáva ešte na aktuálnej 18. schôdzi. Premiér Igor Matovič (OĽANO) by mal podľa Pellegriniho tiež zvážiť podanie demisie, aby viac netrápil občanov Slovenska. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii.

Ak chce vláda predĺžiť núdzový stav o ďalších 40 dní, mal by to podľa Pellegriniho parlament schváliť ešte predtým, ako predĺženie začne platiť.

"Vláda sa musí prísť dopredu spýtať parlamentu, či jej to aj trojpätinovou väčšinou odobrí," uviedol. Argumentuje tým, že vláda si s parlamentom robí, čo chce, preto očakáva, že bez takejto úpravy by to NR SR schvaľovala až na 20. deň po vyhlásení predĺženia. Teda 20 dní by platil núdzový stav bez súhlasu parlamentu.

Vláda nezvláda riadenie štátu

"Doslovne sa potvrdzujú naše obavy, že vláda absolútne nezvláda nielen boj s pandémiou, ale celkovo nezvláda riadenie tohto štátu," podotkol Pellegrini a poukázal na napätie v spoločnosti, postoj prevádzkovateľov posilňovní a gastroprevádzok či pondelkové (7. 12.) mimoriadne rokovanie vlády.

Očakával, že vláda príde s jasnou odpoveďou a konkrétnou ponukou pomoci. Namiesto toho podľa neho prišla typická odpoveď tohto kabinetu - snaha uzurpovať si moc a ešte viac ľudí prinútiť poslúchať. Aj preto navrhujú, aby sa v čase predĺženého núdzového stavu, nie riadneho, obmedzilo konanie vlády potrebným súhlasom prezidentky.

Kritika prezidentky

Pripomenul aj slová prezidentky Zuzany Čaputovej z pondelka. Tá podľa neho diplomaticky vyjadrila svoj postoj k práci premiéra a jeho vlády. Skonštatoval, že jej slová možno vysvetliť tak, že premiérovi vyslovila nedôveru. Pellegrini preto vyzval Matoviča, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a dal ľuďom "najkrajší vianočný darček" v podobe svojej demisie.

Expremiér očakáva, že koalícia ich pozmeňujúci návrh neschváli. Ak k tomu dôjde, zváži podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. Myslí si, že túto právomoc by mohla využiť aj prezidentka.

(TASR)

  |  

Britskí vedci: Hromadné testovanie v SR bolo ako vedro vody do ohňa

Hromadné testovanie na ochorenie COVID-19, ktoré sa konalo na Slovensku, pomohlo znížiť šírenie nákazy o 60 percent. K tomuto zníženiu však prispeli aj tvrdé karanténne opatrenia, uvádza sa v štúdii britských vedcov, o ktorej v pondelok informoval denník The Guardian.

Výskumníci dospeli k záveru, že hromadné testovanie obyvateľstva v SR antigénovými rýchlotestami viedlo k zhruba 60-percentnému obmedzeniu šírenia nákazy v priebehu jedného týždňa. Tento pokles sa však podarilo dosiahnuť aj vďaka prísnym karanténnym a ďalším opatreniam, ktoré testovanie sprevádzali.

Presvedčivé dôkazy

Autori štúdie, na vypracovaní ktorej sa podieľal tím expertov z Londýnskej (vysokej) školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM), dali tento vývoj do kontrastu s anglickým Liverpoolom, kde prebehlo masové testovanie, avšak bez súčasného uplatňovania tvrdých reštrikcií.  Štúdia britských vedcov zatiaľ neprešla recenzným procesom.  

"Existujú pomerne presvedčivé dôkazy, že lockdown v kombinácii s hromadným testovaním viedli na Slovensku k veľmi výraznému obmedzeniu záťaže infekciou COVID-19," uviedol docent Stefan Flasche z LSHTM.

Vedro vody do ohňa

To, čo sa podarilo dosiahnuť v SR, prirovnal k vyliatiu veľkého vedra vody do ohňa: zredukoval sa rozsah plameňov, hoci nedošlo k ich úplnému uhaseniu. "Minimálne sa podarilo získať určitý čas, nebolo potrebné zavádzať štvor- alebo päťtýždňový lockdown," domnieva sa docent Flasche. Obzvlášť pritom vyzdvihol význam toho, že v SR boli umiestňovaní do karantény aj členovia domácnosti infikovaných osôb.

K úspechu plošného testovania na Slovensku viedla podľa jeho slov aj citlivosť použitých antigénových rýchlotestov od firmy Biosensor, ktoré schválila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a tiež skutočnosť, že ich vykonávali výterom z nosa profesionálni zdravotníci.

"Spomedzi nakazených, ktorí podstúpili testovanie, Slovensko pravdepodobne zachytilo pravdepodobne až 90 percent," tvrdí Flasche.

Slovensko úspešnejšie než anglický Liverpool

Naproti tomu v anglickom Liverpoole, kde sa taktiež vykonávalo masové testovanie, sa zrejme nepodarilo zachytiť až 50 percent z celkového počtu aktuálnych prípadov nákazy a 30 percent vysokoinfekčných osôb.

Pri testovaní v Británii sa používali antigénové testy od firmy Innova. V Liverpoole si okrem toho ľudia pod dohľadom zdravotníkov vykonávali odbery tyčinkami sami, avšak menej invazívnou formou než v SR.

Radosť z úspechu testovania je predčasná

Iní vedci však v súvislosti so štúdiou výskumného tímu z LSHTM zaujali opatrnejší postoj. Docent Alexander Edwards z univerzity v Readingu varuje pred predčasnými závermi. Zdôrazňuje, že metóda plošného testovania nemusí byť univerzálne použiteľná a aplikovateľná v iných, napríklad britských podmienkach.  

"Ťažko možno pripisovať zníženie počtu prípadov len samotnému hromadnému testovaniu. (Štúdia) napriek tomu uvádza niektoré indície, že plošný testovací program môže pomôcť zredukovať počet prípadov," uviedol docent Edwards.

Zaujali sme v zahraničí

Testovanie na Slovensku si v čase jeho realizácie všimli aj tlačové agentúry AFP a Reuters či britská verejnoprávna stanica BBC. Výsledky použitých antigénových testov sú - ako tieto médiá uviedli - síce rýchlo dostupné, no menej spoľahlivé než výsledky PCR testov. Reuters i BBC poukázali na pomerne vysokú nepresnosť týchto testov, BBC písala až o 30-percentnej. Kritici testovanie spochybnili vzhľadom na čas a vynaložené finančné prostriedky a pritom vysoký počet falošne negatívnych výsledkov, uviedol Reuters.

Plošnému testovaniu na Slovensku sa v novembri venoval aj britský odborný časopis The British Medical Journal (BMJ). Vypočítal, že približne 25 percent ľudí s pozitívnym testom v skutočnosti zrejme nebolo nakazených. Magazín tiež poukázal na možnosť nákazy na testovacích miestach. "Z dlhodobého hľadiska sú pri takýchto skríningových programoch problematické aj etická stránka, náklady a efektivita v pomere k nákladom," napísal v BMJ emeritný profesor verejného zdravotníctva na Univerzite v Edinburghu Raj Bhopal.

(TASR)